Publikoval 55 prác v zborníkoch z konferencií a ďalších 34 v odborných a vedeckých časopisoch. Plynulo hovorí po anglicky a rusky, je veterinárny lekár, absolvoval doktorandské štúdium. MVDr. Jozef Skalka, PhD. napriek tomu viackrát zapadol medzi rady nezamestnaných na úrade práce. Napriek kvalifikácii a schopnostiam naposledy robil esbéeskára v košickom odbornom centre.

KOŠICE. Podobných osudov je na Slovensku určite mnoho. Na úradoch práce sa hlási veľa nezamestnaných vysokoškolákov. Jozef Skalka sa nesťažuje, chce len poukázať na systém, čo si neváži ľudí, ktorí môžu niečo prospešné pre túto krajinu urobiť.

Liečil už počas štúdia

"Oslovenie ´pán doktor´ nie je pre mňa pocta, ale výsmech," začal náš rozhovor sympatický muž. V roku 1997 začal študovať na Univerzite veterinárneho lekárstva (UVL) v Košiciach. Už počas štúdia sa aktívne venoval metódam naturálnej veterinárnej medicíny a alternatívnym spôsobom liečby zvierat.

"Od prvého ročníka som mal povolenie od prednostu bývalej 1. internej kliniky UVL prof. Mariána Kozáka, že môžem realizovať tieto liečby na zvieratách. Robil som to ako jediný, nik sa tomu nevenuje, keďže ide o alternatívnu medicínu, ktorá sa u nás na rozdiel od zahraničia nevyučuje," vysvetlil J. Skalka.
U spolužiakov vraj pozoroval spočiatku nadšenie či vzplanutie pre tieto disciplíny, keď však videli ich náročnosť, nechali to plávať. J. Skalka teda už počas štúdia liečil zvieratá, samozrejme pod dohľadom skúseného veterinára.

Po skončení štúdia išiel pracovať do Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Slovenskej akadémie vied, kde pôsobil iba krátky čas. "Odišiel som, nebolo to pre mňa, ja som praktik. Zaujímajú ma klinické disciplíny, kontakt so zvieratami a nie výskum. Dostal som sa potom na doktorandské štúdium na UVL v ústave farmakológie, neskôr som prestúpil na bývalú 1. internú kliniku. Po troch rokoch som ukončil doktorandské štúdium."

Zaviedol EEG pracovisko

Tieto roky hodnotí pozitívne, rozvíjal metodiky alternatívnej a tradičnej čínskej medicíny zvierat, špecializoval sa na neurológiu psov a mačiek so zameraním na kŕčové stavy - epilepsiu. Bol jediný epileptológ na Slovensku, mával a stále má telefonáty od majiteľov zvierat z celej krajiny.

"Na klinike som mal veľa klientov, chýr sa rozšíril. Odskúšal som dva lieky z humánnej medicíny, ktoré sa predtým na liečbu zvierat nepoužívali. Ujali sa, ale ani dnes sa bežne nepoužívajú, lebo o nich málokto vie. Stále sa používajú lieky, ktoré boli v kurze v 50. rokoch minulého storočia. Dokonca na spomínanej klinike sme zaviedli EEG pracovisko na vyšetrenie mozgu zvierat, tiež ako prvé na Slovensku a ja ako jediný na Slovensku som robil EEG vyšetrenia u psov. Ako jediný na UVL som úspešne používal v terapii chorôb psov a mačiek aj lasery."

Dobrá rada nad zlato

Po ukončení doktorandského štúdia nastúpil na UVL ako odborný asistent, avšak len na necelé tri mesiace, keďže zastupoval kolegu, ktorý sa neskôr vrátil zo zahraničia. Musel odísť, hoci by rád ostal. Nezostávalo nič iné, len prihlásiť sa na úrade práce a zotrvať tam niekoľko mesiacov. Písal sa rok 2007.

"Bol som bezradný, napísal som premiérovi. Z Úradu vlády SR mi odpísali, že mám intenzívnejšie spolupracovať s pracovníčkami úradu práce. V apríli som nastúpil na Ústav farmácie UVL, kde som pracoval na jednom projekte. Koncom roka však skončil a vyzeralo to tak, že sa vrátim k nezamestnaným. Podarilo sa mi však ešte zamestnať v ústave výživy, kde mi však koncom roka 2008 zmluvu nepredĺžili, a tak som od roku 2009 bol opäť na ´pracáku´."

Tam mu rovno povedali, že mu prácu nenájdu. Skúšal sám, prvý polrok veľmi intenzívne, hľadal na fakultách, vo vedeckých ústavoch v Košiciach, Prešove i v Michalovciach. Cesta bola zarúbaná.

