V minulej časti nášho seriálu sme sa venovali stavbe, ktorú začali budovať pred zhruba dvanástimi storočiami. Dnes sa vrátime späť do histórie o ďalších približne trinásť storočí. Vtedy začal vznikať rozsiahly stavebný komplex, z ktorého sú dnes už len ruiny. V dobe svojho vzniku však išlo o jedno z najnádhernejších miest starého sveta. Staroveké mesto Persepolis, jedno z centier obrovskej Perzskej ríše.
Mesto Peržanov
Pokiaľ máte klasické vzdelanie, nemalo by vám rozšifrovanie názvy Persepolis robiť žiaden problém. Polis je, ako správne tušíte, mesto, no a Perse by mohlo mať súvislosť s ríšou, ktorú všade na svete nazývajú Persia, ale my musíme byť (opäť) svojskí a nazývame ju Perzia. Keď to dáme dokopy, tak názov Persepolis neznamená nič iné než mesto Peržanov. Persepolis je však len gréckou verziou pôvodného staroperzského názvu Parsa.
Dve perzské ríše
Možno podotknúť, že pojem perzská ríša nie je jednoznačný, pretože historici poznajú Staroperzskú i Novoperzskú ríšu, pričom medzi obomi ríšami je časový odstup približne 550 rokov. Obidve mali svoje ťažisko v dnešnom Iráne a obidve vďačili za svoj vznik indoeurópskemu národu Peržanov, obývajúcemu od 8. stor. pred n. l. oblasť Parsa (Persis). Obvykle sa však pod pojmom Perzská ríša rozumie Staroperzská ríša. Táto ríša, vytvorená výbojmi Kýra Veľkého (559-530 pred Kr.) a jeho syna Kambýsa (530-522) je tradične považovaná za štátny útvar, završujúci včasné obdobie vývoja politickej organizácie na Prednom východe.
Siahala až k Indii
Na mieste médskej, lýdskej, babylonskej a egyptskej ríše sa objavil jeden mocný celok, zlučujúci v sebe celý rad odlišných tradícií, etnických jednotiek a náboženských zvykov. V roku 486, keď umieral tretí panovník achajmenovskej dynastie, Dareios I., patrila k ríši časť Balkánu a Strednej Ázie, celá Malá Ázia, Sýria, Palestína, Egypt a Mezopotámia a aj iránske kraje až k hraniciam Indie. Tento rozľahlý štát bol od konca 6. storočia rozdelený na územné jednotky spravované miestodržiteľmi (tzv. satrapmi), ktorí si vydržiavali vlastný dvor a zodpovedali sa iba kráľovi.
Neexistovalo oficiálne pomenovanie
Ako zaujímavosť možno uviesť, že výraz Perzská ríša starí Peržania pre svoj štát nikdy nepoužívali. Za Achajmenovcov oficiálne pomenovanie ríše neexistovalo vôbec a perzskí vyslanci sa uchyľovali k opisom typu „zem patriaca kráľovi", ako o tom svedčí sparťansko-perzská zmluva z rokov 412/411 pred n. l. Oficiálne označenie ríše nebolo vtedy v podstate potrebné, pretože moc perzských vládcov nemala na Prednom východe ani v Stredomorí konkurenta. Poďme ale k samotnému mestu Persepolis. Zakladateľom tohto mesta, ktoré leží približne 40 km od dnešného mesta Širáz, bol tretí achajmenovský kráľ Dareois I.
Nepoznáme presný dátum
Presný rok založenia mesta nie je známy, obvykle sa udáva rozpätie rokov 518 až 515 pred n.l. Mesto Persepolis bolo budované ako reprezentatívna metropola ríše a nikdy nebolo jej administratívnym centrom. Raz v roku sa tu na jarný sviatok schádzala, na veľké prijatie u kráľa, celý perzský dvor a hodnostári podmanených národov a konali sa tu aj korunovácie kráľov. Dominantou mesta Persepolis bol rozsiahly palácový komplex, ležiaci na terase s rozmermi 450 m x 300 m. Táto terasa bola sčasti umelo navŕšená, sčasti vytesaná do úbočia kopca. Jediný prístup na palácovú terasu, ktorá nad okolitý terén vystupuje až o 18 metrov, je po dvojitom schodisku, ktoré dal vybudovať Xerxes I., syn Dareiosa I.
Schodisko s nízkymi stupňami
Schodisko malo 111 stupňov, širokých 6,9 metra. Každý stupeň mal dĺžku 31 cm a výšku len okolo 11 cm. O tom, prečo majú jednotlivé schody len takú malú výšku, sa dodnes vedú debaty. Pôvodne sa myslelo, že schody boli tak zhotovené preto, aby po nich mohli hodnostári vystupovať na koňoch. Novšie teórie uvádzajú, že takéto „plytké" schody umožňovali zachovať si vznešenosť pri vystupovaní po nich. Po vystúpení nahor museli všetci hostia prejsť Bránou všetkých krajín. Táto brána pozostávala z veľkej štvorcovej haly s dĺžkou jednej strany približne 25 m. Bránu strážili obrovské sochy, zobrazujúce netvorov s ľudskou hlavou a telom okrídleného býka. Pri južnej strane brány je vodná nádrž z jedného obrovského kameňa, ktorá je vysoká dva metre a pravdepodobne slúžila na rituálnu očistu.
