o s eurom až po somárske uši.
Europolitici tak dlho krúžili a špekulovali okolo „sanácie“ gréckeho dlhu, až „presvedčili“ trhy, že tu už nejde len o krach jedného štátu, ale „infekciu“. Pád ratingov Portugalska, Španielska (a zrejme i ďalších) už otvára dvere scenárom, ktoré sú temnejšie než dobrodružstvá po Lehman Brothers. V základoch nie je nič menšieho, než „prebudenie“ veriteľov, že ťažké miliardy eur, ktoré nainvestovali do „sociálnych štátov“ (najmä) južného krídla eurozóny, už nemusia nikdy uvidieť.
Momentálne, s omeškaním päť mesiacov, sa finalizuje trojročný plán gréckeho „bailoutu“, ktorého objem sa odhaduje v intervale 130-200 miliárd eur. To, či návrh úspešne preženú nemeckým parlamentom (a niektorými ďalšími) a odklepnú na mimoriadnom summite EÚ (10.máj), už nie je ani otázne, ako to bolo napr. ešte pred dvomi týždňami. Otázne je, či dohoda o pomoci Grécku, do ktorej panstvo dokopali búrky na trhoch, môže ešte „infekciu“ zastaviť.
Absolútne zásadné pritom je, čo na kľúčovom „summite“ Strauss-Kahn (MMF), Trichet (ECB) a Merkelová dohodli na takú eventualitu, že päť minút (mesiacov) po Grékoch sa o pomoc prihlási Portugalsko... A o ďalších pár mesiacov (rok, dva) Španielsko, atď. Rozumiete; ťažko zadĺžení Portugalci (a spol. vrátane Slovenska) musia ísť na trhy, aby si požičali na pôžičku pre Atény. Zvýši sa ich vlastný dlh. Povedzme, tak o miliardu eur (maličkosť). Ok. Oznámiť im ale o pol roka (alebo zajtra), že máte smolu, mali ste zbankrotovať vy ako prví, Papandreu vás predbehol, vy už nedostanete nič, nie je možné. Nič iné ale k dispozícii nie je, keďže na odvracanie viacerých defaultov „gréckou cestou“ nemajú ani únia s MMF dohromady. (A keby aj mali, je to politicky samovražedné.)
Nielen „pomoc“ Grécku, ale existencia eurozóny takto visí na zbožnej nádeji, že „tutti quanti delikventi“ sa dokážu vytrhnúť z dlhov sami. Len aby. Áno, grécky bankrot by poslal do kolien nemecké, francúzske i iné banky, ktoré držia dnes už znehodnotené dlhopisy, ale keby sa to udialo včas, bez okolkov a šachov, Peloponéz by nezmizol z povrchu zemského (na rozdiel od Lehmanov) a mali by príučku na život. I s eurozónou a Slovenskom v ňom. Momentálne je už default nemožný, Lisabon, Madrid by hneď zarevali. O pár chvíľ i Slovensko, keďže cunami sa nepýta, či váš dlh je pod alebo nad Maastrichtom, ktorý nikto nedodržiava...
Tak či inak, v Európe, zadĺženej od Dublinu po Tallin, pôjde teraz o prežitie každému. A to je prostredie, v ktorom nacionalizmy, zazátkované pod frázami o solidarite a inými pretvárkami, vyrazia na povrch ako za čias weimarských. Ak sa grécka chrípka nerozšíri a trhy nechajú Portugalcov a spol. chvíľu na pokoji, začne rozpočtová federalizácia e-zóny. Až k „európskemu ministerstvu financií“, resp. „európskej hospodárskej vláde“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
