Politické pomery po potlačení maďarskej revolúcie v roku 1849 spôsobili stagnáciu hospodárstva, čo pocítilo aj východné Slovensko s predtým prosperujúcim poľnohospodárstvom a tiež centrum regiónu - Košice.
Zmeny k horšiemu spôsobilo veľa odrazu nahromadených problémov. Okrem zaostávania za inými krajinami, ktoré už chytili dych modernizácie, technického pokroku vo výrobe a jej spriemyselňovaní, to bola stagnácia trhu a nedostatok kapitálu na priemyselné podnikanie.
Význam colných poplatkov
Netreba azda zdôrazňovať význam colných poplatkov v obchode. Vo výbere ciel videli napr. stredovekí panovníci možnosť získania príjmov pre krajinu, ale i reguláciu obchodu. V 15. storočí sa v Uhorsku zrušili tridsiatkové úrady, vyberajúce colné poplatky a odvtedy ich mohli vyberať iba úradníci kráľovskej kancelárie. Museli viesť evidenciu výberu, kontrolovať správnosť výberu, založiť tridsiatkové registre, do ktorých zaznamenávali presné dátumy vyclenia tovaru, množstvo, druh, názov a všetky podrobnosti o zhabaní tovaru, pašovaní a iných udalostiach. Tak vznikla v 16. storočí prvá colná správa v Uhorsku, postavená na dobrom colnom zákonodarstve.
Zrušenie colných hraníc
Medzi Uhorskom a Rakúskom boli colné hranice. Počas ich trvania trh v Košiciach aj v iných východoslovenských mestách tvorili prevažne výrobky z východoslovenskej produkcie a iba malá časť importovaného, v regióne nedostatkového tovaru. Trh bol takto regulovaný a uprednostňoval domáce produkty. Prakticky pokračoval v šľapajach stredovekých panovníkov, ktorí rozumne určovali, koľko a aké komodity sa majú vyviezť, čo sa uplatňovalo najmä pri strategickom tovare, akým boli v stredoveku napr. kone alebo hospodárske zvieratá.
Po potlačení maďarskej revolúcie v roku 1849 bola odstránená colná hranica, ktorá oddeľovala Uhorsko, Chorvátsko, Sedmohradsko od ostatných krajín rakúskej monarchie. Od roku 1851 sa prestali vyberať niektoré colné poplatky a od 1. júla 1851 sa všetky colné stanice a úrady na tejto hranici zrušili. Od roku 1852 bol zavedený nový colný poriadok.
Na začiatku sme spomenuli skutočnosť, akou bolo viac odrazu nahromadených problémov v krajine. So zrušením colných hraníc a so stagnáciou trhu súviseli aj ujmy remeselníkov, obchodníkov a roľníkov, najmä majetkové. Po porážke revolúcie neboli domáci výrobcovia odškodnení za objednaný dodaný tovar vojenským útvarom, ktorý im nikto nezaplatil a čoho sa niekoľko rokov dožadovali od štátu. Mnohí takto poškodení prišli aj o svoje úspory, pretože rakúska vojenská správa v Uhorsku skonfiškovala bez náhrady vtedy platné bankovky, tzv. košútovky a verejne ich pálila. V Košiciach sa vatra z peňazí rozhorela dokonca dvakrát. Bolo to v júli a v auguste 1849 na Hlavnej ulici.
Nedostatok finančného kapitálu
Politické pomery boli brzdou pre Uhorsko, spôsobili úpadok Košíc, v minulosti stredovekého veľkomesta, centra obchodu. Košice stratili svoje postavenie do takej miery, že na začiatku 20. storočia dostali prívlastok „vidiecke mesto." Tak ako celej krajine, ani Košiciam neprospela menová reforma v roku 1857. Základnou jednotkou rakúskej meny sa vtedy stal „zlatý".
Košice ani nemali šancu nasledovať v priemyselnom podnikaní iné štáty. Nebol tu potrebný kapitál, takže o spriemyselňovaní sa mohlo iba uvažovať vo verbálnej rovine a podniky zostávali naďalej v remeselníckej podobe, pretože ani ich majitelia ho nemali a nebola možnosť ho získať. Ako sme už písali, v Košiciach v 60. rokoch 19. storočia nebol taký peňažný ústav, ktorý by poskytol finančné prostriedky na priemyselné podnikanie. V tom období začala v Košiciach podnikať šľachta v poľnohospodársko-potravinárskom priemysle zakladaním účastinných spoločností. Vtedy vznikli mlyny a liehovary.
V roku 1867 sa uskutočnilo rakúsko-uhorské vyrovnanie, po ktorom sa pomalým tempom začala oživovať ekonomika krajiny, no jej dedičstvom bol poznamenaný aj novovzniknutý Česko-Slovenský štát v roku 1918.
Staré dlhy a nové pôžičky
S rozpadom monarchie v nej zostali ešte predvojnové dlhy východoslovenských miest. Na staré dlhy si museli vziať nové pôžičky. Bánk bolo na Slovensku dosť, mestá však nemali dosť prostriedkov, z ktorých by ich splácali doma a mali problém, ako ich vyrovnajú v maďarských a rakúskych bankách. Štátny štatistický úrad ČSR vydal štatistiku o stave účastinných peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi za rok 1922. Na Slovensku bolo osem takýchto ústavov s účasťou kapitálu nad desať miliónov Kč, na Podkarpatskej Rusi ani jeden. S účasťou kapitálu od jedného do desať miliónov bolo na Slovensku 41, na Podkarpatskej Rusi 6 ústavov, najviac ich bolo s účasťou od 10 do 500-tisíc a to 88 na Slovensku a 21 na Podkarpatskej Rusi. V roku 1918 bolo na Slovensku 228 bánk a v roku 1923 sa ich počet znížil na 181. Ku koncu roku 1922 podľa Štatistického úradu ČSR pripadalo na jedného vkladateľa na vkladnú knižku priemerne 3 864 Kč vkladu.
Čo dokázal starosta
Starostovia miest mali problémy, ako získať výhodné pôžičky, splácať ich a pritom dosahovať dobré hospodárske výsledky v meste. O tom, ako si poradili v Spišskej Novej Vsi s týmito problémami, sa dozvedeli čitatelia Slovenského východu v roku 1923, ktorý uverejnil správu z rokovania mestského zastupiteľstva. Mesto malo päťmiliónovú pôžičku na 6,5-percentný úrok, splácalo ju a veľmi úspešne hospodárilo, dokonca so zvyškom vyše tisícky. Bolo to zásluhou starostu Ing. Václava Holého, ktorý získal pôžičku v Prahe, pretože v miestnych bankách bol až 9-percentný úrok a inicioval vznik výboru pre riadenie finančných a hmotných zbierok. Pre nezamestnaných odvádzali v meste pravidelnú čiastku zo zábav aj zo všetkých podujatí. Po požiari ôsmich domov, kde bývali najchudobnejší, sa mesto postaralo o ubytovanie 25 ľudí i o finančnú pomoc. Šikovný starosta navrhol vyriešiť nedostatok bytov výstavbou štyroch dvojdomov s pomocou štátneho bytového družstva, rozšírenie vodovodu a kanalizácie a ešte mesto pomohlo športovému klubu vybudovať ihrisko. Občania vyhlásili, že všetky prekážky sa dajú prekonať, ak mestská rada a zastupiteľstvo vytvoria podmienky a že chcú byť príkladom pre iné mestá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
