Málokto stihne za dva roky tak veľa. Neúspešnú kandidatúru na prezidenta, lapsus v parlamente, dobrovoľný odchod z jeho lavíc, úvahy o definitívnom odchode z politiky, následne zvolenie za volebnú líderku najsilnejšej opozičnej strany a najnovšie ambíciu na najmocnejšie kreslo krajiny. Pri Ivete Radičovej to však vôbec neprekvapuje.

Pred rokom a pol sme spolu robili rozhovor. Čakala vás svadba a chceli ste byť prezidentkou. Obe veci nevyšli. Ako sa na to pozeráte dnes?

- Človek vždy hodnotí spätne situáciu optikou času, ktorý aktuálne prežíva. Aktuálne prežívam rozbiehanie volebnej kampane do parlamentných volieb. A obzretie sa späť na prezidentskú kampaň zhrniem do dvoch základných poznaní. Na jednu skúsenosť z kampane musím rýchlo zabudnúť a oslobodiť sa od nej, pretože by mi bola na príťaž. V parlamentných voľbách, na rozdiel od prezidentských je kampaň orientovaná na istú časť voličov. Prezident má totiž spájať, osloviť celé spektrum. Je to dobrá skúsenosť, ale nie pre parlamentné voľby. Naopak, potrebujem posilniť orientáciu na presné cieľové skupiny.

A v nepolitickom živote?

- Väčšinu času som venovala práci na akademickej pôde, viac som učila. Dúfala som, že dokončím knihu o sociálnej politike, no chýbajú mi posledné dve kapitoly. Už vidím, že do volieb to nestihnem. Život sa mi akosi delí na pred voľbami a po voľbách. Teraz vstupujem do súťaže.

Uplynulý rok ste bilancovali slovami: "Sklamalo ma, čo som predviedla." Mali ste na mysli aj niečo iné okrem nešťastného zahlasovania v parlamente?

- Nie. Chybu nezastieram. Bol to skrat, ktorý ma mrzí, ale svoju chybu som napravila a vyvodila politickú zodpovednosť. Viem, keď mám odísť.

Po tomto hlasovaní vás novinári označili za politickú mŕtvolu. Teraz ste však späť ako volebný líder SDKÚ. Aký je návrat do veľkej politiky?

- Za politickú mŕtvolu ma označil len jeden konkrétny komentátor. Nie vždy sa ale komentátor nemýli. Asi som pomerne životaschopná mŕtvola. Vtedy som sa jasne vyjadrila, že pokiaľ nechcem definitívne odísť z politiky, zachovať sa čestne, jediná možnosť bolo dobrovoľné zloženie mandátu. Práve to bola moja nová vstupenka do politiky.

Po prezidentských voľbách váš spolustraník Eduard Kukan povedal: „Hádam sa Ivetka neurazí, ale ja si ju vôbec neviem predstaviť na stoličke predsedníčky SDKÚ." Rozprávali ste sa o tom po vašom zvolení za líderku ?

- Samozrejme som sa neurazila a prijala som úprimnú gratuláciu pána Kukana, keď som za volebnú líderku bola zvolená.

Úprimnú?

- Mýliť sa je ľudské. Neviem, ako je vnútorne presvedčený, no gratuloval mi.

Ako akademička máte vraj prilákať elity, intelektuálov. To sa Dzurindovi – železničiarovi nepodarilo. Aj teraz sa v mestách stretávate s tzv. mienkotvorcami.

- Stratégia strany je ponúkať riešenia, ktoré pomôžu Slovensku. Ktoré pomôžu naštartovať hospodársky rast, znížiť nezamestnanosť, regionálne rozdiely. Máme vážne problémy so stabilitou strednej vrstvy, ktorá sa prepadáva. Mladé rodiny majú vážne problémy. Dôvera v súdnictvo, vymáhateľnosť práva, spravodlivosť, v inštitúcie štátu je v kritickom stave. Oboznamujeme z naším programom tých, ktorí svojím vplyvom môžu byť šíreniu takých riešení nápomocní.

Mienkotvorcovia pomôžu?

- Zatiaľ mám veľmi dobrú spätnú väzbu.

