Ropné plošiny

Najväčšia plošina na ťažbu ropy váži 1,2 milióna ton.

Pre dnešnú časť nášho seriálu o zaujímavých stavbách sveta som vybral stavby, ktoré málokto videl (zblízka) na vlastné oči a ktoré pravdepodobne žiaden turista nemôže navštíviť. Chvíľu som pritom váhal, pretože nejde o typické "stavebné" dielo, skôr o zložitú technickú konštrukciu. Problém mi robilo aj to, že som nebol schopný nájsť adekvátne slovenské preklady anglických výrazov, používaných na označovanie týchto stavieb, ich typov a jednotlivých ich častí. Ide o ropné plošiny.

Slúžia na vŕtanie i ťažbu

Priznám sa, že som bol trochu v rozpakoch, ako vlastne preložiť výraz oil platform. Doslova je to ropná plošina, aj keď v našej literatúre nájdeme aj označenie vrtná plošina. Toto označenie vlastne lepšie vystihuje účel celej stavby, pretože ide o plošiny, ktoré slúžia na navŕtanie ropných ložísk a na ťažbu z nich. Napokon som ostal pri názve ropné plošiny, ktorý lepšie zodpovedá všeobecne používanému anglickému výrazu oil platform. Možno doplniť, že mohli by sme hovoriť aj o "plynových plošinách" (gas platforms), určených na ťažbu plynu, ale tie sú konštrukčne v podstate zhodné s ropnými plošinami.

Havária na Deepwater Horizon

Bezprostredným popudom k tomu, aby som do nášho seriálu zaradil stať o ropných plošinách práve teraz, boli dve skutočnosti. Prvou z nich je celkom nedávna havária plošiny Deepwater Horizon, na ktorej po výbuchu vznikol požiar, ktorý napokon viedol k potopeniu plošiny. Tu treba spomenúť, že práve túto plošinu možno označiť výrazom vrtná plošina (drilling rig), pretože plošina slúžila bola skutočne plošinou, určenou na navŕtanie nového ropného ložiska. Z takto pripraveného ložiska sa potom už ropa ťaží prostredníctvom klasickej ropnej plošiny.

Začatie ťažby na plošine Perdido

Druhou aktuálnou skutočnosťou, týkajúcou sa ropných plošín, je začiatok ťažby plošinou Perdido v Mexickom zálive. O tom ale až neskôr. Stručne si môžeme priblížiť ťažbu ropy spod dna vodných plôch. Okolo roku 1891 sa začala ropa čerpať z vrtov, navŕtaných z plošín na jazere Grand Lake St.Marys v americkom štáte Ohio. Prvé vrty v slanej vode sa uskutočnili okolo roku 1896, a to v pobrežných vodách pri Kalifornii.

Ropa z Kaspického mora

Koncom 19. storočia sa začalo s ťažbou ropy aj pri pobreží Kaspického mora, pri azerbajdžanskom hlavnom meste Baku. Na začiatku 30. rokov minulého storočia vyvinula firma texas Company prvé mobilné oceľové bárky na navŕtanie ropných ložísk v pobrežných vodách Mexického zálivu. V roku 1937 vyvinuli firmy Pure Oil Company a Superior Oil Company pevnú ťažobnú plošinu, stojacu v mori hĺbky okolo štyri metre. V roku 1946 postavila firma Magnolia Petroleum Company plošinu v hĺbke okolo 5,5 m, ležiacu približne 50 km od pobrežia.

Mimo dohľadu z pobrežia

Prvú vrtnú plošinu, postavenú mimo dohľadu z pobrežia, postavila firma Kerr-McGee v roku 1947. Prvou ropnou plošinou, stojacou vo vode hlbšej ako tisíc stôp (304,8 metra), bola plošina Cognac, postavená v roku 1978 firmou Shell Oil Company. Táto plošina stála v hĺbke 311 metrov, jej hmotnosť bola okolo 50 000 ton a v svoje dobe bola najvyššou a najťažšou pevne stojacou plošinou na svete. Zrejme je načase spomenúť, že v súčasnosti sa používa niekoľko rôznych typov plošín, pre ktoré sa používajú v angličtine špecifické označenia.

Pevne stojace a plávajúce

Nám ale stačí povedať, že všetky plošiny možno rozdeliť do dvoch základných kategórií: buď plošina pevne stojí na morskom dne, alebo pláva a je ku dnu ukotvená lanami. Pevné plošiny stoja na mohutných betónových alebo oceľových nohách. Pretože ich nemožno presúvať z miesta na miesto, sú určené na dlhodobú ťažbu z výdatných ropných nálezísk.