"Oslovil som aj pracoviská verejnej správy či základné školy. Všade som išiel cez známosti, napriek tomu sa mi prácu nájsť nepodarilo. Viete, oficiálna žiadosť nič neznamená, je to len kus papiera, ktorý skončí v koši."

Kurz za vlastné

Na úrade práce mu ponúkali rekvalifikáciu. Povedal si, že možno pre ľudí bez maturity to zmysel má, ale vysokoškolsky vzdelaný človek má predsa len iný rozhľad. Napriek tomu si zvolil kurz pracovníka SBS. Nevzali ho...

"Bol oň veľký záujem, brali skôr prihlásených a takých, ktorí už mali dohodnuté s budúcim zamestnávateľom, že ich vezme do práce. Nevzdal som sa a na vlastné náklady som si kurz SBS urobil. Nemal som žiadny príjem, iba podporu rodičov - dôchodcov a preto som sa zamestnal ako pracovník SBS, kde som bol od augusta 2009. Bolo nás tam viacero vysokoškolákov. Keď už hovoríme o rekvalifikácii, o ktorej sa dnes všade hovorí ako o všelieku na nezamestnanosť, pýtam sa, akú rekvalifikáciu? A koľko rôznych rekvalifikácií budem musieť absolvovať, kým pôjdem do dôchodku? Rekvalifikácia nie je trvalá perspektíva a nedáva žiadne dlhodobé záruky. A nebolo by lepšie začať s rekvalifikáciou už po ukončení základnej školy a nestrácať čas, peniaze i námahu s vysokoškolským štúdiom?"

Práca sa nehľadá, ale vybavuje

Jozef Skalka je rozčarovaný. Pýtali sme sa ho, prečo si nehľadal prácu v zahraničí. Má na to vážne osobné dôvody. A je presvedčený, že exodus mladých ľudí do zahraničia podporovať nechce. Preňho podradnú prácu môže robiť aj doma pre svojich ľudí. Myslí si, že krajina, ktorá nedokáže uživiť svojich ľudí, je úbohá.

"Žijem s rodičmi, ktorí ma v podstate aj živia zo svojich dôchodkov. Almužna 300 eur totiž nestačí. Nehovorím, práca esbéeskára ma bavila, ale nenapĺňala a z perspektívneho hľadiska nemala pre mňa žiadnu cenu. Pracoval som päť dní v týždni. Pokúšal som sa dostať na štúdium politológie. Externé štúdium však treba zaplatiť a ja som nemal peniaze. Na dekanáte fakulty som žiadal úľavu, na prekvapenie som ale neuspel. Ideály mi padli, nadobudol som presvedčenie, že nemá zmysel hľadať si prácu, práca sa vybavuje. Už som vyskúšal zrejme všetko," dôvodí doktor Skalka.

Doktor bezdomovec

V práci ako esbéeskár stretával rozličných ľudí, občas však ostal šokovaný. Raz ho predavačky obchodu, v ktorom pracoval, požiadali, aby sa pozrel na bezdomovca, ktorý páchol dymom. Mali podozrenie, že kradol. "Urobil som mu osobnú kontrolu, nič som nenašiel. Povedal mi však, že by sa nikdy ku krádeži neznížil. Bol to doktor prírodných vied, špecialista na chémiu. Stratil prácu, rozviedol sa a skončil na ulici. To ma šokovalo. Keby som nemal rodičov, možno som dnes tam, kde tento chlapík."

Aj v SBS skončil

Prečo napokon ako esbéeskár skončil? "Práca esbéeskára je náročná, zodpovedná a dôležitá, i keď niekedy aj nebezpečná. Okrem toho, že nie je dostatočne finančne ocenená, zvláštnou 'odmenou' je pre mužov v uniforme často podceňovanie, pohŕdanie, niekedy aj ponižovanie a podozrievanie. To najpodstatnejšie však spočíva v tom, že tento druh práce nemá trvalú perspektívu, a preto je potrebné súbežne hľadať ďalšie formy a spôsoby zamestnania."

Opäť na "pracáku"

Plány do budúcnosti má nateraz jasné: "V prvom rade sa zasa opäť vrátim ku svojej novej alma mater, matke živiteľke (úrad práce - pozn. red.). A budem zháňať ďalšie zamestnania a rekvalifikácie. Aké, to ešte neviem, ponúkaných rekvalifikačných kurzov je veľa. Možno sa so mnou v budúcnosti stretnete, keď vám prídem opraviť vodovod, rozbité okno, pokazenú zámku, vydláždiť balkón, či pozvárať pokazený plot a Boh vie, čo ešte. A možno vám raz budem ponúkať i časopis Nota bene. Ktovie, v našej krajine nie je núdza o prekvapenia, i o tie najprekvapivejšie. A čo je hlavné, u nás je i to najnemožnejšie možné!"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.