Mexiko je moderná krajina, označovaná za šperk na náhrdelníku Strednej Ameriky. Jej nádhernej prírode som sa prevažne venoval v predchádzajúcich dvoch častiach. Milióny turistov však láka aj vďaka obrovskému dedičstvu vyspelých zaniknutých kultúr (Olmékovia, Mayovia, Teotihuakáni, Zapotékovia, Mixtékovia, Aztékovia, Toltékovia a iní). Ozajstnými skvostmi sú pyramídové mestečká, katolícke kostoly a aj samotné hlavné mesto Mexico City, kde moje putovanie končí.
Štát Oaxaca patrí k najchudobnejším v Mexiku. Jeho hlavné mesto leží v príjemnom údolí vo výške 1600 metrov a lemujú ho výbežky pohoria Sierra Madre del Sur. Prišiel som doň ráno o piatej, vystúpil na hlavnej autobusovej stanici s vybitými oknami a všade ležiacimi domácimi (s vlakom v tejto krajine nepočítajte, sú nepohodlné, často meškajú a skôr čas stratíte ako získate). Voľný kartón som nenašiel, a tak ma od zmrznutia zachránili dve porcie horúcej slepačej polievky, dva pollitrové čaje a jedna káva.
Keď sa rozvidnelo a ja som sa roztopil, kúpil som si nočný lístok do hlavného mesta a o ôsmej ráno sa vydal do centra. Prešiel som námestie a pár kostolov. Všetky boli, ako sa na Mexiko sluší a patrí, gigantické a plné zlata, ktoré Španieli získali v 16. storočí vyrabovaním domorodcov a "prepožičaním" si pokladu od Inkov.
Pyramídové mestečko Monte Albán
Potom som sa vybral cez miestnu turistickú agentúru do pyramídového mestečka Monte Albán (Biela hora), veľkolepého horského mesta Zapotékov, jednej z najslávnejších predkolumbovských pamiatok v celej Latinskej Amerike. Nikomu sa zatiaľ nepodarilo rozriešiť, ako mohli Olmékovia (pravdepodobne oni začali s výstavbou 800 až 300 rokov pred Kristom, až potom prišli Zapotékovia a žili tu do roku 1250) zrovnať vrchol hory, založiť na ňom terasy s pyramídami, opornými stenami a na plošine 200 x 300 metrov ďaleko a vysoko nad Oaxacou nechať vzniknúť nedobytné mesto. Nie som veľmi vyspatý, no tento archeologický zázrak mi otvára oči a dodáva energiu.
Obedujem na hlavnom námestí, ktoré je ukážkou miestneho koloritu - nachádza sa tu mix domácich, snažiacich sa predať turistom, čo sa dá. Vedľa mňa sa čnie vianočný stromček, poskladaný z kvetináčov, na veľkom pódiu mastia Mexičania v sombrérach notoricky známe romantické šlágre a aby toho nebolo málo, pred reštauráciou z toho pouliční muzikanti vytvárajú vrzúkaním pozitívnu kakofóniu. Áno, španielska gitara je tu skutočne veľmi populárna, ale rad prichádza aj na saxofón či peruánskych muzikantov.
So západom slnka prišiel chlad, tak som sa vrátil na stanicu a hodinu sa tam povinne prechádzal, aby som od únavy nezaspal odchod do Mexico City.
Pred kúpením lístka sa pýtajte na počet mŕtvych
Nočné cestovanie má svoje výhody aj zápory. Hlavne získate čas a v obrovskom Mexiku, kde chodia moderné nočné busy, vyhýbajúce sa dennej páľave, je to veľké plus. Sedačky sú mäkké, komfortné, so špeciálnym sklápacím mechanizmom, ktorým nikoho neobmedzujete, ale naopak, získate pre svoje telo veľa miesta. Nevýhodou je šialenosť vodičov a ak povesť o tequille klamala, tak chýr o samovražedných sklonoch šoférov diaľkových liniek nie. A v noci majú vďaka prázdnym vozovkám väčšie možnosti vykonať cestné harakiri. Preto pred kúpením lístka odporúčam pýtať sa na štatistiku, koľko daná agentúra odprevadila ľudí na onen svet.
