Korzár logo Korzár
Štvrtok, 6. máj, 2021 | Meniny má HermínaKrížovkyKrížovky

Na Hlavnej v Košiciach horeli dve vatry - obe z peòazí

Príkladom, ako sa môžu stať politické pomery brzdou hospodárskeho rozvoja krajiny a jej miest, bola situácia v Uhorsku na konci 19. a začiatku 20. storočia.

Politické pomery po potlačení maďarskej revolúcie v roku 1849 spôsobili stagnáciu hospodárstva, čo pocítilo aj východné Slovensko s predtým prosperujúcim poľnohospodárstvom a tiež centrum regiónu - Košice.

Zmeny k horšiemu spôsobilo veľa odrazu nahromadených problémov. Okrem zaostávania za inými krajinami, ktoré už chytili dych modernizácie, technického pokroku vo výrobe a jej spriemyselňovaní, to bola stagnácia trhu a nedostatok kapitálu na priemyselné podnikanie.

Význam colných poplatkov

Netreba azda zdôrazňovať význam colných poplatkov v obchode. Vo výbere ciel videli napr. stredovekí panovníci možnosť získania príjmov pre krajinu, ale i reguláciu obchodu. V 15. storočí sa v Uhorsku zrušili tridsiatkové úrady, vyberajúce colné poplatky a odvtedy ich mohli vyberať iba úradníci kráľovskej kancelárie. Museli viesť evidenciu výberu, kontrolovať správnosť výberu, založiť tridsiatkové registre, do ktorých zaznamenávali presné dátumy vyclenia tovaru, množstvo, druh, názov a všetky podrobnosti o zhabaní tovaru, pašovaní a iných udalostiach. Tak vznikla v 16. storočí prvá colná správa v Uhorsku, postavená na dobrom colnom zákonodarstve.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Zrušenie colných hraníc

Medzi Uhorskom a Rakúskom boli colné hranice. Počas ich trvania trh v Košiciach aj v iných východoslovenských mestách tvorili prevažne výrobky z východoslovenskej produkcie a iba malá časť importovaného, v regióne nedostatkového tovaru. Trh bol takto regulovaný a uprednostňoval domáce produkty. Prakticky pokračoval v šľapajach stredovekých panovníkov, ktorí rozumne určovali, koľko a aké komodity sa majú vyviezť, čo sa uplatňovalo najmä pri strategickom tovare, akým boli v stredoveku napr. kone alebo hospodárske zvieratá.

Po potlačení maďarskej revolúcie v roku 1849 bola odstránená colná hranica, ktorá oddeľovala Uhorsko, Chorvátsko, Sedmohradsko od ostatných krajín rakúskej monarchie. Od roku 1851 sa prestali vyberať niektoré colné poplatky a od 1. júla 1851 sa všetky colné stanice a úrady na tejto hranici zrušili. Od roku 1852 bol zavedený nový colný poriadok.

Na začiatku sme spomenuli skutočnosť, akou bolo viac odrazu nahromadených problémov v krajine. So zrušením colných hraníc a so stagnáciou trhu súviseli aj ujmy remeselníkov, obchodníkov a roľníkov, najmä majetkové. Po porážke revolúcie neboli domáci výrobcovia odškodnení za objednaný dodaný tovar vojenským útvarom, ktorý im nikto nezaplatil a čoho sa niekoľko rokov dožadovali od štátu. Mnohí takto poškodení prišli aj o svoje úspory, pretože rakúska vojenská správa v Uhorsku skonfiškovala bez náhrady vtedy platné bankovky, tzv. košútovky a verejne ich pálila. V Košiciach sa vatra z peňazí rozhorela dokonca dvakrát. Bolo to v júli a v auguste 1849 na Hlavnej ulici.

Skryť Vypnúť reklamu

Nedostatok finančného kapitálu

Politické pomery boli brzdou pre Uhorsko, spôsobili úpadok Košíc, v minulosti stredovekého veľkomesta, centra obchodu. Košice stratili svoje postavenie do takej miery, že na začiatku 20. storočia dostali prívlastok „vidiecke mesto." Tak ako celej krajine, ani Košiciam neprospela menová reforma v roku 1857. Základnou jednotkou rakúskej meny sa vtedy stal „zlatý".

