Niekoľko desaťročí po založení dediny vznikol ranogotický kostol, ktorý tvorí spolu renesančným kaštieľom nielen najvýznamnejšie pamiatky obce, ale aj širšieho regiónu.
Kostol bol vybudovaný na pravobrežnej terase Laborca v nevýraznej polohe na rovine (104 m n. m.). Zakrátko to však bolo centrum pomerne veľkej dediny s menším námestím, kde sa od polovice 15. storočia konal trh. Dedina vznikla pravdepodobne v 13. stor., no jej kataster bol osídlený už od neolitu, no kontinuálne zrejme od 10 .stor. Svedčia o tom nálezy keramiky z 10.-12. stor. Stabilná obec tak bola založená až v 13. stor. a na prelome 13.-14. stor. bol vystavaný ranogotický kostol.
Stavebno-historický vývoj
Sakrálny objekt vznikol určite do 30. rokov 14. stor., keď tam fungovala už aj farnosť s farárom Petrom. V stredoveku bol kostol zasvätený sv. Margaréte ("ecclesie beate Margarete"). Toto patrocínium sa zmenilo najskôr po jeho zmene na evanjelický na prelome 16.-17. stor. Evanjelici mali chrám v držbe dokázateľne v r. 1598-1700. Avšak na pôvodnom objekte veľa zmien neurobili. Keďže sa tu výskum nekonal, môžeme len predpokladať ako ranogotický kostol vyzeral. Zachovaný južný portál, časti víťazného oblúka a mohutné oporné piliere svedčia o rozsahu obdĺžnikovej lode, svätyňa mala najskôr rovný záver. Loď bola krytá zrejme rovným trámovým stropom a svätyňa rebrovou klenbou. Okenné otvory boli úzke, vysoké s lomeným záklenkom.
Neskorogotická stavebná fáza z konca 15. stor. súvisela s rozvojom obce a jej majiteľov. Od polovice 15. stor. sa začínajú Budkovce rozvíjať ako mestečko. Okrem toho, že tam fungoval trh, bolo v okolí niekoľko mlynov a v obci zemepanské sídlo. To existovalo minimálne od 14. stor., kedy miestna šľachta používala názov obce v predikáte. V r. 1489 kráľ Matej Korvín povolil budkovským šľachticom výstavbu hradu. Približne v tomto období bol prebudovaný aj starý kostol, ktorý si šľachta upravila na svoj zemepanský chrám. Svätyňa získala nový polygonálny záver s novými oknami a v interiéri sieťovú klenbu, pod ktorou mali v neskorogotickým sedíliach výhradné miesto šľachtici. Taktiež vznikli nové vstupy výhradne pre šľachtu. Ďalšia výraznejšia úprava nastala v 17. a potom v 18. stor., keď bola pristavaná veža a zaklenutá loď. V neskoršom období bol objekt len opravovaný.
Súčasný stav
Najstaršie časti kostola (z prelomu 13.-14. stor.) sú múry lode. V južnom múre sa zachoval jednoduchý gotický portál s tupo lomeným záklenkom a troma širokými prútmi klinového profilu v ostení. Nábežné rímsy v triumfálnom oblúku svedčia, že ranogotický oblúk bol koncom 15. stor. len upravený. Viac architektonických detailov sa zachovalo z neskorogotickej etapy. Hodnotná je najmä sieťová klenba vo svätyni s reliéfmi erbov a roziet na prekrížení rebier. Tie dosadajú na prípory, pri víťaznom oblúku na konzoly s maskami. Vo svätyni sa ešte nachádzajú neskorogotické sedílie a sedlový portál vedúci do sakristie. Ďalší neskorogotický sedlový portál je v severnom múre lode, v záklenku má pretínavé prúty a vysekaný nápis s zmysle "sancta maria". Rovnako v západnom múre lode, v súčasnom podveží, je umiestnený neskorogotický portál ukončený oslím chrbtom a pretínavými prútmi. Z obdobia stredoveku sa zachovali ešte trojstupňové oporné piliere s reliéfmi s gotickými motívmi, kde boli sekundárne vložené novoveké plastiky.
Objekt predstavuje jeden z mála stredovekých kostolov s výraznou neskorogotickou prestavbou, čo teda súvisí prerodom dediny na mestečko a následný úpadok v novoveku, čím už baroková úprava nebola taká honosná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