Staval sa 30 rokov
Cez spomenutá bránu sa vstupovalo do paláca Apadana, ktorý začal stavať Dareios I., ale výstavbu ukončil po 30 rokoch až jeho syn Xerxes. Centrom paláca bola veľká štvorcová sála s rozmermi 60 m x 60 m, ktorej strop nieslo 72 stĺpov vysokých 19 metrov. Dnes stojí už len trinásť z týchto stĺpov. V komplexe bola aj ďalšia sála, nazývaná Trónna sála, prípadne Stostĺpová sála. Výstavba tejto sály s rozmermi 70 m x 70 m sa začala za vlády Xerxesa a ukončila za vlády jeho syna Artaxerxesa I. Táto sála slúžila spočiatku na prijímanie vojenských veliteľov a zástupcov porobených národov, neskôr v nej bolo múzeum. V meste Persepolis boli aj ďalšie paláce. Bol tam obytný palác kráľa Dareia, ktorý však dokončil až Xerxes a prestaval Artaxerx III.
Palác Tachara
Tento palác, nazývaný staroperzsky Tachara (u nás sa používa aj názov Tačara) stál na 2,5 metra vysokej terase a na južnej strane mal širokú stĺpovú predsieň, ktorá mala po stranách strážnice. Ústredným priestorom tohto paláca bola obdĺžniková sieň, podopieraná dvanástimi stĺpmi. Dochované reliéfy zobrazujú vojakov strážiacich achajmenovského kráľa a výjavy z bojov. V meste bola aj klenotnica a veľké sklady medzi kráľovskými palácmi a Stostĺpovou halou. V nich boli uložené aj dary od predstaviteľov rôznych národov. Súčasťou mestského komplexu bol aj ďalší palácový komplex, v ktorom sídlilo velenie kráľovských vojsk.
V meste nebol chrám
Za určité prekvapenie možno považovať skutočnosť, že v Persepolise nebol žiaden chrám. To však neznamená, že kráľovský dvor nevyznával žiadne náboženstvo. Na fasáde Dareiovej hrobky, vytesanej do skaly asi 13 km od Persepolisu, nájdeme aj postavu vznášajúceho sa Pána múdrosti, predstavujúceho akési univerzálne božstvo, ktoré bolo centrom náboženského života Achajmenovcov. Sláva mesta Persepolis však netrvala príliš dlho. Vzmáhala sa ďalšia veľmoc, ríša Alexandra Veľkého. Ten vtrhol do Perzie a v roku 330 pred n. l. vyslal hlavné sily svojej armády priamo na Persepolis.
Náhodný či úmyselný požiar?
Mesto bolo obsadené veľmi rýchlo, aby sa zabránilo rozkradnutiu jeho pokladov. Po niekoľkých mesiacoch vypukol v Xerxesovom paláci požiar a rozšíril sa na celé mesto. Dodnes sa historici sporia o to, či požiar vypukol náhodou (počas bujarej pitky), alebo to bol úmyselný Alexandrov čin odplaty za vypálenie Akropoly počas druhej helénsko-perzskej vojny. Persepolis upadol postupne do zabudnutia, pričom prvý moderný archeologický prieskum tohto kedysi nádherného mesta začal E. Herzfeld až v roku 1930. V roku 1979 bol Persepolis zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dodajme ešte, že Irán sa až do roku 1935 nazýval Perzia. 
D ariov palác
Takúto podobu mohol mať podľa historikov a archeológov palác, ktorý dal vybudovať kráľ Dareios. 
Grafity na ruinách
Podľa dátumov je zrejmé, že grafity nie sú výmyslom súčasnosti. 
Brána všetkých národov
Cez túto bránu, ktorú dal postaviť Xerxes, museli prejsť všetci návštevníci kráľovského paláca. 
Ruiny Stostĺpovej sály
Túto sálu s rozmermi 70 m x 70 m, nazývanú aj trónna sála, začal stavať Xerxes. 
Ruiny paláca Tachara
Tento obytný palác, ktorý stál na 2,5 metra vysokej terase, začal stavať kráľ Dareios a dokončil ho jeho syn Xerxes. 
Ruiny paláca Apadana
Jadrom paláca bola veľká sála, ktorej strop podopieralo 72 stĺpov, vysokých 19 metrov. 
Východné schodisko paláca
Odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, prečo je výška stupňov schodiska len okolo 11 cm.
Dariov palác
Výstavba tohto paláca sa začala približne v roku 515 pred naším letopočtom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
