Pri väčších hradoch alebo starších hradiskách, či objektoch v širšom priestore ojedinelých, je možné dedukovať ich funkciu spravovať daný región. Pri nižšie položených fortifikáciách v blízkosti obcí je zase možnosť úsudku o sídle šľachticov. Na terénne exponovaných vrchoch poblíž významných ciest, pri väčších vodných tokov resp. pri hraničnom pásme sa najskôr vyskytovali strážne hrádky a veže. V polohách v rámci pohorí bariérového charakteru sa nachádzali zväčša hlásky, ktoré oddelené územia prepojovali.
V komitáte Šariš sa stretávame aj s mestskými hradbami ako fortifikáciami a fungovalo tu tiež niekoľko krátkodobých opevnených objektov (bratrícke pevnosti). Pri mnohých objektoch vznikajú nejasnosti o ich funkcií, najmä z dôvodu slabej alebo žiadnej identifikácie v teréne, keďže tak nie je známa príčina ich výstavby.
Typy fortifikácii podľa funkcie
V Šariši mali opevnenia rôzne funkcie, niektoré boli polyfunkčné, iné iba monofunkčné. Typickým príkladom polyfunkčnej pevnosti bol komitátny Šarišský hrad. V rámci župy centrálne umiestnená fortifikácia fungovala aj ako sídlo, či prípadné refúgium, prechodne mala strážnu funkciu, takmer neustále vojenské využitie, prevažne obranného a občas aj útočistného charakteru, najmä s využitím delostrelectva začiatkom novoveku. Hrad bol taktiež zakomponovaný do opticko-komunikačného systému. Mal však funkciu, ktorú nemal žiaden iný hrad v regióne, bol totiž správnym sídlom župy. V istých obdobiach slúžil i ako kráľovské sídlo.
Väčšie, významnejšie hrady v Šariši spĺňali súčasne dve základné funkcie, strážnu, resp. obrannú a sídelnú funkciu. Boli šľachtickými rezidenciami, prípadne i strediskami hradného panstva. Zo šarišských hradov plnili sídelnú funkciu so značným podielom na obranno-strategickom systéme župy hrady v katastroch obcí: Kapušany, Zborov, Kamenica, Kysak, Plaveč, Ruská N .Ves, Zlatá Baňa, Hanigovce, Sokoľ, Medzianky.
Niektoré lokality mali funkciu vojenského využitia potlačenú na úkor sídelnej, avšak objekty mali všetky fortifikačné znaky. Tam patrili hrady pri obciach: Brezovica, Brezovička, Obišovce (Zámčisko), Podhradík, Lipovce, Jarovnice-Močidľany, Mudrovce.
Ďalšou kategóriou boli lokality, ktoré mali takmer výlučne sídelnú funkciu a ich obranyschopnosť bola v mnohých prípadoch skoro úplne eliminovaná. Objekty vo Svinnej, či pri Svidníku ešte zrejme obsahovali obranné štruktúry, no šľachtické sídla v Nižnej Šebastovej, Budimíre, Drienove, Terni, Ladomirovej, či Hertníku pozostávali v prevažnej miere z čisto obytných častí, aj keď boli označované ako castrum.
Strážnu funkciu s využitím v systéme optickej komunikácie mali lokality: Brestov (Zámčisko), Hrabkov (Hradzisko), Marhaň (Stráž), Bertotovce (Turňa), Terňa (Lysá Stráž), Fintice (Stráž), Pusté Pole (Hrádok), Krivany (Hrádek), Nižná Polianka (Kaštielik), Kurima (Strážna), Matiaška (Turenka), Jakubova Voľa (Hradisko), Fričovce (Hradisko), Klenov (Hradisko), Renčišov (Bašta), Široké (Patria).
Na území Šarišskej župy sa už skôr nachádzalo množstvo hradísk a výšinných sídlisk. Funkciu refúgia, resp. prípadné využitie ako správy regiónu predstavovali lokality: Bodovce (Hradová hura), Obišovce (Stráža), Terňa-Hradisko (Hrádek), Prešov–Solivar (Várheď), Fintice (Várhegy). Niektoré nadviazali už na osídlenie z obdobia praveku (Obišovce, Bodovce) alebo boli dané praveké opevnenia využité až vo vrcholnom stredoveku (Jarovnice-Močidľany, Zlatá Baňa), či zostali bez neskorších stavebných zásahov (Nižný Tvarožec-Pivničky, Chmiňany-Hradisko).
Špecifickým typom opevnení sú mestské pevnosti. V Šariši boli mestskými hradbami so systémom obranných bášt chránené mestá Prešov a Sabinov, mesto Bardejov malo zrejme okrem hradieb i mestský hrad. Medzi šarišskými fortifikáciami môžeme nájsť i pevnosti, ktoré mali síce polyfunkčný charakter, no vybudované boli len s jedným cieľom a to v istom období. Lokality Nižný Tvarožec (Zámčisko) a Chmeľov (Váračka a Zadňa hura) boli jednoznačne späté len s činnosťou bratríckych vojsk, ktoré boli v niektorých oblastiach nútené k rýchlej výstavbe pevnosti s krátkou trvácnosťou.
Množstvo polôh má zase otázku funkcie nevyjasnenú, keďže sú len ťažko v teréne identifikovateľné a svedčia o nich už len chotárne názvy. Ide napr. o lokality Vyšný Slavkov (Hradisko), Nižný Slavkov (Várheď), Ondrašovce (Hradisko), Raslavice (Várheď), Chmeľov (Bobovár), či Livovská Huta (Hradské).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
