och, budúcnosť sveta nevyzerala veľmi nádejne.
Tridsiate roky 20. storočia sa niesli v znamení hospodárskej, politickej a spoločenskej krízy. Nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách sa fašisti dostávajú k moci a vo vzduchu visí hrozba konfliktu. Na zemeguli sú miesta, kde sa bojuje. Pripomeňme si udalosti desaťročia od roku 1930 do roku 1939, najprv sa však pristavme pri roku 1929.
Pád na americkej burze
V roku 1929 vypukla celosvetová hospodárska kríza, najväčšia v dejinách a zasiahla takmer všetky krajiny, vrátane ČSR, medzi nimi aj priemyselne najvyspelejšie štáty - USA, V. Britániu, Nemecko, Francúzsko, Kanadu, Japonsko. Kríza sa začala 25. októbra 1929 pádom kurzu akcií na americkej burze, ktorý bol umelo zvýšený najmä špekulačným obchodovaním. Tento deň vošiel do dejín ako „čierny piatok." Kurzy klesli až o 90 percent a celkové straty sa odhadovali na 15 miliárd dolárov. Krach na burze znamenal koniec americkej konjunktúry 20. rokov a začiatok hospodárskeho poklesu. V tom istom roku - v marci - nastúpil do prezidentského úradu prezident Herbert Clark Hoover, ktorý chcel rôznymi opatreniami urýchliť vývoj ekonomiky. Mnohé boli unáhlené a nepremyslené. Zvýšili sa vládne výdavky, čím niekoľkonásobne vzrástol aj štátny deficit, začala sa budovať finančne náročná a najväčšia elektráreň sveta, tzv. Hooverova priehrada. Štát dotoval poľnohospodárstvo, nastala nadprodukcia, klesli ceny pšenice a iných obilnín. Štátna hospodárska politika USA niekoľkonásobne zvýšila dovozné clá, práve v dôsledku cien obilnín a vlny, čím prudko poklesol medzinárodný obchod a kríza sa ešte viac prehĺbila. Nastala 63-percentná inflácia v dôsledku zvýšenia množstva zlatom nekrytých peňazí.
Dôsledky v Európe
Kríza neprebiehala rovnako vo všetkých krajinách. V ČSR sa prejavila v roku 1930 najväčším úpadkom, na Slovensku najmä v stavebníctve a v drevárskom priemysle, 22 - 25-percentnou nezamestnanosťou, ktorá postihla okrem iných aj štátnych úradníkov, poľnohospodárskych robotníkov, drobných roľníkov, ktorých priviedli exekúcie na mizinu. V rokoch 1933 - 37 nastala v ČSR hospodárska konjunktúra, ktorá, žiaľ, nemala výraznejší vplyv na taký stav zamestnanosti, aký bol pred vznikom krízy.
Niektoré európske štáty mali americké úvery. Kríza v USA ovplyvnila Európu aj tým, že Amerika po vzniku krízy stiahla tieto úvery, čo viedlo k nebezpečnej finančnej nestabilite napr. V. Británie i Nemecka. V. Británia platila Amerike, voči ktorej bola zadlžená pre dôsledky 1. svetovej vojny, horibilné úroky 350 miliónov libier ročne. Najväčším európskym dlžníkom bolo Nemecko, ktorému požičali USA v rokoch 1924 - 1929 až 21 miliárd mariek. Nemecká ekonomika bola v roku 1929 labilná ako strom vo vetre, čo bolo aj v dôsledku vysokej nezamestnanosti. Prezident Hoover udelil preto Nemecku moratórium na jeden rok, počas ktorého boli pozastavené splátky všetkých vojnových dlhov a reparácií. Vo februári 1929 bolo 3,05 milióna nezamestnaných a najnižší počet 0,4 milióna bol v roku 1925. V roku 1931 sa zrútila rakúska banka Credit Anstaldt a zachránil ju Rotschildov bankový dom a rakúska banka Nationalbank, každý 30 miliónmi šilingov.
Krízou bolo poznačené celé desaťročie 1929 - 1939 medzi dvoma svetovými vojnami. Odohrali sa v ňom udalosti, ktoré navždy vošli do dejín, spomedzi nich pripomenieme tieto:
Rok 1930
Indický bojovník za slobodu Mahátma Gándhí uskutočnil s najvernejšími prívržencami „soľný pochod" k Arabskému moru na protest proti britskej nadvláde, colnému zákonu, vojenským výdavkom, za prepustenie politických väzňov a kde zberom kryštálov soli porušil britský soľný monopol. Za túto občiansku neposlušnosť bol uväznený.