Košice ani nemali šancu nasledovať v priemyselnom podnikaní iné štáty. Nebol tu potrebný kapitál, takže o spriemyselňovaní sa mohlo iba uvažovať vo verbálnej rovine a podniky zostávali naďalej v remeselníckej podobe, pretože ani ich majitelia ho nemali a nebola možnosť ho získať. Ako sme už písali, v Košiciach v 60. rokoch 19. storočia nebol taký peňažný ústav, ktorý by poskytol finančné prostriedky na priemyselné podnikanie. V tom období začala v Košiciach podnikať šľachta v poľnohospodársko-potravinárskom priemysle zakladaním účastinných spoločností. Vtedy vznikli mlyny a liehovary.

V roku 1867 sa uskutočnilo rakúsko-uhorské vyrovnanie, po ktorom sa pomalým tempom začala oživovať ekonomika krajiny, no jej dedičstvom bol poznamenaný aj novovzniknutý Česko-Slovenský štát v roku 1918.

Skryť Vypnúť reklamu

Staré dlhy a nové pôžičky

S rozpadom monarchie v nej zostali ešte predvojnové dlhy východoslovenských miest. Na staré dlhy si museli vziať nové pôžičky. Bánk bolo na Slovensku dosť, mestá však nemali dosť prostriedkov, z ktorých by ich splácali doma a mali problém, ako ich vyrovnajú v maďarských a rakúskych bankách. Štátny štatistický úrad ČSR vydal štatistiku o stave účastinných peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi za rok 1922. Na Slovensku bolo osem takýchto ústavov s účasťou kapitálu nad desať miliónov Kč, na Podkarpatskej Rusi ani jeden. S účasťou kapitálu od jedného do desať miliónov bolo na Slovensku 41, na Podkarpatskej Rusi 6 ústavov, najviac ich bolo s účasťou od 10 do 500-tisíc a to 88 na Slovensku a 21 na Podkarpatskej Rusi. V roku 1918 bolo na Slovensku 228 bánk a v roku 1923 sa ich počet znížil na 181. Ku koncu roku 1922 podľa Štatistického úradu ČSR pripadalo na jedného vkladateľa na vkladnú knižku priemerne 3 864 Kč vkladu.

Čo dokázal starosta

Starostovia miest mali problémy, ako získať výhodné pôžičky, splácať ich a pritom dosahovať dobré hospodárske výsledky v meste. O tom, ako si poradili v Spišskej Novej Vsi s týmito problémami, sa dozvedeli čitatelia Slovenského východu v roku 1923, ktorý uverejnil správu z rokovania mestského zastupiteľstva. Mesto malo päťmiliónovú pôžičku na 6,5-percentný úrok, splácalo ju a veľmi úspešne hospodárilo, dokonca so zvyškom vyše tisícky. Bolo to zásluhou starostu Ing. Václava Holého, ktorý získal pôžičku v Prahe, pretože v miestnych bankách bol až 9-percentný úrok a inicioval vznik výboru pre riadenie finančných a hmotných zbierok. Pre nezamestnaných odvádzali v meste pravidelnú čiastku zo zábav aj zo všetkých podujatí. Po požiari ôsmich domov, kde bývali najchudobnejší, sa mesto postaralo o ubytovanie 25 ľudí i o finančnú pomoc. Šikovný starosta navrhol vyriešiť nedostatok bytov výstavbou štyroch dvojdomov s pomocou štátneho bytového družstva, rozšírenie vodovodu a kanalizácie a ešte mesto pomohlo športovému klubu vybudovať ihrisko. Občania vyhlásili, že všetky prekážky sa dajú prekonať, ak mestská rada a zastupiteľstvo vytvoria podmienky a že chcú byť príkladom pre iné mestá.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prieskum odhalil slabiny slovenských firiem. Na čo si dať pozor?
  2. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  3. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  4. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  6. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  7. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  9. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička
  10. Na konci tohto bezplatného IT kurzu môžete získať dobrú prácu
  1. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  2. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  3. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  4. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  5. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  6. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  7. Ako zabezpečiť vhodné podmienky na dôstojnú prácu?
  8. Moderná drevostavba s vlastným rukopisom
  9. Prieskum odhalil slabiny slovenských firiem. Na čo si dať pozor?
  10. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 57 940
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 192
  3. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 14 329
  4. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 14 325
  5. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 8 943
  6. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 298
  7. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 7 212
  8. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 7 070
  9. Tipy od delegátky: Egypt má veľa turistami neobjavených miest 7 021
  10. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 6 822
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zdravotníci prevážajú obete pandémie z predmestia Naí Dillí.

Optimizmus z konca pandémie aj hrdosť na vakcínovú diplomaciu neboli namieste.

19 h
Očkovanie proti Covidu-19.

PCR testy na Slovensku odhalili 384-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 11 920 obetí.

6 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop