Najlepší volejbalisti majú značku "chemesáci"

Majstri. Chemesáci sa tešili aj v šatni.
Majstri. Chemesáci sa tešili aj v šatni. (Autor: Ján Meňoščík)
Sportnet|26. apr 2010 o 00:00

Tri roky za sebou sa prebojovali volejbalisti VK Chemes Humenné do finále. Druhú oslavu titulu začali v stredu po východniarskom derby v Prešove, prvé pocity sa niesli na vlnách šťastia, aj keď sezóna mohla byť v globále ešte lepšia...

HUMENNÉ. V kolektívnych športoch mužov dominujú v súťažnom ročníku 2009/2010 východniari. Práve v tejto časti Slovenska sa totiž môžu hrdiť titulom hádzanári (Prešov), hokejisti (Košice) i volejbalisti (Humenné). Tí posledne menovaní majú značku "chemesáci".

Milan "Javor" JAVORČÍK (smečiar, 19. 6. 1985, č. 1)

Ufff, je to skvelé. Po dlhých rokoch svojej volejbalovej kariéry konečne môžem sláviť titul. Už toho bolo naozaj veľa, tuším mám vo svojej zbierke osem strieborných medailí, takže konečne zlato. Som nesmierne šťastný, najskôr som si to neuvedomoval, no keď sa zbehli na palubovku fanúšikovia, striekalo šampanské a na rad prišli spoločné fotky, vtedy to bolo perfektné, plné emócií. Na play-off sme načasovali ozaj super formu, treba sa poďakovať trénerovi Vlkolinskému, kondičnému trénerovi Šalatovi i masérovi Jožkovi Kováčovi. Všetci sme sa snažili zvládnuť prechod z MEVZY na extraligovú vlnu čo najrýchlejšie a najlepšie. Začiatok bol ešte trochu kostrbatý, no postupne sa chyby eliminovali. Sme super partia, dobre sme sa rozbehli, dôkazom je aj víťazná bilancia. Škoda jediného strateného setu, bolo by to stopercentné maximum. Sezóna bola dlhá, náročná, vrcholov v nej viacero. Titul je však stále titul.

Igor HUŇADY (nahrávač, 23. 3. 1988, č. 2)

Takéto chvíle musia byť iba krásne. Som veľmi šťastný, aj keď som sa na palubovke priamo neocitol, spoločná sila ducha a podpora nás, ktorí sme až toľko nehrali, bola enormná. Prešov si zaslúžil finále, keď vyradil VKP Bratislava, hral vtedy veľmi dobre, my sme mu až toľko priestoru nedali. Cesta k zisku titulu bola možno ľahšia, ako by to bolo proti VKP, každopádne sme menej cestovali. Ako tohtoročný nováčik v kádri hodnotím sezónu na jednotku. Pre mňa to bola úplná zmena. Počnúc tréningami, atmosférou v klube, účinkovaním na medzinárodnej scéne. Veľa nového som pochytil, nad všetkým prevláda spokojnosť, zisk titulu je krásnou čerešničkou na torte.

Vladimír "Žižo" KRÍŽ (blokár, 20. 9. 1982, č. 3)

V prvom rade ďakujem chlapcom, že ma veľmi netrápili (pozn. - pre zlomeninu malíčka bol vo finále iba v úlohe diváka) a vyhrali to 4:0. Pocity sú skvelé, druhý titul vnímam aj špecificky, lebo to bolo bez mojej účasti na palubovke, ale aj také sú športové údely. Finálová séria hovorí jasne. Prvé dva zápasy u nás boli vyrovnanejšie, v Prešove sme podali perfektný výkon, súpera v istých chvíľach doslova valcovali. Skúsenosti psychiky i herné z európskych súťaží sa prejavili, súperovi sme nedali šancu. Titul máme doma, Challenge cup bol super. Škoda Slovenského pohára, ak by sme mali o jednu - dve výhry viac v MEVZE, mohli sme byť piati. Sezónu možno hodnotiť úspešne.

