SVIDNÍK. Žonglovaniu sa venujú už niekoľko rokov. V poslednom období sa mládenci pustili aj do žonglovania s ohnivými loptičkami. Filipa Hajduka (18) a Jána Perháča (29) teší neustále prekračovanie vlastných hraníc.
V začiatkoch žonglovanie s gaštanmi
"Najprv to bolo klasické žonglovanie, pretože nikto si netrúfne žonglovať s ohňom, pokiaľ už niečo nedokáže. Okukal som klasické žonglovanie od Filipa. Rovnako ma navnadilo niekoľko videí na internete. Zaobstaral som si loptičky a začal som trénovať," povedal nám Pegi.
Mladší Filip žongloval už odmalička. "Dostal som sa k tomu zhruba pred šiestimi rokmi. Nič špeciálne ma k tomu neviedlo, nikto z môjho okolia sa o podobnú záľubu nezaujímal," prezradil.
Na prvý pokus to ešte neskúšal s loptičkami, ale pre začiatok sa túto zručnosť naučil s gaštanmi. "Naskladal som si ich do vreciek a skúšal som s nimi žonglovať. Keď mi nejaký spadol, iba som vytiahol z vrecka ďalší a skúšal to ďalej. Tak som sa sám naučil úplný základ, takzvaný 'pattern trik', ktorý má názov kaskáda. Až neskôr som sa zúčastnil festivalu pantomímy a pohybových divadiel v Liptovskom Mikuláši, kde nechýba ani žonglérska dielňa. Tam som sa zoznámil so žonglovacou pomôckou, ktorá sa volá diabolo. Pár rokov nato v mojej zbierke pribudlo veľa loptičiek, dve diabola a ďalšie žonglérske pomôcky ako flowerstick, kužele, flash cups, jojo. Po nejakom čase pribudol konečne aj kamarát na žonglovanie a začali sme spolu trénovať," priblížil začiatky Filip.
Hra s ohňom
Svidníčania začali skúšať postupom času aj technicky ťažšie veci. "Začala nás zaujímať myšlienka žonglovania s ohňom, preto sme si nejaké ohnivé 'žonglovátka' kúpili," povedal Pegi. Na takúto aktivitu človek potrebuje veľa skúseností, entuziazmus a pomerne drahé pomôcky, ku ktorým sa len tak v športových potrebách nedostanete. "Čo sa ohňov (pomôcky na ohnivé žonglovanie - pozn. red.) týka, sme takpovediac začiatočníci. Ani jeden z nás si donedávna na ohne buď netrúfol, alebo mu to finančne nevychádzalo. K žonglovaniu s loptičkami sú potrebne aj špeciálne rukavice, vyrobené z kevlarových vlákien," vysvetlil Filip. Kevlar chráni ruky pred popálením.
Filip: Namiesto loptičky vidíme žiaru
Čas na naučenie trikov je u každého individuálny. "Zopár ľudí som už naučil žonglovať v priebehu polhodiny, niekto to po 15 minútach vzdal, niekto vytrvalo hádzal lopty hodinu a pol a nešlo mu to. Existujú triky, na ktoré som sa pozrel, skúsil a hneď ich vedel, no existuje kopec takých, pri ktorých sa mi točí hlava, už len keď na ne pomyslím. Prechod z 'normálneho' žonglovania na ohnivé je však veľmi náročný," povedal Filip a pokračoval: "Je to úplné niečo iné, keďže namiesto loptičky vidíte iba žiaru, ktorá je nad loptičkou. Chvíľku to trvá, kým si na to človek zvykne. Moje prvé pokusy boli časom o čosi lepšie, no aj tak som sa cítil znova a znova ako totálny začiatočník."
Pegi: Polohu palice registrujem hmatom
Žonglovanie s ohnivými guľami je náročnejšie. "Nevidíte priestor pred sebou, vaše ruky ani letiace lopty. Plamene sa pohybom rôzne vlnia a deformujú vaše videnie. Čo sa týka žonglovacej palice, je to v podstate to isté, palicu tiež ťažko vidieť. Jej polohu človek registruje hmatom, ale aj intuíciou podľa polohy ohňa," skonštatoval Pegi.
Pri takomto žonglovaní sa človek bojí o svoje obočie, vlasy, mihalnice, oblečenie a ďalšie veci, o ktoré by mohol nedopatrením prísť. "Vždy je riziko zranenia alebo popálenia, ale časom a skúsenosťami sa stále zmenšuje. Moje prvé ohňové vystúpenie sa skončilo tak, že som dožongloval, loptičky prestali horieť, poklonil som sa, ľudia nadšene tlieskali a pokúsil som sa sfúknuť olej, ktorý horel v nádobe, kde som mal položené lopty, kým som s nimi nežongloval, aby som nepopálil alebo nepošpinil zem. Fúkol som raz, druhý raz, a po vystúpení ma poriadne pálila tvár, mal som o čosi kratšie vlasy aj mihalnice," opísal svoj zážitok s ohňom Filip.
Autor: čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
