Neuveriteľný cirkus okolo Orbána a jeho duálnych občanov je ideálna príležitosť vyjadriť pobúrenie nad recenziou IVO, ktorá objavila „určitú kontinuitu v oblasti zahraničnej politiky".
Korunou je totálny krach susedských politík."
No. Autor dielo nečítal. Ak mediálny výstup, zhrnutie (v úvodzovkách vyššie) obsahu predsa nezodpovedá, tak na mieste je žiadosť o tlačovú opravu. Pretože až takto zavádzať verejnosť sa jednoducho nesmie. Zahraničná politika Fica je totiž jedna z najväčších katastrof, aké Slovensko za štyri roky postihli, vrátane aktuálnej povodne.
Keďže heslom je „kontinuita" (s Dzurindom), predoslať (pre „vyváženosť"!!) treba, že vláda vykonala v transatlantickom vzťahu ozaj zopár krokov, na aké si trúfol málokto. Na žiadosť Obamu posilňuje afganskú misiu a prijala tiež troch prepustencov z pevnosti Guntanámo, čo je vzhľadom na rozmery Slovenska väčšie číslo, než ktokoľvek iný. Pamätné sú aj staršie slová exveľvyslanca Káčera, že „počas Ficovej vlády sme urobili niekoľko proamerických gest, ktoré by zrejme ani Dzurinda neurobil, ale nemôžem o nich hovoriť, lebo sú vysoko dôverného charakteru." Ok.
Že čo sa za tým skrýva, až takú fantáziu autor nemá. (Káčer: „Išlo o záležitosti, pri ktorých som si nesmel robiť ani poznámky na papier.") Výraz kontinuita je však rúhanie najhrubšieho zrna, keďže za Dzurindu bolo Slovensko široko vnímané ako pevné ohnivko reťaze „nových demokracií". S jasnou euroatlantickou kotvou bez akéhokoľvek „zakolísania", kým po štyroch rokoch Fica má SR obraz prvého klinu, ktorým sa ruský vplyv vracia do postkomunistického regiónu strednej a východnej EÚ. To je neoddiskutovateľné, signály o otvorení Rusku, s pozvánkami do strategickej ekonomiky (čo je v Česku, Poľsku, Pobaltí, Rumunsku nepredstaviteľné) by vypchali zvyšok textu. S tým ide ruka v ruke Ficova politika „štyroch svetových strán" (všetkých azimutov). Tá nie je akousi tichou ekonomickou diplomaciou, čím hrešia mnohí, ale vyzývavou proklamáciou „vyváženia" euroatlantickej príslušnosti.
Korunou je totálny krach susedských politík. Maďarský vzťah („SR je pripravená na veľmi tvrdý úder", Fico včera) je len extrém nad extrémy. (Kam sa hrabe Turecko-Grécko, že??) Neporovnateľné sú napr. české a slovenské vzťahy s regionálnou mocnosťou, Poľskom. Jaroslaw Kaczynski si od Fica vypočul, že poľská priorita k Lisabonskej zmluve „nikoho nezaujíma a nikto jej nerozumie". Totálny prepadák sú vzťahy s Ukrajinou (jednostranný príklon v plynovej kríze k Rusku, jediní v celej EÚ), ktorej európska budúcnosť bola asi tisíckrát vyšším bezpečnostným záujmom SR než boj s maďarským multiobčianstvom. Dnes je po funuse, po rošáde v Kyjeve prišlo Slovensko o tisíc kilometrov nárazníkovej zóny, hranica s Ruskom je de facto v Užhorode. V tom je namočená isteže celá Európa, avšak bezprizornosť a totálna nekompetencia zahraničnej politiky, ktorá mimo Česka nedokázala komunikovať s nikým a pripravila sa o spojencov, je tristná. Tomu sa hovorí kontinuita ako sviňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