Milan "Mazda" MIZERÁK (blokár, 27. 10. 1982, č. 5)

K začiatku sezóny, keď som nemohol hrať, by som sa už vracať nechcel, zadosťučinením je pre mňa práve táto chvíľa oslavy titulu. Škoda Slovenského pohára, mať tak double by bolo nádherné. Pred play-off nás zastihol trochu pokles formy, tréner to však veľmi dobre načasoval, výsledky sú toho dôkazom, finálové boje nevynímajúc. Titul je titul, vždy znamená úspešnú sezónu. Lepšie sme však mohli zvládnuť aj záver MEVZY, na mysli mám najmä domáci zápas s Kaposvárom, mohlo to byť teda ešte lepšie. Dojmy po zisku titulu sú však úžasné...

Miroslav "Ryža" MATTA (nahrávač, 24. 4. 1978, č. 6)

Počas sezóny sme si vytrpeli naozaj dosť. Bolo veľa zranení, rôzne veci vplývali na úzky káder, vlastne aj ja som bol kvôli pracovným povinnostiam od januára s hráčmi menej. Chlapci to však zvládli bravúrne, ťahali so sebou zranenia i choroby, teraz už však majú čas na oddych, liečenia a oslavy zároveň. Herne sme si boli vedomí svojich kvalít, len bolo nutné uchovať si chladnú hlavu, hrať svoju hru. V Humennom som ukončil svoju jedenástu sezónu, ostatných päť rokov zbierame medaily, dvakrát sme získali titul. To je jasným dôkazom, že práca v klube sa uberá dobrým smerom. Druhý titul si vážim o to viac, že sme ho získali v Prešove, odkiaľ som rodákom, kde som sa naučil hrať volejbal. Takmer celú kariéru ťahám spolu s Peťom Beňom, vlastne sa poznáme už od škôlky, pri volejbale od žiakov. Osud tak chcel, aby sme sa už ako harcovníci stretli vo finále na opačných stranách siete. Teší ma, že som uspel, isto to spolu ešte oslávime. Bolo to prvé východniarske finále, sme hrdí, že patrilo VK Chemes Humenné.

Milan "Miňo" HRIŇÁK (smečiar, 15. 10. 1985, č. 7)

Mal som trochu obavy, že emócie nebudú také, ako pri zisku prvého titulu, no mýlil som sa. Každý takýto zážitok je nádherný, emócie sú na vrchole. Hneď na palubovke po poslednom bode, pri preberaní medaily i pohára či spoločných oslavách s fanúšikmi. Práve im by som chcel veľmi poďakovať. Sprevádzajú nás, držia prsty, v Prešove sme mali doslova domáce prostredie. Sú super. To isté možno povedať aj o chalanoch, sme dobrý kolektív, stanovený cieľ extraligy sme získali. Je to výsledok nášho koncentrovaného výkonu, chybám, ktoré sa vyskytli, sme sa následne snažili už vyhnúť. Sezóna bola dlhá, náročná, cestovateľská. Pozícia v MEVZE je trochu za očakávaním, Challenge cup to však vynahradil. Aby sme mohli povedať, že sezóna bola úspešná, chceli sme titul - máme ho.

Peter "Citrón" KAŠPER (blokár, 12. 3. 1985, č. 8)

Získali sme druhý titul. Je úplne jedno, aké má poradové číslo, či jeden, dva, tri, päť, osem..., každý si treba poriadne užiť, lebo každý je niečím výnimočný, špecifický. Tento bol výsledkom východniarskeho finále. Som šťastný, že sa môžeme takto tešiť, všetci sme si to za náročnú sezónu zaslúžili. Je to pre VK Chemes titul číslo dva, no verím, že sa počet bude zvyšovať. Do play-off sme naskočili suverénne, každého súpera sme valcovali, vlastne nik nám nespravil vážnejšie problémy. Sezóna bola dlhá, náročná, v momente, keď máte nad hlavou pohár majstra, sa však stáva neopísateľne krásna.

