Ľudia obdarovaní nadprirodzenou mocou odjakživa priťahovali záujem zvedavcov ako magnet. A čo môže byť v akejkoľvek dobe lákavejšie, ako žena pýšiaca sa magickými schopnosťami, ktorá dokáže pričariť lásku, odkloniť kliatbu či vyliečiť chorobu?
Ostáva preto trochu záhadou, ako sa mohol svet v minulosti tak kruto zachovať k čarodejniciam a ako mohla v roku 1486 uzrieť svetlo sveta kniha smutne preslávená ako Hexenhammer, teda Kladivo na čarodejnice, z pera Heinricha Insitorisa a Jakuba Sprengera. Dnes ju mnohí nenazvú inak, ako najotrasnejšia kniha svetovej literatúry či zlovestná kniha. Priamo totiž vyzývala na udavačstvo, rafinované metódy vypočúvania a jej mottom sa stala obludnosť: "Radšej nech zomrie desať nevinných, ako by mal ostať na slobode jeden škodca."
Ihlou im nabodávali materské znamienka
Mučenie, ktoré sa za bosorky označeným ženám nevyhlo, by dnes v pohode obstálo i v najkrvavejších hororových scénach. "Na úvod bola obeť spravidla podrobená skúške ihlicou. Oholili ju na celom tele, na ktorom hľadali znaky bosorky - stigma diabolicum. Vyšetrovateľ ostrou ihlou nabodával materské znamienka. Ak bolo skúmané miesto necitlivé, prípadne nekrvácalo, išlo by o zjavný príznak bosoráctva," dozviete sa v knižnom titule Miloša Jesenského, Alexandry Pavelkovej a Lenky Tkáčovej s názvom Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku.
Ak sa však odpovede obvinenej ženy nezhodovali so želaním sudcov, dostala sa do rúk kata. Ten s obľubou siahol po palečnici. Prsty obete zasunul medzi oceľové kolíky a postupným priťahovaním jej ich zmliaždil, až sa obnažili na kosť.
Tenký špagát sa im zarezával do mäsa
Obľúbeným prostriedkom vymáhania priznania od obvinenej ženy bolo aj šnurovanie, v rámci ktorého bola obeť obviazaná tenkým špagátom po celom tele a ten sa postupne zarezával do mäsa. Uhorskí kati však mali radi aj naťahovanie na škripec, pričom úbohú ženu bičovali, polievali horúcou sírou či pálili na citlivých miestach. K smutne známej španielskej čižme môžeme ešte pripojiť vŕtanie nechtov, ozubené kliešte, mučenie tekutinami násilne vliatymi do hrdla, mučenie na drevenom koni či štvrtenie zaživa.
Ak úbohá žena zomrela, bola nevinná
Špecifickou formou mučenia boli ordálie alebo Boží súd. Zahŕňali skúšku studenou vodou, keď takmer nahá čarodejnica skončila v jazere zviazaná na spôsob kozla a ak sa ponorila, preukázala svoju nevinu, no, žiaľ, často ju aj tak nestihli zachrániť. Pri skúške zahryznutím musela dotyčná ponúknuť psovi a mačke chlieb s maslom. Ak odmietli, bola jej vina nezvratne dokázaná.
Skúška váhami sa využívala, ak mala žena nezvyčajne nízku váhu v pomere k svojej postave. Poslednou formou skúšky však bola skúška ohňom. Zahŕňala povinnosť vziať v kostole do rúk kus posvätného žeravého železa. Ak sa jej počas tohto úkonu nehojili rany alebo cítila prudkú bolesť, bola vinná. Odnožou tejto skúšky bolo prejsť naboso po rozžeravenom železe či žeravej pahrebe.
Fajnšmekrami v mučení však boli napríklad na Oravskom hrade. Tam ženu zhodili z citadely. Ak prežila, pomohol jej diabol a čakala ju istá smrť. Ak sa zabila, bola nevinná.
A čo sa stalo s majetkom zavraždenej chudery? Bol skonfiškovaný a rozdelený medzi zemepánov, sudcu, prokurátora, pátrača a drába.
Viac zaujímavostí nielen zo sveta čarodejníc sa dočítane v knihe Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku, ktorá okrem iného zahŕňa poviedky navodzujúce atmosféru starých čias či slovník 50 starobylých nástrojov vykonávania trestov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