Aký je medzi vami a Mikulášom Dzurindom rozdiel?

- Jeden je dosť viditeľný (smiech). Ale vážne. Sme jediná strana, ktorá má na čele volebnú líderku. Aj v prvej desiatke máme silné zoskupenie dám. Rozdielov je, samozrejme, viacero. Moja angažovanosť v politike začala až v roku 2005, môj vstup do politických štruktúr bol o rok neskôr. Podľa analytikov vraj robím podobu tzv. nepolitickej politiky, robil to napríklad Havel a viacerí, len na našej politickej scéne je to novinka. Teda nepoužívam heslá namiesto normálnych slov. To má aj druhú stranu mince. Vyčítajú mi, že príliš zložito rozprávam. Som poznačená akademickou pôdou a mám potrebu všetko podrobne argumentovať. Som predovšetkým sociologička. A kto už má lepšie rozumieť spoločnosti, ak nie sociológ?

Zoberme si úplne obyčajných ľudí, ktorí politiku sledujú z diaľky. Dzurindu vnímali ako bicyklistu, maratónca.

- Chcem byť maratóncom v politike, politička na dlhé trate. Že k tomu treba istý marketing nepochybujem. Ale nebudem si ho umelo pridávať. Som normálna žena z mäsa a kostí, ktorá túži mať rodinné zázemie, ktorá je šťastná, keď prichádza domov a sú tam jej najbližší. Neviem, aké tričko si k tomu obliecť. Jednoducho normálnej ženy, ktorá túži po chvíľkach pohody a šťastia, odrobinkách lásky a hore priateľstva.

Spomínali ste súdnictvo. Nedávno súdy prepustili údajného šéfa košického podsvetia, kľúčový svedok v procese bol zbavený ochrany a kolárikovci sú na slobode. Ako to vnímate? Znepokojenie?

- Slovo znepokojenie nezodpovedá podstate, hĺbke a vážnosti problému. Toto už presahuje hranice toho, aby sme sa mohli cítiť bezpečne v tejto krajine. Ak sa na slobodu dostávajú mafiáni a vrahovia, je to kritická situácia, ktorú treba okamžite, zásadne a vážne riešiť. Je to vážne ohrozenie každodennej istoty a bezpečnosti života občanov tejto krajiny. Kto bude ochotný svedčiť, ak sa dejú takéto veci? Kam speje táto krajina? Situácia je kriticky vážna.

Čo s tým?

- Vážna a hlboká reforma súdnictva. Od verejných pojednávaní, zverejňovaní súdnych rozsudkov, občianskej kontroly, pravidelných atestácií sudcov po nahrávanie súdnych procesov. Previerky, ktoré navrhuje vláda, to nevyriešia.

Čo okrem súdnictva je na tom najhoršie?

- Alarmujúca situácia v sociálnej sfére, miera nezamestnanosti, riziko chudoby, pracujúci chudobní, zostarnutie do chudoby sú rovnako vážne, ako je situácia v spravodlivosti. Tiež potrebujú rýchle riešenia. No nie formou sociálnych podnikov, 600 miliónov hore komínom, za ktoré mohli byť skutočné projekty zamestnanosti. Kritický je stav zdravotníctva a prehlbovanie regionálnych rozdielov. Prijímam argument dopadov hospodárskej krízy, ale práve počas nej mali byť investície nasmerované do najzaostalejších regiónov. Opak bol pravdou, všetky boli nasmerované medzi Trnavu a Bratislavu.

Teraz chcete byť premiérkou.

- Treba k tomu dva predpoklady: dobrý výsledok v parlamentných voľbách a dobrý výsledok partnerov, s ktorými je možné prípadne vytvoriť koalíciu.

Chcete ňou byť viac ako prezidentkou?

- Chcem byť političkou, ktorá získa čo najširšiu podporu občanov, aby mal post silnú legitimitu. Či už prezidentský, premiérsky, ministerský alebo poslanecký. Ale o tom rozhodnú voliči.

Myslíte, že s vaším spôsobom politiky môžete zvládnuť tento post?