Michal HUDÁK (smečiar, 10. 8. 1989, č. 9)

Šťastie, veľké šťastie, som šťastný... Neviem, ako ináč to mám vyjadriť. Ďakujem chalanom. Z lavičky som kričal, tlieskal, snažil sa ich podporiť. Som vďačný, že sme to spolu vybojovali. V Prešove som volejbalovo vyrástol, aj preto má zisk titulu s týmto súperom na jeho palubovke, pre mňa veľký emotívny význam, tobôž, keďže je prvý. Vďaka našim fans sme mali v zápasoch vždy správny náboj, boli sme lepší na palubovke i v hľadisku. Sezónu hodnotím pozitívne, opäť som sa o niečo zlepšil, pri premiére v kategórii mužov mám hneď aj titul. Super, som šťastný. Verím, že hernú krízu, ktorá ma zastihla po zranení oka, čo najskôr odstránim.

Martin VAJDA (libero, 26. 6. 1987, č. 11)

Každý titul teší, je výnimočný. Finálové boje mali pre nás podobný priebeh, ako pred dvoma rokmi, k titulu sme dokráčali ráznym spôsobom a využili hneď prvý zápasový mečbal už na palubovke súpera. Naladili sme súčasnú formu veľmi dobre, iste nám padlo vhod aj to, že sme sa posledné mesiace sústredili iba na extraligu, lebo ostatné súťaže nám už skončili. Prešov nebol ľahký súper, vyradil VKP, no vo finále sme mu nič nedovolili. Som šťastný. Sezóna úspešná, škoda pohára, ale v Challenge cupe sme sa prebojovali asi ďalej, ako sme čakali, takže ok.

Miroslav "Kubo" JAKUBOV (univerzál, 4. 6. 1987, č. 13)

Získať titul je nádherný pocit. Neplatí to iba pre volejbal, v každom kolektívnom športe pri zisku pozície šampióna nasledujú veľké oslavy a ináč tomu nebude ani u nás. Skvelú atmosféru dopĺňajú naši super fans, ktorí nás sprevádzajú celou sezónou a ani vo chvíľach šťastia nemôžu chýbať. Veľká vďaka aj im, klobúk dolu pre každým, kto k zisku titulu prispel. Pre nás, hráčov, spolu s trénerom, to bola dlhá cesta, veľa driny. Vo finále nás pasovali do úlohy favorita, zvládli sme to, no uznanie si zaslúžia aj Prešovčania, že sa dostali až k vrcholu sezóny. Teraz sme všetci radi, že sezóna sa skončila, trochu oddychu, osláv nezaškodí, lebo niektorých čakajú reprezentačné povinnosti, volejbalový kolotoč sa teda začne opäť. Dúfam, že tento zisk titulu nebol pre VK Chemes posledný.

Juraj TOMÁŠIK (nahrávač, 19. 3. 1983, č. 14)

Som nesmierne šťastný a rád, ako sa sezóna skončila. Kvôli finančnej situácii som vo Fínsku nemohol ostať, došiel som do Humenného, kde som našiel super tím, tréningovú činnosť na veľmi vysokej úrovni. Som rád, že sa to takto skončilo, nič krajšie som si ani nemohol priať. Po troch mesiacoch sa súhra na sieti musela ukázať, tréner mi veril, dával šancu, ako sa hovorí, držal ma na palubovke, bolo to o dôvere. Tým pádom som hral uvoľnene, koncentrovane, cítil som z jeho strany podporu, čo bolo pre mňa dôležité. Titul si vychutnávam viac, ako keď som bol v Novom Meste, pretože už mám na konečnom úspechu herne väčší podiel. Teším sa, nie som v Humennom dlho, no zažívam tu zatiaľ len pekné chvíle.