V Španielsku bola zvrhnutá vojenská diktatúra, v Etiópii sa stal vládcom Hailé Sellasie (do r. 1974). Prvýkrát bola udelená Nobelova cena za literatúru americkému spisovateľovi Sinclairovi Lewisovi. Bola objavená planéta Pluto. Ernest Lawrence vynašiel špirálový urýchľovač častíc.
Rok 1931
Japonsko obsadilo Mandžusko. Čína vyhlásila Japonsku vojnu a obchodný bojkot. V Číne sa rozvodnila rieka Jang-´c-ťiang, čím bolo postihnutých do 40 mil. obyvateľov. V Paríži sa konala koloniálna výstava, vo výške 16 km nad zemou sa uskutočnil prvý stratosférický let, Chaplin uviedol film Svetlá veľkomesta.
V New Yorku otvorili 381 m vysokú 102-poschodovú budovu Empire State Building, ktorá bola do roku 1972 najvyššou stavbou na svete. Vo West Orange zomrel inžinier, vynálezca, objaviteľ žiarovkového (Edisonovho) efektu Thomas Alva Edison.
Rok 1932
Japonci obsadili Šanghaj, v Nemecku sa stala najsilnejšou frakciou v ríšskom sneme NSDAP. Rakúsko má nového kancelára Engelberta Dollfusa, v Amerike zvolili za prezidenta Franklina Delanoa Roosevelta. V Benátkach sa koná prvý medzinárodný filmový festival (bez udeľovania cien), v Los Angeles sa konali X. olympijské hry, kde triumfovali Američania získanými 44 zlatými, 36 striebornými a 30 bronzovými medailami. Francúzsky prezident Paul Doumer sa stal obeťou atentátu. Britský fyzik James Chadwick objavil neutrón a Američan Carl Anderson pozitrón.
Rok 1933
Československo, Rumunsko a Juhoslávia podpísali organizačný pakt Malej dohody o užšej politickej spolupráci. V USA bola zrušená prohibícia, v kinách sa premietala prvá verzia filmu King Kong.
Koncom januára sa stal Adolf Hitler nemeckým kancelárom, o mesiac neskoršie vznikol požiar budovy Ríšskeho snemu. Vinníka nenašli a jednotlivé strany a frakcie sa navzájom obviňovali. Požiar poslúžil ako zámienka pre vyhlásenie dekrétov, obmedzujúcich rôzne slobody. Nacisti vo voľbách nezvíťazili a predsa sa dostávajú k moci, z čoho je opozícia dezorientovaná. Hitler začína ťaženie proti Židom. Nemecko opúšťa Albert Einstein a odchádza do Ameriky. Nasledujú ho ďalšie významné osobnosti, medzi nimi Bertoldt Brecht, Thomas Mann, Erich von Stroheim.
Rok 1934
Vo väčšine európskych krajín vládnu diktátorské režimy, pozornosť sa sústreďuje na Nemecko a Hitler sa dostáva k moci. Hitler ako ríšsky kancelár urobil čistku medzi vedúcimi špičkami SA, známu ako „noc dlhých nožov". Dal ich zatknúť za údajnú účasť na spiknutí voči nemu a 77 bolo zavraždených. Po smrti ríšskeho prezidenta Hindenburga sa dal zvoliť za prezidenta a súčasne si ponecháva funkciu ríšskeho kancelára.
V Paríži zomrela dvojnásobná nositeľka Nobelovej ceny Mária Curie. V Ontáriu v Kanade sa narodili prvé pätorčatá, prežili iba niekoľko hodín.
Rok 1935
Hitlerova vláda sa od začiatku orientuje na vyzbrojenie Nemecka a pripravuje program štvorročného plánu, ktorý bol vyhlásený v roku 1936. V Berlíne boli vyhlásené Norimberské zákony namierené proti Židom, Nemecko zakázalo jazz černošského alebo židovského pôvodu.
Československý prezident T. G. Masaryk odstúpil zo svojho úradu z dôvodu vysokého veku 85 rokov. Jeho nástupcom sa stal dovtedajší minister zahraničných vecí Edvard Beneš.
