Jeho meno sa spája aj s pôsobením vo viacerých kapelách (Editor, Lunatic Gods, Nothing), či novou básnickou zbierkou More srdca. Dnes je Hirax predovšetkým spisovateľ (hoci sa tomu označeniu bráni). Začal písať a jeho svojské romány sa okamžite zaradili medzi bestsellery. Najnovšie atakuje rebríčky predajnosti s knihou Sekundu pred zbláznením. Pre niekoho grafoman, pre iného inšpiratívny autor generačných výpovedí.
Tretí román trochu zaváňa grafomanstvom, neuvažovali ste o profesionálnom editorovi, ktorý by ho zoškrtal?
- Závisí, či chcem písať pre literárnych kritikov, alebo ľuďom pomôcť a prihovoriť sa ich srdcu. Prikláňam sa k tomu druhému. Mám dvoch redaktorov, ale ja som taký tvrdohlavý, že si niektoré vety nedám zoškrtať, aj keby mi na hlavu sekery padali. Ako autor presne viem, prečo tam niektorá veta musí byť aj keď sa opakuje, prípadne nespĺňa skvostné a očarujúce kritérium literatúry. Nemôžem uspokojiť všetkých.
Nie je v ňom priveľa, aj sa opakujúcich, "posolstiev" na úkor príbehu?
- Keď som tam tie posolstvá nechal, tak si to nemyslím (úsmev). Človek veľakrát prečíta knihu a dve tretiny obsahu mu ujdú. Takých je viacero čitateľov - vrátane mňa. Ľudská psychika nie je schopná koncentrácie dlhší čas a ja keď sa do niečoho začítam, nemusím jesť, ani piť a aj na záchod pôjdem s knihou. Vtedy viem, že už niektoré riadky míňajú centrum pozornosti, ale neviem si pomôcť, drogu musím aplikovať celú. Preto sú tam niektoré pre mňa dôležité "pravdy" zopakované. Áno, pozorní čitatelia doplácajú na šprint tejto doby, ktorý má za následok neschopnosť moderného človeka čítať napríklad na internete dlhé články.
Ako román prijali čitatelia? Vraj je to zatiaľ vaša najpredávanejšia kniha a chystá sa preklad do češtiny...
- Áno, román sa stretol s veľmi dobrým ohlasom. Určite zožal kladnejšie kritiky, aj odozvy od čitateľov, ako predošlá kniha Kým nás láska nerozdelí. Žiaľ, ja sa nedokážem umelo prispôsobovať. Pri románe Kým nás láska nerozdelí som mal ešte väčší hlad filozofovať a kontraproduktívne sa zamotávať v hlbinách ľudskej mysle ako pri debute Raz aj v pekle vyjde slnko. Vesmír to tak chcel, ja som len médium. A áno, české vydavateľstvo XYZ kúpilo práva na všetky štyri moje knihy a Sekunda sa už prekladá do češtiny. Už len čakám, kedy sa niekto ozve o sfilmovanie (smiech).
Nakoľko je hlavná postava inšpirovaná vaším životom? Znovu je tam pomer tretina autobiografická, tretina odpočutá a tretina vymyslená?
- Znova je to tak na tretiny.
Chystáte aj ďalší román? V akom duchu bude?
- Mám niečo rozpísané. Sľubujem, že už nebudem veľa filozofovať (úsmev). Kapitoly budú kratšie, údernejšie, pocitovejšie. A o čom je? O sile myšlienky, o tom, že stačí chcieť, veriť a človek dokáže všetko. Aj vstať z invalidného vozíka. Treba len dôverovať zámeru.
Nehrozí vám opakovanie samého seba?
- Nie, nehrozí. Ja sa už totiž opakujem (smiech). Aj spisovateľ formátu Paula Coelha sa opakuje a viem prečo to robí. Verí svojim myšlienkam, chce ľuďom pomôcť, a tak mieša nové a nové kokteily zo starých ingrediencií. Len tu vynechá hento a tam zasa ono.
Objavujete sa na rôznych čítačkách nielen sólových, ale aj spoločných. Ako vás medzi sebou prijali "normálni" spisovatelia?