Ján LEŠKANIČ (univerzál, 25. 4. 1991, č. 15)

Je to pre mňa brutálna výzva... Aj keď som nehral, som strašne rád, že mi dal tréner šancu byť súčasťou kádra. Dúfam, že aspoň malou mierou som prispel k zisku titulu, aj keď viem, že mám na sebe ešte veľmi veľa čo zlepšovať. Moje poďakovanie patrí trénerovi Vlkolinskému, ktorý mi dáva na tréningoch zabrať, napokon, v MEVZE som dostal viacero šancí ukázať sa aj priamo na palubovke. Je to pre mňa odmena a výzva zároveň, zdalo sa priam neskutočné, že som nastúpil aj proti Poitiers v Challenge cupe. K bilancii play-off, keď sme stratili iba jediný set, len ťažko niečo dodať. Byť majstrom je krásny pocit, ďakujem všetkým.

Richard VLKOLINSKÝ (tréner)

Získali sme druhý titul, za ostatných päť sezón sme stále medailoví... Moje prvé poďakovanie patrí Chemesu, sponzorovi, ktorý vytvoril podmienky, aby sme to dotiahli tak ďaleko, ako len môžeme. Podpora športu zo strany sponzora bola príkladná, len preto sme to mohli realizovať. Druhé poďakovanie patrí pánu Grosiarovi, riaditeľovi klubu, ktorý odvádza obrovské penzum práce, často už nie je v pozícii riaditeľa klubu, ale chlapa pre všetko. Zvládol to perfektne. Ďakujem celému real tímu, ktorý sa staral o hráčov, zápasy v extralige či medzinárodné doma i vonku. Čo sa týka chalanov, sériu play-off beriem ako vrchol, ktorý sme predviedli, nechcem to preháňať, no bola to excelentná séria. Pokrok urobili aj súperi, no my sme spravili skok. Už máme kontúry európskeho nekompromisného volejbalu, aj keď je stále dosť práce. Naozaj veľká spokojnosť.

Dávid ŠALATA (kondičný tréner)

Je to krásne. Prišiel som do klubu iba v tejto sezóne a hneď sme siahli v extralige na najvyššiu métu. Sú to slastné neopísateľné chvíle. Sezóna bola ťažká, hrali sme strašne veľa zápasov, chalani boli unavení. To, čo ukázali vo finále, je krása. Sedeli sme tak trochu aj na ihlách, lebo pribudli ochorenia. Sériu sme chceli ukončiť čím skôr, lebo stať sa mohlo všeličo horšie. Vydržali sme, je to dobré, chlapcom patrí vďaka.

Jozef KOVÁČ (masér)

Práce s hráčmi bolo tak akurát, viac roboty som mal počas zápasov MEVZY, i keď aj v nadstavbe bol tiež stále niekto zranený. Vo finálovej sérii sme museli udržať stav Mizeráka. Ak by nám vypadol druhý blokár, bola by to katastrofa. Prvý titul je krásny, teším sa, je to krásne, som "happy"...

Cesta za titulom

Štvrťfinále
Chemes Humenné - Svidník 3:0 (25,16,18)
Svidník - Chemes Humenné 0:3 (-22,-18,-17)
Chemes Humenné - Svidník 3:0 (11,19,23)

Semifinále
Chemes Humenné - Nitra 3:0 (21,19,19)
Nitra - Chemes Humenné 0:3 (-14,-17,-19)
Chemes Humenné - Nitra 3:0 (21,18,17)

Finále
Chemes Humenné - Prešov 3:1 (21,-19,13,20)
Chemes Humenné - Prešov 3:0 (15,16,26)
Prešov - Chemes Humenné 0:3 (-20,-22,-21)
Prešov - Chemes Humenné 0:3 (-13,-14,-19)

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Najlepší volejbalisti majú značku "chemesáci"