Tento ojedinelý jav potvrdzujú vtedajšie zákony o vojenskej službe, o verejných funkciách a niet azda presvedčivejšieho príkladu, akým sú učenci.
Najstarší vo verejných funkciách
V Aténach a v Sparte mohli vykonávať niektoré dôležité verejné funkcie iba najstarší a najváženejší občania a vojenská služba bola povinná až do šesťdesiatich rokov. Niektorí učenci starovekého Grécka napísali svoje najvýznamnejšie diela až po osemdesiatke. V čom spočívalo po celé klasické obdobie dejín tajomstvo gréckeho elixíru mladosti? Pravdepodobne v spojení zdržanlivosti, vysokej úrovne hygieny, najrôznejších ozdravných opatrení a snahy o rovnováhu medzi fyzickou kondíciou a intelektuálnou bystrosťou, ktorú dosahovali cvičením tela aj ducha.
Hippokrates
(400 - 377 pred n. l.)
Tento otec lekárstva, filozof a matematik určil etické zásady správania lekárov, ku ktorému sa zaväzujú Hippokratovou prísahou a skladajú ju dodnes. Po celý život sa tešil vynikajúcemu zdraviu, pracoval a bol tvorivý aj po osemdesiatke. Zomrel ako osemdesiattriročný.
Sofokles
(496 - 406 pred n. l.)
Slávny dramatik a básnik, napísal za 90 rokov svojho života viac ako 120 hier, zachovalo sa iba sedem kompletných tragédií, medzi nimi aj nám známych: Antigona, Aiás, Oidipus kráľ, Elektra, Oidipus na Kolóne, Filoktetes, Trachiňanky a satyrská dráma Sliediči. Spočiatku sám vystupoval ako herec, pre slabý hlas musel javisko opustiť. Obohatil tragédiu o niektoré nové prvky, ako bolo účinkovanie tretieho herca a maľované dekorácie, zbor rozšíril o väčší počet účinkujúcich. Zomrel v 90 rokoch.
Gorgias
(480 - 380 pred n. l.)
Grécky filozof a rečník, hlavný predstaviteľ sofistickej filozofie. Bol stúpencom radikálnej skepsy proti poznaniu pravdy. Bol činný až do svojej smrti, a pretože údaje o jeho narodení a smrti sa uvádzajú niekde so sedemročným rozdielom, za vek jeho úmrtia sa považuje sto alebo stosedem rokov
Diogenes zo Sinopy
(412 - 323 pred n. l.)
Azda najviac nám utkvel v pamäti tento filozof, lebo na sklonku svojho života býval v sude. Toto jeho rozhodnutie vyplývalo z učenia kynickej školy, ktorej bol hlavným predstaviteľom a ktorej zásady hlásal. Kynici hlásali zbytočnosť uspokojovania potrieb. Diogenes odmietal ustanovenia štátu, náboženské tradície aj sobáše a bol uštipačným kritikom spoločenských noriem. Dožil sa takmer deväťdesiatich rokov v dobrom zdraví a nemal dôvod vymeniť svoj príbytok v sude za iný.
Pythagoras
(570 - 490 pred n. l.)
Jeho meno patrí k najčastejšie denne spomínanému na celom svete vďaka jeho vete - Pythagorovej vete, ktorú musia ovládať žiaci základnej školy. Bol vynikajúcim matematikom, filozofom, vedcom a politikom, zakladateľom filozofickej školy pythagoreizmu. Bol aktívny až do deväťdesiatich rokov.
Demokritos
(asi 460 - 370 pred n. l.)
Bol predstaviteľom antického atomizmu a za základ sveta považoval dva princípy, a to atómy a prázdno. Ako prvý v dejinách gréckej filozofie si položil veľmi závažnú otázku: Ako vlastne vnímame a poznávame svet? Definitívnu odpoveď na ňu nepoznáme dodnes. Jeho tematicky rozsiahle dielo, pozostávajúce zo 70 kníh, z ktorého sa zachovali zlomky, bolo prvým veľkým antickým pokusom o jednotný výklad sveta. Demokritos sa venoval aj vlastnému prírodovednému bádaniu, pitval žaby, bol dobrým lekárom a jeho materialistické učenie považovali mnohí už v jeho dobe za "kacírske". Platón dokonca požadoval, aby boli všetky jeho spisy spálené. Dožil sa najmenej deväťdesiatky, ale pravdepodobne ju prekročil.
Solón
(7. - 6. stor. pred n. l.)
Solón bol aténsky básnik, štátnik a zákonodarca. Rozdelil občanov do štyroch tried na základe ročného výnosu plodín a podľa toho odstupňoval občianske práva a povinnosti. Zrušil otroctvo pre dlhy a mnohých Aténčanov vykúpil za štátne peniaze. Zaviedol porotný súd, jednotný systém mier a váh. Je považovaný za prvého aténskeho básnika a tradícia ho zaradila medzi sedem mudrcov starovekého Grécka. Dožil sa 82 rokov.
Z uvedeného vyplýva, že dlhovekosť starogréckych vedcov nebola prekážkou ich činnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
