V mučivých obavách, že Fico nebude trvať na výdobytkoch sociálneho štátu, sa napr. autor tohto textu po nociach pomočoval a budil zo sna. Konečne prišla úľava. Napríklad zákaz privatizácie, z ktorého premiér, "ak bude vláda pokračovať so silným mandátom strany Smer-SD", neustúpi ani o piaď, zabezpečí, aby sme i naďalej mohli dotovať jednu i druhú železnicu (ŽSR, Cargo) sumou cca 6 miliárd Sk ako v roku 2009. Teda minimálne toľko, kým nepostaví širokorozchodnú... Od štátnej železnice neustúpi Fico presne tak ako od štátneho lesa, ktorý keby bol súkromný, nebolo by kam poslať "pôžičku" 60 mil. eur z rozpočtu. Takisto minimálna mzda nestrpí kompromis. Je totiž jasné, že v kríze niet nič dôležitejšieho, než zabetónovať členenie spoločnosti na zamestnaných, ktorí prácu majú, a nezamestnaných, ktorí sú mimo systému. Čím vyššia minimálna mzda, tým vyššia šanca, že sa tí najchudobnejší, o ktorých Ficovi predovšetkým ide, do pracovného procesu už (nikdy) nevrátia. A to je predsa priorita. Alebo nie?
To, že zákaz privatizácie a minimálna mzda (ako inštitút), ktoré si Fico vybral ako príklady, neexistujú napr. v Nemecku, kde má tzv. sociálny štát kolísku, je iba detail. O tri stupne vážnejšie na tejto masáži odborárov je, že ekonomicko-spoločenský model, ktorý Fico propaguje, je najhlbšou príčinou celej dlhovej krízy, ktorá práve v tejto chvíli prerastá celej Európe cez hlavu. Kým na Západe sa politikom dymí z lebiek, že ako sociálny štát redukovať a zároveň udržať zdanie, že existuje, na Slovensku Fico, len aby si udržal moc, vštepuje do hláv presne tú nárokovú mentalitu, ktorá dnes bráni napr. Grékom pochopiť, že to nie špekulanti ich ozbíjali, ale oni sa nadmieru prežierali. "Sociálny štát" na SR ani nemáme, ale to neprekáža nekompetentnému a nezodpovednému politikovi, aby uprostred krízy, ktorá vyzlečie eurozónu možno až do slipov, presviedčal ľudí, že on neurobí žiadne ústupky z toho, čo na Slovensku ani nie je. V situácii, keď "sociálny štát" smeruje cez dlhovú krízu k delimitácii (len spôsob je neistý), tridsať rokov omeškaný klaun šíri na SR mentalitu, ktorá skutočné "sociálne štáty" pripravila o imunitu. Teda schopnosť nájsť spoločenskú dohodu o tom, že zjesť sa dá iba toľko, koľko sa vyrobí...
Zároveň hrozí, že "ústupky" nebudú robiť ani SDKÚ a KDH. V súťaži o najväčší moták kampane, čím "sociálny štát" nepochybne je, táto opozícia Smeru dôstojne sekunduje. To, že na tomto ihrisku budú zvalcovaní ako Stoke City na Stanford Bridge, je krátkodobý problém. Dlhodobý je vytváranie ilúzie, že zodpovednosť za materiálny dostatok jedinca a jeho rodiny nesie spoločnosť, vláda a priľahlé inštitúcie. Zvodky, ktoré dnes chodia z Grécka o tamojšom "welfare" zlatých turbodôchodkov (a pod.), sú len obludnou karikatúrou všeobecného princípu budovania nárokov. Tie sú z podstaty veci vždy vyššie, než schopnosť "sociálneho štátu" poradiť si bez vytvárania dlhov, ktoré ho v terminálnom štádiu napokon vyhodia do vzduchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
