Väčšina z nich bola od seba vzdialená aj vyše 10 km. Preto sa predpokladá, že mnohé z hradov boli komunikačne prepojené systémom hlások, jednoduchých, zväčša drevených strážnych veží, výnimočne opevnených.
Úlohou hlások bola optická komunikácia na základe hypotéz o signálno-svetelnej či pozorovacej funkcii hradov a hlások (napr. M. Slivka, W. Hejnosz). Možnosť komunikácie využívali posádky opevnení najmä v časoch nebezpečenstva na včasné varovanie pred hrozbou nepriateľského útoku, podobne ako existovala historicky doložená sieť pozorovacej a hlásnej služby protitureckej obrany v 16. stor. Systém tzv. vartoviek totiž nadviazal už na stredovekú tradíciu. Nízku znalosť objektov hlások podmieňuje absencia zmienok o nich v prameňoch, ako aj ich nezachovanie, keďže boli prevažne drevené. O ich existencii a lokalizácii svedčia tak už iba chotárne názvy.
Typy hlások a ich umiestnenie
Hlásky sa nachádzali pri významných cestných ťahoch, na výrazne exponovaných vrchoch, odkiaľ bol dobrý výhľad, ale aj na bariérnych pohoriach, ktoré bránili v optickom dorozumievaní. Na území Šarišskej stolice sa stretávame s týmito názvami pre hlásky: Stráž, Stráže, Strážna, Turňa, Turne, Turenka, Patrija, Patria, Hradisko, Hradiska, Hradzisko, Zámčisko, Bašta, Várhegy. Názov Patrija (Patria) bol odvodený z východoslovenského nárečia od slova "patrec", teda vidieť, a predstavoval pozorovateľňu alebo rozhľadňu, zrejme najjednoduchší objekt medzi hláskami. V bariérnom pohorí Branisko, v katastri obce Široké, sa nachádza napr. poloha Patria (1 170 m n. m.).
Varianty slova Tureň pochádzajú z nemeckého Turn (veža) a rovnako ako polohy s názvom Bašta označovali len jednoduchú drevenú strážnu vežu, napr. lokalita Turne (555 m n. m.) nad Bertotovcami pri dôležitom cestnom ťahu dolinou Svinky či ďalšie lokality ako Turenka (387 m n. m.) v katastri Matiašky, Bašta (820 m n. m.) nad Renčišovom. V iných prípadoch bol vrch s niekdajšou hláskou nazvaný aj mierne nadneseným termínom ako Zámčisko či Hradisko a rôznymi obmenami koreňa týchto slov alebo prekladom. Diaľková cesta do Poľska dolinou Torysy a Popradu bola strážená objektmi v polohe Hrádok (630 m n. m.) v katastri obce Pusté Pole, Hradisko (670 m n. m.) pri Jakubovej Voli, cestu na Spiš chránili Hrádek (Krivany, 544 m n. m.), Zámčisko (v. o. Javorina, 1 239 m n. m.), Várheď nad N. Slavkovom a Hradisko nad V. Slavkovom. Cesta na Spiš, ale dolinou Svinky, bola kontrolovaná okrem spomínanej veže na vrchu Turne aj hláskou na Hradisku (628 m n. m.) nad Fričovcami.
Na dvoch najvýraznejších vrchoch v strednom Šariši, v exponovaných polohách sopečných exotov Stráž a Lysá Stráž existovali v stredoveku strážne veže, pričom na Stráži sídlili už zrejme strážcovia severných Uhorských hraníc v 12. - 13. stor. Ďalšie hlásky zakomponované do opticko-komunikačného systému hradov v Šariši sa mohli nachádzať taktiež v polohách Kurima-Strážna, Nižná Polianka-Kaštielik, Klenov-Hradisko, Šemetkovce-Hradiska, Marhaň-Stráž, Raslavice-Várhegy, Vaniškovce-Hradište, ktoré však nie sú vyjasnenými lokalitami ako historicky, tak ani archeologicky a ich existencia je vydedukovaná len na základe názvu vrchu a jeho výhodnej polohy.
Niektoré hlásky boli aj opevnené, i keď len jednoduchým valom, no značne sa tým líšili od väčšiny spomínaných objektov. Funkcia hlásky sa predpokladá pri lokalite Zámčisko (508 m n. m.) v katastri Brestova, kde vrcholové skalné plató svojimi malými rozmermi umožňovalo výstavbu len drevenej sčasti obytnej veže s maximálne kamenným základom. Význam a strategickosť polohy dosvedčuje jej opevnenie prstencovým valom s priekopou a dokonca s násypom na osadenie premostenia cez priekopu. Opevnená hláska strážila strednú časť Košickej kotliny, povodie Oľšavy a opticky prepájala ďalšie hlásky. Cestu na Spiš dolinou Križovianky strážila hláska na vrchu Hradzisko (612 m n. m.) nad Hrabkovom. Malé rozmery vrcholovej plošiny podmienili výstavbu iba ak obytnej drevenej veže s možnou kamennou podmurovkou. Prírodné danosti polohy neumožňovali tak ani vznik malého šľachtického hrádku, no vznikla tam významnejšia signalizačná veža s opevnením (valom) a zrejme stálou posádkou.
Optická komunikácia medzi hradmi prostredníctvom hlások bola najlepšie zabezpečená v stredotoryskej, hornotoryskej, sekčovskej oblasti Šariša a na západnom úpätí Slanských vrchov, keďže v týchto regiónoch bola sieť hradov a hlások najhustejšia. Hlásky vznikali prioritne ešte na miestach, odkiaľ mohli efektívne prepojiť terénnou bariérou rozdelené regióny a hrady v nich. Často to boli aj odľahlejšie regióny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