Pri presune do Oaxacy ma prebralo zo sna škrípanie bŕzd. Otvoril som oči a hľadel priamo do priepasti, pričom predok vozidla úplne presahoval cez krajnicu. Šoférovi, ktorý nešiel najpomalšie, vybehol podobný šialenec s dobrou poistkou do nášho jazdného pruhu. Pri presune do Mexico City zas predbiehal náš autobusár v rýchlosti asi 150 km/h druhý autobus. Keby na rovinatom diaľničnom úseku bez ochranných kopcov nefúkala práve minimálne víchrica a nekývalo nás ako s loďou pri potope sveta, nepísal by som o tom. Hlavou mi preblesklo, že ak mám zomrieť, nech teda aspoň v spánku. Že som mŕtvy, zistím až ráno. Keď sa zobudím.
Mexico City - hlavné mesto tretieho sveta
V hlavnom meste žije štvrtina obyvateľov Mexika, teda vyše 25 miliónov ľudí. Nie je to len politické, kultúrne a finančné mesto, ale dá sa povedať, že hlavné mesto tretieho sveta. Nádherné staré budovy v koloniálnom strihu niekedy ostro kontrastujú s otrhanými deťmi, predávajúcimi na uliciach ovocie, či snažiace sa niečo vyžobrať od upravených a pekne oblečených dám i pánov.
Aj prehľadné, pomerne čisté a lacné metro (10 centov jedna jazda, ktorá je časovo neobmedzená, môžete teda v podzemí stráviť aj celý deň) je plné predavačov napálených diskov, pomád na pery, nanukov či novín. Centrum je plné policajtov, z ktorých drvivá väčšina riadi prepchaté križovatky.
Mesto, ktoré založili v roku 1325 Aztékovia, je veľakrát pod ochranným dáždnikom smogu, ktorý naháňa strach. Napriek tomu, že som tu bol na konci decembra, dni boli teplé, chlad prichádzal až po odchode slniečka, čomu som sa nečudoval. Veď som bol vo výške 2240 metrov.
Býval som kúsok od Zócala, námestia s rozlohou 240 x 240 metrov, najväčšieho na americkom kontinente. Čo sa týka bezpečnosti, myslím si, že skôr vás okradnú v Madride ako v tomto megameste. Cestoval som v metre aj počas dopravnej špičky, teda okolo 17. hodiny, keď sa pri turniketoch vytvárali skutočne strašidelné hady postavičiek, no napriek tlačeniciam som nezaznamenal žiaden nepríjemný incident.
Miesto, kde boli stvorení bohovia
Ak sa vám niekedy naskytne možnosť navštíviť hlavné mesto, určite si nenechajte ujsť miesto, kde boli stvorení bohovia - Teotihuacán. Návštevníkom je prístupná iba časť bývalej metropoly, ale práve tu sa nachádzajú tie najkrajšie a najdôležitejšie komplexy vnútorného mesta - citadela, pyramída Slnka a Mesiaca, chrámy, paláce a nádvoria, lemujúce štvorkilometrovú dlhú osu, ktorú Španieli nazvali uličkou smrti. Mysleli si totiž, že tam sú pochovaní bývalí domáci. Okolo roku 750 po Kristovi obyvatelia kvitnúce mesto z nepochopiteľných príčin opustili. Báj rozpráva, že po konci Teotihuacánu boli bohovia zúfalí, že ich už nemá kto uctievať, a tak sa bohovia Nanauatzin a Tecciztecatl prevtelili do Slnka a Mesiaca.
Žiadna vedecká hypotéza nedokázala koniec Teotihuacánu dostatočne vysvetliť. Jedno je však jasné: Mexiko je nádherná, kultivovaná, farebná a čarokrásna krajina, ktorá poskytuje domov miliónom pokojných a milých ľudí a oplatí sa ju navštíviť. 
Pohľad z pyramídy Mesiaca do uličky smrti. Pyramída Slnka sa nachádza na ľavej strane a koketuje so siluetou hory.
Foto: autor
Mexiko City. Je jedným z najstarších miest v Novom svete, ale má aj najväčšiu rozlohu na svete (2 700 štvorcových kilometrov). Na snímke hore Latinskoamerická veža.
Foto: autor 
Kostol Sagrario Metropolitano. Bol postavený ako samostatný Boží stánok a tvorí s katedrálou na námestí Zócalo v hlavnom meste Mexika harmonický celok.
Foto: autor
Mexiko ma prekvapilo aj celkovou čistotou miest. Ak to porovnám s inými krajinami Latinskej Ameriky, či štátmi tretieho sveta, tak tento upratovač sa skutočne neflákal.
Foto: autor
Pyramídové mestečko Monte Albán. Je vystavané blízko mesta Oaxaca.
Foto: autor
Gitarista. Zaujal hrou plastovou lyžičkou na ulici v meste Oaxaca.
Foto: autor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