V uliciach Oklahomy boli prvýkrát použité parkovacie hodiny, ktoré vynašiel Američan Carlton Magee. V tomto roku zomrela belgická kráľovná Astrid, maliar Kazimír Malevič a hudobný skladateľ Alban Berg.
Rok 1936
V Nemecku sa konajú XI. letné olympijské hry. Nacisti ich zneužívajú na propagovanie „nového Nemecka". V Londýne zomrel kráľ Henrich V. a na trón nastúpil Eduard VIII., ktorý ešte v tom roku abdikoval, pretože sa mal oženiť s rozvedenou Američankou. V USA bol opäť zvolený za prezidenta F. D. Roosevelt. Taliansko zatiaľ formálne anektuje Etiópiu, Mussolini vyhlasuje kráľa Viktora Emanuela III. za etiópskeho cisára. V ZSSR prijali stalinskú ústavu a konal sa prvý veľký proces s tzv. trockistami.
V Španielsku vypukol v júli puč pravicových generálov proti republikánskej vláde, na juhu krajiny sa vydáva na krvavý pochod Francisco Franco a rozpúta sa občianska vojna. V auguste v Andalúzii zastrelili básnika Federica Lorcu. V tomto roku zomreli spisovatelia M. Gorkij, R. Kipling, R. Pirandello a hudobní skladatelia A. Glazunov a O. Respigi.
Rok 1937
V Španielsku sa naplno rozpútala vojna, v ktorej Hitler rovnako ako Mussolini podporuje generála Franca. Baskické mesto Guernica bolo pri trojhodinovom útoku nemeckých bombardérov na 71 percent zničené. Guernica sa stala symbolom teroru povstalcov a ich zahraničných spojencov voči nevinnému obyvateľstvu v španielskej občianskej vojne. Göring pripustil, že nemecká armáda chcela nad Guernicou vyskúšať nové bombardovacie lietadlá.
V ZSSR pokračujú politické procesy, popravený bol M. N. Tuchačevskij. V San Franciscu dokončili most Golden Gate, neďaleko New Yorku sa zrútila vzducholoď Hindenburg, ktorá preletela nad Atlantickým oceánom so 117 pasažiermi, 36 z nich zahynulo. Walt Disney uviedol prvý kreslený celovečerný film Snehulienka a sedem trpaslíkov. V tomto roku zomreli G. Marconi, Pierre de Coubertin a hudobní skladatelia M. Ravel a G. Gershwin.
Rok 1938
V tomto roku je vojna už za dverami. V marci vstúpili nemecké vojská do Rakúska a A. Hitler vyhlásil pripojenie Rakúska k Nemecku. V septembri nasledovala Mníchovská dohoda, ktorou akceptovali V. Británia, Francúzsko a Taliansko Hitlerovu požiadavku anexie sudetských oblastí Československa. Na konferenciu neboli zástupcovia ČSR pozvaní, „jednalo sa o nás bez nás" a ČSR sa musela podrobiť mníchovskému diktátu. Prezident Beneš 5. októbra odstúpil, 30. novembra bol zvolený za prezidenta ČSR Emil Hácha, ktorý vymenoval novú vládu na čele s Rudolfom Beranom. V novembri nemecký minister propagandy Goebbels a vedenie NSDAP zorganizovali protižidovský pogrom, ktorý vošiel do dejín pod názvom „krištáľová noc". Názov vznikol od množstva skla z povytĺkaných okien a výkladov. Jednotky SA a členovia NSDAP demolovali židovské obchody, domy a byty, zapaľovali synagógy a vraždili židovské obyvateľstvo, 26-tisíc deportovali do koncentračných táborov.
Nemecký chemik Otto Hahn objavil štiepenie uránu, čo znamenalo doslova revolúciu vo vede, lebo dovtedy sa považovalo atómové jadro za ďalej nedeliteľné. Orson Welles vysielal v októbri v New Yorku rozhlasovú hru Invázia z Marsu. Bola natoľko presvedčivá, že poslucháči jej uverili. A podľahli panike.
Rok 1939
V tomto roku vyvrcholilo dianie posledných rokov. Hitler obsadil v marci Československo, bol zriadený protektorát Čechy a Morava, Slovensko vyhlásilo samostatný štát. Prvého septembra Nemecko napadlo Poľsko bez vyhlásenia vojny, v priebehu mesiaca vyhlasuje Francúzsko a V. Británia Nemecku vojnu. Vypukla druhá svetová vojna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