- Hehe, veď sme v prvom rade ľudské bytosti, nie? Neviem, či ma prijali... A mali ma prijať? Keď tak občas sedím na nejakom festivale, v duchu si vravím, že sem vôbec nepatrím, prečo tu vlastne sedím. Raz sme si šli po jednom takomto "literárnom" večere sadnúť so spisovateľmi do baru. Vznikol tam dialóg, ako sa má vlastne "správne" písať román. Padali názory o prípravnej schéme hlavných hrdinov, popisu ich čŕt, vzťahov medzi nimi, rôzne literárne poučky a teórie, ktorým som nerozumel. Dopil som víno, zdvihol sa a s pozdravom odišiel. Nepatril som tam. Ja píšem, ako sa mi to leje z vesmíru priamo do hlavy. Nekalkulujem, nešpekulujem, tvorím. Je to božská energia. Keď sa vo mne nazhromaždí pocit, že musím písať, je to ako by ma napínalo na vracanie. Všetko musí ísť bokom, ináč som schopný vraždiť. Písanie je vlastne vracanie. Poprosím literárnych teoretikov, aby túto moju múdru myšlienku dali do učebníc. Je v nej viac pravdy, ako v jednej polici plnej literárnej teórie.
Čo chystáte nové? Cestopisy, ďalšie vydania, muzikantské aktivity...?
- Prvého mája vydám svoj prvý cestopis. Bude to panamsko-kostarický cestopis s názvom Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života. Väčšia časť knihy sa bude venovať môjmu pobytu v pralese Darién u Indiánov z kmeňa Emberá. Cestopis bude obsahovať približne 130 plnofarebných fotiek a okrem môjho autentického popisu písaného priamo zo srdca, bude titul obsahovať aj teoretické časti o živote a zvykoch spomínaných Indiánov.
Cestopisy píšete dlho, s vydaním trochu meškáte...
- Všetko má svoj čas a musí dozrieť. Ako písmenká, fotky, myšlienky, spomienky, tak aj okamih vypovedania skúsenosti ostatku svetu. Pustil som sa teda do dokončenia tejto knihy vtedy, keď sa o to prihlásilo samo srdce. Šeplo mi: Paľko, je čas. Mám na to chuť. Teraz to spolu spravíme s láskou a ľudí to bude o to viac tešiť. Vycítia to. A tak som to dokončil. Spoločne s týmto cestopisom vyjde aj moja druhá básnická zbierka Nech je nebo všade. Bude v nej všetko ostatné, čo sa nezmestilo do debutu More srdca. A trojicu kníh uzavrie dlho očakávaný román Cicuškine zápisky z pera Olivie Olivieri. Pod týmto pseudonymom sa skrýva bratislavská autorka, ktorá sa svojimi trefnými vetami štylizovala do zmýšľania typickej blaváckej cicušky blondínky. Kniha, ktorá je priam stvorená na letné cestovanie, bude plná veselých príhod Cicušky, ktorá blúdi životom podľa svojich životných hodnôt. Napriek tomu, že by ste si mohli myslieť, že to má vďaka svojmu oriešku v hlave, ktorý výborne spolupracuje s jej vagínou, na získavanie životných výhod ľahké, nemusí to byť vždy pravdou. Dátum vydania Cicuškiných zápiskov je stanovený na začiatok júna. Hodlám sa aj naďalej venovať vydávaniu a podpore slovenských nádejných autorov.
A hudba?
- Editor aj Lunatic Gods pracujú na nových doskách. Hlavne pri druhej menovanej sa je na čo tešiť. Prepísal som Dobšinského poviedku O krásnej Ibronke a zhudobnili sme ju. Rovnaký osud postretlo aj pár slovenských trávnic, ktoré sme prezliekli do metalového hávu. Časť piesní bude v čisto akustickom prevedení. Ešte čo sa týka cestovania, počas júla a augusta sa vydám na potulky okolo sveta. Mám v pláne postupne navštíviť Hong Kong, Nový Zéland a ostrovy Fidži a Honolulu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