- Opakovane dostávam otázku, či so slušnosťou mám na Slovensku vôbec šancu. Nikdy by som nepredpokladala, že slušnosť môže byť hendikep. Kam sme sa to v tejto spoločnosti dostali? Vážne musíme politiku robiť takým nenormálnym spôsobom? Tvrdím, že nie. A dokladám milión hlasov občanov, ktorí potvrdili, že z istého typu politiky sú znechutení, z tej špiny, ktorá sa valí.

Tak do tretice. Kedy sa stanete predsedníčkou SDKÚ?

- Táto otázka nie je aktuálna do 12. júna.

Ste volebnou líderkou najsilnejšej opozičnej strany. No v jednom predvolebnom prieskume vás už predbehlo KDH.

- Rozdiel 0,3 vo výskume verejnej mienky znamená jedinú interpretáciu, že sme možno vyrovnaní.

Ak by ste spolu vytvorili vládu, na rad by prišla Zmluva o výhrade svedomia, ktorá rozbila vašu poslednú spoločnú koalíciu.

- Mňa by skôr zaujímala odpoveď KDH, ktorá pripúšťa vstup do vlády so Smerom, ako budú realizovať tento bod programu s nimi.

S Mečiarom, Slotom a Ficom nie. Čo SaS?

- V mnohom je nám blízka. Dúfam, že prekročia päťpercentnú hranicu, aby sme mohli byť prípadne partnermi.

Vítate spoločenskú diskusiu o dekriminalizácii marihuany, ktorú otvorili?

- Nevítam, pretože to nie je nosný problém tejto spoločnosti. Čo to zase vnucujú? KDH má svoje obľúbené témy: registrované partnerstvá a interrupcia, 20 rokov to isté. SaS prišlo s témou dekriminalizácie ľahkých drog. Mňa skôr trápi, ako vieme riešiť závislosti alkoholikov, gamblerov a mnohých ďalších a ako vieme zabrániť týmto patologickým javom.

O chvíľu sú voľby, čakajú vás ostré politické debaty. Vy sa v nich nehádate, zväčša sa na súpera usmievate. Ľudia vám vždy nerozumejú.

- Skoro milión občanov mi dobre rozumie.

Ale to bolo málo.

- Tentoraz áno.

Niektorí vám vyčítajú, že ste príliš akademická.

- Nepodceňujme ľudí. Nemyslime si, že väčšine sa páčia gestá trieskania po stole, vulgárnosti, výkriky. Som pripravená rovnako, ako som diskutovala s pánom Ficom tesne pred voľbami v roku 2006.

Možno preto potom roky nešiel s nikým do debaty.

- (Smiech.) Nemám s tým problém.

Budete aj útočiť?

- Nebudem, budem konštatovať fakty.

V slovenskej politike sa neoperuje len faktami.

- To je ich problém.

Ako by ste riešili problém Lunika IX, ktorý trápi Košice?

- Lunik je ťažké dedičstvo komunizmu, jeden šialený komunistický experiment, ktorý na jedno miesto skoncentroval jednu sociálnu skupinu. Jediný postup, ktorý sa v minulosti osvedčil je podpora vzdelávania, predškolské vzdelávacie aktivity. Deti sú potom schopné ukončovať základné vzdelanie. Pre dlhodobo nezamestnaných bez kvalifikácie je jediná možnosť vytváranie verejnoprospešných a aktivačných prác, aj priamo na sídlisku.

Boli ste tam?

- Ikskrát.

Pred voľbami?

- Kampaň tam robiť nepôjdem.

Dvadsať rokov s tým kompetentní nevedia pohnúť.

- Ani tak rýchlo nepohnú. Bez vzdelania a aktivačných prác, bez plnenia si povinností nájomníkov, ktorí v bytoch bývajú. Ale oni si ich nemôžu plniť, ak nemajú príjem.

Začarovaný kruh?

- Vo francúzskom Marseille to nevedia vyriešiť 60 rokov. Jediné riešenie, ktoré prijali bolo varovanie: Nevstupujte, je to nebezpečné. Riešenie nebude zo dňa na deň.

Takže desaťročia?

- Mám zlú správu. Určite áno.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.