A opozícia či preto, aby si neznižovala šance uspieť, či preto, že je naivná a nezodpovedná tiež, realitu zamlčiava a do volebných odkazov kóduje zničujúce posolstvo, že sociálny výkon štátu, ak sa dostane k moci, sa nezníži. Naopak, oni ho ešte "vylepšia" (hahahaha).
To, že deficit 2009 má hodnotu až 6,8% HDP (namiesto 6,3 v rozpočte), sme sa dozvedeli až z úradnej správy Eurostatu. Počiatek nekomunikuje, čo je na jeho mieste pochopiteľné, keďže správy má len zlé a horšie. (Daňové príjmy!) Skutočnosť, že v náraste výdavkov verejnej správy sa Slovensko za rok 2009 umiestnilo na prvom mieste v Európe (zdroj Tatra Banka), je zásadná a hovorí viac o Ficovi a jeho vláde, než programy Smeru 2006 a 2010 dokopy. Slovensko, ktoré oproti očakávaniam (+ 6,5) zaznamenalo jeden z najväčších prepadov HDP (-4,7), zvýšilo spotrebu verejného sektora medziročne o neuveriteľných viac než 10 percent... Tomu sa hovorí život na veľkej nohe. Jeden z najnižších poklesov príjmov (-1,4) v Európe na veci nič nemení, len navodzuje zamyslenie nad predstavou, že ako by asi vyzeral slovenský schodok, keby sa manko na príjmoch viac priblížilo priemeru EÚ
(asi mínus 6).
Hotové nešťastie sú parlamentné voľby."
Deje sa presne to, čo sme predvídali pred rokom a pol, keď Počiatek prvýkrát trúbil, že on výdavky upravovať nebude a vládnu spotrebu vyhlásil za "protikrízové stimuly" (či nejako podobne). Všetky štáty nejako krátili výdavky, len naši nie... Keby sme neboli na Slovensku, dalo by sa nádejať, že nová vláda po voľbách zastaví plytvanie, ktoré by bolo nehorázne aj pri plusovom raste... To ale nie je vôbec isté. Na takých 70-80 percent sa dá pečatiť, že do pozície najvplyvnejšieho v koalícii sa dostane opäť Smer, ktorý od prijatia eura predviedol, že krátkodobé výnosy z vládnutia, politické i materiálne, preferuje pred všetkým ostatným. Iné vysvetlenie, že na SR rástli výdavky najrýchlejšie, naozaj neexistuje. Ani opozícia však nevyzerá mentálne vybavená, aby zopakovala rok 2002 (resp. ´98). Darmo Mikloš trúbi na Počiatka i na kameru, že "na rozdiel od vás my sme to už raz dokázali". Reč tela i programy (najmä medzi riadkami) prezrádzajú ťažký syndróm vyhorenia a uväznenie v predstave, že svet je ako bol v r. 2006. Nie je.
Slovensku nehrozí nič menšieho, než skokové navyšovanie kumulovaného dlhu s rýchlou stratou schopnosti požičiavať si na základnú prevádzku štátu. To sa dá zvrátiť nie sľubmi, že znížime korupciu a spriehľadnime verejné obstarávanie (to pomôže vo výhľade päť rokov), a už vôbec nie novými dávkami (pozri programy), ale len radikálnymi škrtmi v celom okruhu verejného sektora. Námietka Fica a spol., ktorú si ticho opakuje aj opozícia, že iné krajiny únie majú ešte vyššie štátne dlhy, a tiež trpia štrukturálnymi poruchami, môže utešiť jedine toho, kto za útechu považuje, že vo veľkej dlhovej kríze, ktorá je na obzore v celej eurozóne, zareveme všetci spoločne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
