Táňa milovala svojho syna najviac na svete. Bol jej všetkým a nezabudla to zdôrazniť ani Ďurovi, keď k nemu išla po siedmich pivách a štyroch poldeci, lebo sa bála v takom stave ukázať doma. Nie kvôli synovi, ktorého milovala najviac na svete, ale kvôli mužovi. Pravdepodobne mu už liezla na nervy, keď sa tackala večer čo večer k bránke rodinného domu, ktorý mu patril a dal jej to aj patrične najavo.
"Vieš, čo mi povedal? Že som alkoholička! Tak ja si idem vypiť s kamarátkou, lebo má meniny, a doma ma čakajú výčitky?"
Evidentne sa nezberala preč a Ďurimu neostávalo nič iné, iba ju pritúliť vo svojom priestrannom staromládeneckom byte.
"Vzala som si voľno z práce, mali sme ísť na výlet a on mi povie, že môžem ďalej chľastať," hundrala Táňa, kým jej Ďuri nalieval hruškovicu do štamperlíka.
"Vždy mu navarím, keď idem raz s kamarátkami, no dobre, tak dvakrát, raz oslavovala Jana, druhýkrát som stretla kamošku zo strednej, desať rokov sme sa nevideli. Mala som ju nechať samu v podniku?"
Ďuri jej neprotirečil, iba spýtavo zdvihol obočie. Oči mu nástojčivo klipkali. Tušil, že už dlho nevydrží, najmä ak ho ráno čakala šichta a snažil sa spomenúť si, na čo že to nemá zabudnúť, ale nevydržal.
Ráno spala ako zabitá. Bodaj by nie, keď Ďuri zabudol odložiť vyše polovicu hruškovice, čo bola aj vec, ktorú mal večer urobiť, ale nespomenul si. Nechal Táni náhradný kľúč a kým odišiel, pozorne skryl tri fľaše alkoholu, každú na iné miesto tak, aby ich nenašla, ani keby sa cez noc zmenila na kríženca Sherlocka Holmesa a Hercula Poirota.
No, ale v podstate to nepotrebovala, nechala sa iba viesť inštinktom. Keď sa Ďuri vrátil, našiel ju vyvrátenú na posteli, ani čoby trávila všetok mestský odpad, a pritom to bola iba domáca jablkovica, fľaša ktorej smutne zívala prázdnotou. Vykonal Ďuri znovu isté opatrenia a ľahol si v domnení, že tentoraz je alkohol dobre schovaný.
Nie však pred smädným človekom. Ráno bola Táňa čulá a veselo komunikovala s vodkou, obyčajnou z obchodu, ktorú neomylne našla ako mravcožrút mravenisko.
Ako sa Ďuri snažil, proti prírode ísť nemohol. A hoci schoval poslednú fľašu naozaj prefíkane, do vázy s dvojitým obalom, večer po návrate z roboty už našiel Táňu bľabotať pri maličkom zvyšku. "Ty by si si mala podať inzerát Nájdem chľast. Značka: Ak oželiete polovicu," povedal jej polovyčítavo, lebo sa ani poriadne nehneval, najmä ak si prezieravo niesol dve fľaše vodky a fľašu domácej terkelice. Nemienil však všetky zarobené peniaze investovať do ženy, ktorá si vypije naozaj iba príležitostne, a tak ju vyduril von, že musí ísť k sestre, lebo jemu prídu rodičia.
Kým sa navečeral, Táňa stihla otvoriť novú fľašu, lebo takú príležitosť si nemohla nechať ujsť a už pred výťahom sa zdruzgla na podlahu s rachotom, ktorý vyhnal na chodbu všetkých susedov, niektorých aj so šperkovnicami, lebo si mysleli, že nastalo zemetrasenie.
Keď sa doterigali k sestre, ktorá bývala našťastie neďaleko a jemu pomohol Feri, ktorého stretli cestou, zistili nemilú skutočnosť. Sestra bola síce doma, ale keďže jej muž odišiel na nákup, kľúče od bytu vzal so sebou. Neostávalo im nič iné, len ju vyteperiť cez balkón, čo nie je ťažké, ak je na vyvýšenom prízemí a ide o malého bezvládneho psíka, dvojkilového jorkširského teriérika. Iná vec je, ak vykladáte dve vrecia cementu v jednom. Lenže toto bola šanca, ktorá sa neodmieta, aj keby mali dostať obaja pruh. A Táňa letela cez zábradlie flopom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Javier Sotomayor pri svetovom rekorde.
Lebo príležitosť zbaviť sa ženy, ktorá pije iba príležitostne, sa na rozdiel od chľastu nenaskytne každý deň.
Autor: Peter B. Doktor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
