A pritom jednotlivé strany, ktoré bojujú o hlasy voličov sa idú potĺcť, kto sľúbi viac pre svojho voliča. Všetci ale chcú len to najlepšie pre ľudí, pre Slovensko a ich bilbordy to hlásajú, samozrejme spolu s usmievavými portrétmi lídrov. Kto týmto sľubom neverí, nech "sľubotechny" po voľbých ostro sleduje... No a keď už tí lídri visia na tých bilbordoch, prichádzajú nejakí "ľudoví umelci", dobre zásobení sprejmi, aby drahé bilbordy trocha vylepšili a dodali im paru. A priniesli na Slovensko trochu úsmevu. Napríklad tým, že slogan Smeru Pre ľudí, za Slovensko, prestriekali na Okrádame ľudí zo Slovenska - a humor bol na svete. Pre tých menej chápavých, aby ani oni o nič neprišli, dokresľujú na portréty politikov nadmerné uši, zuby a iné "doplnky", a tak Slovensko už teraz máme posiate samými srandovnými postavičkami ako v hororovom animovanom filme a niekde aj mládeži neprístupnými nápismi. Do júna ešte ďaleko a znehodnotené, za drahé peniaze vyrobené bilbordy sa budú vymieňať. Ale čo. Aj naďalej budeme sľubovať Pre ľudí, pre Slovensko všetko - nech ten sľub stojí, čo to stojí...
Vlastenectvo odtiaľ-potiaľ
Slovenská národná strana zažíva najhoršie obdobie svojho života. Autori korkovej nástenky, emisií, a ktoviečoho ešte, za čo veľmi draho pykali, by si nikdy nemysleli, že ešte ani ten vlastenecký zákon im
nevyjde. A už to mali tak pekne a perfektne premyslené. Aby národ slovenský a občania videli, že oni stoja iba pri ňom a finančne nemyslia iba na seba, chceli na to vlastenectvo vyzbierať peniaze od dobrých ľudí. A to by si, verte, zaslúžilo aj zlatý zápis do kroniky Matice slovenskej. Už-už sa chystali s batôžkom po Slovensku, aby dobrí ľudia prispeli školám na kúpu vlasteneckých panelov, na ktorých bude preambula ústavy, text hymny a grafické znázornenie štátnej zástavy. Lebo ako je známe, školy sú ako kostolná myš, chudobné, mnohé ešte ani na opravu strechy nemajú, ale panel musí byť. Predsavzatie pekné, čo im vydržalo až doteraz, keď im ich najväčší (a vedúci) koaličný partner nevyfúkol vlastenecký zákon a podal vlastný. Samozrejme, s menšími či väčšími úpravami. Na zdesenie pôvodných autorov vlasteneckého zákona sa úplne vynechalo týždenné hranie štátnej hymny a zredukovalo iba na dvakrát ročne. To už bola SNS na pokraji kolapsu a verejne ponadávalo na svojho koaličného partnera, zradcu a vykrádača dobrých nápadov. Po dvoch dňoch odpočinku a kalkulácie im však došlo, že radšej nech ich partner okradne, ako by ich mal pustiť nadobro k vode. Preto si povedali, že vlastenectvo je vlastenectvo, ale odtiaľ potiaľ, a ak sa neprijal náš vlastenecký zákon, tak vlastencami v tomto prípade nebudeme a školám nepomôžeme. Podpredsedníčka strany slová svojho šéfa zdupľovala a vyhlásila, že "zbierku pre školy nech organizujú tí, čí zákon bol schválený."
Detičky, toľkoto o vlastenectve. Viac sa o tom dozviete na hodinách vlastneneckej výchovy...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
