ovať". Hahahaha. Zasmejte sa všetci, lebo to patrí autorovi.
Vzhľadom na kampaň aj opozícia musí kričať."
Iste, vychádzalo sa z premisy, že nepoznáme ani budúcu slovenskú vládu, kde môže byť zásadný rozdiel nielen v tom, či premiér Fico alebo Nefico, ale aj v kompozícii, teda či Smer-neštandard (šialenci) ako teraz, alebo Smer-kvázištandard z opozície... To, že Fidesz bude predkladať zákon o dvojakom občianstve, sa však vedelo dávno (napokon, komentár bol pred týždňom). A skutočnosť, že je navýsosť symbolickým gestom, nič neuberá z konfliktných možností, ktoré reálne zasmradia a rozvášnia atmosféru, i keď obsah legislatívy je vatou.
Akurát, že s takou dramaturgiou, že so zákonom, s ktorým v princípe súhlasia všetky maďarské parlamentné strany, vylezie Orbán uprostred slovenskej kampane, sa počítalo naozaj ťažko. To sme uvideli až pred týždňom... Nečakané je to preto, lebo pán Pannónie a čochvíľa maďarský premiér je predsa len racionálny líder, ktorý kalkuluje nielen prvoplánovo, teda že nahrá do smeču nacionálnej verbeži všetkých odnoží na Slovensku, ale aj s tým, že čo povedia jeho partneri v EPP a vôbec tvorba mienky na skutočnosť, že vedel, že nahráva Ficovi so Slotom, a predsa tak urobil. Toto je hlbšie črevo konania Orbána; cíti sa taký silný v kramflekoch, ako ten "slon, ktorý nemusí ukazovať, aký je veľký", že mu nezáleží nielen na presahu na slovenské voľby a ich výsledok, ale ani na informácii, ktorú týmto načasovaním o sebe vyšle. Viktor Orbán takto o sebe prezradil, že je mu úplne jedno kvalita ovzdušia vzájomných vzťahov, ako i komfort menšiny, ktorej hystérie a vášne vezmú oveľa viac, než druhé občianstvo môže dať. Spokojne mohol počkať päť či sedem týždňov. Orbánovi ale ani Csáky, ktorý ho údajne o to žiadal, ani jeho voliči, ani celé Slovensko nestálo za zdržiavanie sa malichernosťou, akou je nejaký volebný výsledok u susedov..,
To, čo sa takto naprogramovalo, sa aj stalo. Teatrálne stiahnutie veľvyslanca z Budapešti, neuveriteľné vyhrážky stratou občianstva, zvolávanie Bezpečnostnej rady štátu (!!) a iné zavýjanie predsedu vlády a jeho koaličnej kliky (atď.), to všetko len opäť pripomenulo, že tu je 4 roky pri moci taký neštandard, aký si ani na Balkáne nedokázali zvoliť. Najkľúčovejší detail celého obrazu je totiž už po niekoľkýkrát fakt, že kým Rumuni a Srbi, ktorých by malo dvojaké občianstvo vzrušovať aspoň toľko, resp. viac (nemajú Schengen), sú v pohode a ticho a na Budapešť ich ani nenapadne sa obzerať. Možno neskôr, až uvidia zákon v parlamente, resp. po schválení. A možno vôbec nie. Ale teraz? Zvlášť negatívnou stránkou časovania navyše je, že vzhľadom na kampaň aj opozícia musí kričať a ísť do polôh, z ktorých sa ťažko bude zľavovať, keď budú vo vláde. Zákon ešte na svetlo len príde, ale kvalifikovane špekulovať o maďarsko-slovenských vzťahoch s Orbánom je už naozaj možné. Vďaka, Viktor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
