Tento vesmírny teleskop vyslal na zem desaťtisíce unikátnych fotografií najrozmanitejších vesmírnych objektov, ktorých štúdium prinieslo vedcom nové poznatky o štruktúre, vývoji i veku vesmíru, v ktorom žijeme. Pripomeňme si aspoň niektoré základné fakty o vesmírnom observatóriu HST. Teleskop HST bol zmontovaný a pripravený na vypustenie do vesmíru už v roku 1985. Havária raketoplánu Challenger v roku 1986 však prinútila americkú kozmickú agentúru NASA „uzemniť" celú flotilu raketoplánov na dva roky. Počas týchto dvoch rokov teleskop HST neodpočíval nečinne, ale inžinieri a technici na ňom vykonali niekoľko modernizačných úprav. Chvíľa štartu nadišla 24. apríla 1990, keď raketoplán Discovery (misia STS-31) vyniesol teleskop HST do vesmíru. Teleskop, ktorý pri štarte vážil 11 110 kg, bol umiestnený na obežnú dráhu vo výške 569 km nad zemským povrchom. Sklon dráhy voči rovníku je 28,5 stupňa. Teleskop sa pohybuje rýchlosťou okolo 28 000 kilometrov za hodinu a našu planétu obletí za 96 minút. Dĺžka teleskopu je 13,2 m, jeho priemer je 4,2 m. Na vonkajšej strane teleskopu sú roztvorené dva slnečné panely na získavanie elektrickej energie, z ktorých každý má rozmery 2,6 m x 7,1 m. Tieto panely slúžia aj na dobíjanie šiestich batérií, ktoré napájajú teleskop počas približne 25 minút, počas ktorých je teleskop pri každom oblete v tieni Zeme. Srdcom teleskopu je primárne zrkadlo priemeru 2,4 metra. Žiarenie z vesmíru, ktoré toto zrkadlo zachycuje, vyhodnocuje päť prístrojov, ktoré pokrývajú celé optické spektrum, od infračerveného svetla cez viditeľné svetlo až po ultrafialové svetlo. Počas svojho dvadsaťročného „pobytu" na obežnej dráhe vykonal teleskop vyše 110 000 obletov okolo Zeme. Teleskop počas svojej doterajšej činnosti vykonal vyše 930 000 pozorovaní a zhotovil vyše 570 000 snímok, zobrazujúcich 30 000 vesmírnych objektov.Za celú dobu činnosti teleskopu získali vedci údaje v rozsahu 45 TB, čo je množstvo údajov, ktoré sa zmestí na približne 5 800 nosičov DVD. Každý mesiac pribúda vyše 360 GB údajov, čo je približne toľko, koľko je kapacita hard disku moderného domáceho počítača. Astronómovia, ktorí využívajú údaje z Hubblovho teleskopu, publikovali už vyše 8 700 vedeckých článkov. Teleskop tak možno považovať za jeden z „najproduktívnejších" vedeckých prístrojov všetkých čias. Len v minulom roku publikovali vedci 648 vedeckých článkov na základe údajov z HST. Doteraz využilo údaje z teleskopu okolo 4 000 astronómov z celého sveta. K úspechu misie HST prispela aj takpovediac geniálna myšlienka konštruktérov teleskopu. Tí skonštruovali teleskop tak, aby sa jeho prípadné opravy, úpravy či modernizácia mohli vykonávať priamo vo vesmíre, počas tzv. servisných misií raketoplánov. Tých bolo päť, pričom pri poslednej z nich (v minulom roku) bolo prístrojové vybavenie teleskopu modernizované tak, že HST je teraz sto ráz výkonnejší (v podstate citlivejší) než bol pri svojom vypustení. Možno ešte doplniť, že teleskop HST je pomenovaný podľa amerického astronóma Edwina Powella Hubbla, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej kozmológie, čiže náuky o štruktúre vesmíru. Aj vďaka pozorovaniam vesmírneho teleskopu HST vieme, že vesmír, v ktorom žijeme, má vek približne 13,75 miliardy rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
