Všetko však bolo inak a dnes už na neho len s pietou spomíname. Karol Duchoň odišiel priskoro, no nikdy neupadol do zabudnutia.

Kým niekto musí kvôli vysnenému úspechu v umeleckej brandži krvopotne drieť, zaplatí si najlepších pedagógov, propagáciu... a vytúženú métu aj tak nedosiahne, inému sa šťastie lepí na päty a jeho veľký talent nezostane bez povšimnutia. A takto sa na výslnie dostal aj Karol Duchoň.

Kazík ho objavil pri táboráku

Ako jediné dieťa svojich rodičov sa narodil 21. apríla 1950 a vyrastal v Galante, kde na základnej škole bola jeho spolužiačkou Eva Máziková. Jeho otec bol riaditeľom tamojšieho strojníckeho učilišťa a veľmi chcel, aby syn mal remeslo v rukách. Mladý Karol preto šiel študovať na strojnícku priemyslovku do Partizánskeho. Školu síce začal, ale nikdy nedokončil. Kým sa raz rodičia vrátili z dovolenky v Juhoslávii, tajne zdúchol vystupovať do zahraničia. Hudba a spev boli predsa len silnejšie než všetko naokolo.

Veľký fešák, po ktorom ženy šaleli, a veľký talent, ktorý nebolo možné prehliadnuť. Taký bol Karol Duchoň. Tak si na neho pamätajú ľudia, ktorí s ním spolupracovali. Jedným z nich je aj známy "strednoprúdový" spevák Robo Kazík, ktorý ho vlastne v roku 1968 objavil. Na turistickom zraze v Jelenci si všimol, ako sa okolo ohňa tlačí kopa pekných dievčat a priam hltajú fešáka, ktorý hral na gitare a úžasne spieval. Z pár anglických slov, ktorým asi ani nerozumel, dal dokopy akúkoľvek pieseň. Očaril každého. Robo mu hneď ponúkol miesto v bítovej kapele The Ice Boys (Ľadoví muži). "Ak máš aparatúru, idem," nezaváhal Karol.

Závidel mu aj Karel Gott

No nielen s Robom Kazíkom Karol Duchoň vystupoval. Medzi jeho spolupracovníkmi možno nájsť viacero známych mien. Spieval so svojou spolužiačkou Evou Mázikovou v skupine Braňa Hronca, s orchestrami Juraja Velčovského, Vlada Valoviča i Pavla Zajačka. S Evou Kostolányiovou v roku 1973 získali striebornú Bratislavskú lýru za pieseň Chvála humoru, medzi jeho blízkych ľudí patrila aj Marcela Laiferová, skladatelia Peter Hanzely, Ali Brezovský aj textár Ľuboš Zeman. Všetci, ktorí ho poznali, sa zhodujú v tom, že to bol geniálny spevák, s ktorým bola radosť pracovať. "Keď mal Karol svoju hviezdnu chvíľu, vedel zaspievať tak, ako to vtedy nikto iný nedokázal," skonštatoval v jednom rozhovore Ali Brezovský. "Stal sa pre mňa najvernejším umeleckým partnerom, mojím druhým ja. Robil som pre neho spontánne, neboli žiadne dorábky a prerábky. Nápady sa sypali a on sa chytal. Nikdy sme nerobili pokusy, išli sme na istotu," povedal skladateľ P. Hanzely, autor megahitu V slovenských dolinách. Veľkú poklonu mu zložil aj Karel Gott. Na festivale Bystrické zvony český slávik sledoval jeho vystúpenie, a potom mu vraj povedal: "Keby som ja mal to, čo tebe nadelil Boh, bol by som šťastný. Ja som to musel všetko vydrieť."

Slovenský Tom Jones si podmanil Japoncov i Nemcov

Taký úžasný talent, pochopiteľne, preskočil aj hranice vtedajšieho Československa a tlieskali mu v mnohých krajinách. Karol Duchoň v sedemdesiatych rokoch koncertoval nielen v Sovietskom zväze, ale aj vo Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Švajčiarsku, na Kube, v Somálsku a obrovský úspech zožal aj v Japonsku. V roku 1975 prišla na Slovkoncert ponuka vystupovať na obrovskom japonskom festivale a trojica - skladateľ Peter Hanzely, textár Ľuboš Zeman a spevák Karol Duchoň - si povedala, že tam skúsi šťastie so skladbou Čardáš dvoch sŕdc. "Vtedy bol problém poslať do Japonska aj balík s notami a nahrávkou, museli sme to riešiť cez colníkov na letisku. Keď nás vybrali, skoro som odpadol. Do Japonska som však nakoniec nešiel, nepodarilo sa mi v Prahe vybaviť všetky papiere. Myslím, že to bolo preto, lebo som nikdy nemal rád režim," zaspomínal si Peter Hanzely. Japonci si aranžmán skladby upravili pre svoj orchester a bolo to veľmi zaujímavé. Na festivale sa zúčastnilo vyše tridsať štátov, medzi účinkujúcimi bol napríklad aj Elton John, ale Japoncov neuveriteľne očaril práve Karol. Hoci textu vôbec nerozumeli, rytmická skladba ich úplne pobláznila.

Mimoriadne si ho obľúbili aj Nemci. V roku 1976 tam nahral svoj prvý album a nemecká kritika ho vychválila a Karola Duchoňa nazvali slovenským Tomom Jonesom. Nemcov si tiež hravo podmanil a nahral v ich jazyku viacero piesní.

Tri ženy jeho života

Okolo Karola Duchoňa sa vždy točilo mnoho žien. Ani nečudo, bol šarmantný, spoločenský, talentovaný, úspešný. Jeho prvou manželkou bola Elena Šuráková, ktorej vyznal lásku aj tak, že jej zložil pieseň Elena, ty si život môj. A z toho manželstva pochádzala Karolova jediná dcéra Danka. "Otecko bol veľmi spoločenský človek. Bol až taký spoločenský, že sme si ho príliš neužili. Keď bol náhodou doma, tak si doviedol nejakú návštevu. Kamaráti, to bol jeho svet. Mama sa s ním rozviedla," zaspomínala si na slávneho otca jeho dcéra, ktorá po ňom však hudobné gény nezdedila. Jeho druhou manželkou sa stala rozhlasová hudobná dramaturgička Alena, no boli spolu len osem mesiacov. Potom Karol Duchoň navždy odišiel.

Pliaga alkohol

Prečo sa život úspešného speváka skončil tak skoro? Pýtajú sa dodnes mnohí jeho fanúšikovia. Nedalo sa tomu zabrániť? No možno aj dalo, ale to by musel v prvom rade chcieť on. Karol však veľmi miloval život, kamarátov a alkohol. "Jeho veľa ľudí zneužívalo a on sa nechal. Snažil som sa ho usmerniť aj v rámci životného štýlu. Veľmi dlho nebýval opitý, aj keď vždy mal niečo v sebe," spomínal P. Hanzely. Aj Marcela Laiferová, s ktorou mali veľmi blízky vzťah a zvykol jej hovorievať sestra, sa mu snažila prehovoriť do duše, no márne. "Bol nedisciplinovaný. Mal tendenciu rýchlo priberať, a keď si to uvedomil, chcel zase rýchlo schudnúť. Pri týchto kúrach sa veľmi zle stravoval. Kdesi v Nemecku si zohnal tabletky na chudnutie, no nik mu nepovedal, že po nich nesmie piť alkohol," spomínala speváčka a lekárka Laiferová.

Zomrel deň po meninách

Možno by bol tieto dobre mienené rady poslúchol, keby ho nebolo trápilo niečo iné. V osemdesiatych rokoch prišli na scénu noví speváci, nové skupiny a Karol Duchoň začal o sebe pochybovať. Bál sa, že už nebude mať čím poslucháčov osloviť. Začal podliehať depresiám a v takýchto chvíľach sa utiekal ku kamarátom. No bohužiaľ, k tým nesprávnym. Tých kamarátov, ktorí mu radili, aby smútky neutápal v alkohole, nepočúval.
Keď sa oženil s druhou manželkou, cirhóza pečene mu už veľmi ničila život. "Verila som, že sa z toho dostane a robila som pre to všetko. Kupovala som mu drahé lieky zo zahraničia. Doktor povedal, že už nemôže ani rumovú pralinku. Kamaráti ho však nahovorili na koncerty a bolo zle," opisovala Alena Duchoňová. Choroba sa stále zhoršovala, no Karol si smrť nepripúšťal, manželke sľuboval, že sa už polepší a žartoval, ako pôjde domov. Bohužiaľ, zomrel deň po svojich meninách, 5. novembra 1985. Mnohým ľuďom dodnes chýba a patrí medzi nich aj Ľuboš Zeman, textár dodnes obľúbenej piesne V slovenských dolinách, ktorý raz povedal: "Je mi veľmi ľúto, že už nie je medzi nami. Stále ho považujem za najlepšieho slovenského speváka. Keby žil, bol by iste v kategórii Karla Gotta a iných európskych hviezd."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.