Gravitačná plošina

Príkladom takejto pevnej plošiny (nazývanej aj gravitačná, pretože na jednom mieste ju udržuje vlastná gravitáca), je známa plošina Hibernia, ktorá stojí v nehostinnom prostredí severného Atlantiku, približne 300 km od kanadského ostrovčeka St. John's. Samotná plošina, vážiaca 37 000 ton, je postavená na základnej gravitačnej konštrukcii, ktorá má hmotnosť 600 000 ton. Táto konštrukcia bola po dotiahnutí na miesto položenia naplnená balastom hmotnosti 450 000 ton, aby pevne stála na morskom dne v hĺbke okolo 80 metrov.. Vnútri konštrukcie sú nádrže na 1,3 milióna barelov surovej ropy.

Je najväčšia na svete

Podľa celkovej hmotnosti (okolo 1,2 milióna ton) ide o najväčšiu ropnú plošinu na svete. Na plošine pracuje 280 pracovníkov, ktorí sa striedajú v trojtýždňových intervaloch. Spomedzi pevných ropných plošín treba spomenúť aj plošinu Troll A, stojacu v Severnom mori. Táto plošina má celkovú výšku 472 metrov a stojí na morskom dne v hĺbke 303 metrov. Na zhotovenie plošiny sa použilo 245 000 kubických metrov betónu a 100 000 ton ocele. Plošina Troll A je najvyšším objektom na svete, aký kedy bol presúvaný z miesta na miesto.

Poddajné veže

Zvláštnym typom pevných plošín sú plošiny, pre ktoré sa v angličtine používa názov compliant tower, čo by sme mohli preložiť ako poddajná (či pružná) veža. Nosná konštrukcia takejto plošiny je do určitej miery pružná, čo umožňuje mierne bočné výkyvy plošiny (približne o 2 % celkovej výšky). Príkladom takejto plošiny je plošina Petronius (pomenovaná podľa rímskeho básnika), stojaca 210 km juhovýchodne od New Orleansu.

Bola najvyššou stavbou

Táto plošina má celkovú výšku 609,9 metra a bola to až do postavenia mrakodrapu Burj Khalifa najvyššou voľne stojacou stavbou na svete, aj keď toto prvenstvo bolo diskutabilné, pretože len 75 metrov z celkovej výšky plošiny vyčnieva nad vodnú hladinu. Pokiaľ ide o plávajúce plošiny, aj tých je niekoľko typov. Ostaňme však pritom, že všetky plávajú na povrchu, pričom sú rôznym spôsobom ukotvené na morskom dne. Najmodernejším typom takýchto ukotvených plávajúcich plošín sú plošiny, ktorých základnou časťou je akýsi zvislý plávajúci valec, ktorý je kvôli stabilite dolu zaťažený balastom.

Plavila sa 13 200 kilometrov

Príkladom takejto plošiny je najnovšia plošina firmy Shell, nazvaná Perdido. Valcovitú nosnú časť tejto plošiny zhotovila fínska firma Technip. Hotová konštrukcia hmotnosti 22 000 ton a dĺžky 170 metrov bola potom po mori odtiahnutá (v ležiacej polohe) do Mexického zálivu (ide o vzdialenosť 13 200 kilometrov!). Na mieste uloženia bola do spodnej časti konštrukcie načerpaná voda, takže sa postupne postavila do zvislej polohy. Firma Shell potom postavila na túto nosnú konštrukciu vlastnú plošinu. Celá plošina Perdido váži teraz okolo 55 000 ton a ťažbu ropy začala 31. marca tohto roka. Plošina Perdido je zakotvená v mieste s hĺbkou vody až 2 450 metrov, čo je najväčšia hĺbka, v akej stojí plošina takéhoto typu.

Najhlbší morský vrt

Pokiaľ ide o plošinu Deepwater Horizon, ktorá sa nedávno potopila v mexickom zálive, tak išlo o vrtnú plošinu, ktorú vyrobila firma Hyundai Heavy Industries. Táto plošina mala výtlak 52 600 ton a v septembri 2009 bol z nej vykonaný vôbec najhlbší morský vrt, ktorého hĺbka bola 10 680 metrov. Na záver možno spomenúť, že ropné plošiny majú čosi spoločné s jadrovými elektrárňami – nikto poriadne nevie, čo s nimi po ukončení ich činnosti.