Rodák z Kežmarku poručík Michal Budzák vlastne pokračoval v rodinnej tradícii, keď sa stal profesionálnym vojakom. Veď týmto remeslom sa živili jeho otec aj ujo. Preto bolo prirodzené, že po maturite na strednej škole jeho kroky viedli na Liptov do Vojenskej akadémie. Po jej ukončení pôsobí v michalovskom mechanizovanom prápore. Posledného pol roka bol veliteľom slovenskej strážnej jednotky v afganskom Tarin Kowte.
Hoci už má za sebou medzinárodné skúsenosti, lebo rok bol veliteľom strážnej čaty v mierovej misii OSN UNFICYP na Cypre, predsa len skúsenosť z nepokojného Afganistanu mu zostane nadlho v pamäti.
Nachádzali drogy i tajné dokumenty
"Ukázalo sa to vlastne už pri našom príchode. Prvú noc som strávil v stane a práve bol raketový útok na základňu. Vďaka dobrej príprave sme však vedeli, ako sa v takejto situácii správať. Celkom sme zažili sedem raketových útokov. Vojaci na strážnych stanovištiach našli každý deň drogy a omamné látky, zabránili vyneseniu manuálov a tajných dokumentov zo základne, pokusom o využitie USB kľúčov na únik informácií, či donášaniu zakázaných mobilných telefónov a fotoaparátov afganskými zamestnancami," hovorí poručík Budzák.
Vojaci slovenskej strážnej jednotky v Campe Holland v Tarin Kowte zabezpečovali strážnu službu v určených úsekoch základne, ochranu a obranu zverených objektov, uskutočňovali každý deň náročnú fyzickú kontrolu osôb a techniky vo vstupno-výstupných bodoch základne. Aj podľa velenia operácie ISAF v Afganistane je to veľmi dôležitá úloha. Vojaci navyše pôsobia v extrémne náročných klimatických podmienkach za neustálej hrozby útokov zo strany militantov. Tí proti nim podnikajú raketové, mínometné i samovražedné útoky.
Slováci pôsobili v hornatej provincii Uruzgan, zhruba 400 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Kábulu. Tri štvrtiny územia provincie tvoria hory. Najvyššie vrchy majú nadmorskú výšku vyše 3 500 metrov. V zime sú kopce pokryté snehom, v údoliach fúka nepríjemný vietor, časté sú prudké dažde. Od jari do jesene sa teplota rýchlo vyšplhá na 35 aj viac stupňov v tieni. Veľa problémov spôsobuje doslova všadeprítomný prach. Dostáva sa nielen do automobilovej techniky, ale aj do zbraní. Treba ich neustále čistiť.
Ponorkovú chorobu nechytili
Pri svojej práci sa podľa vlastných slov mohol veliteľ čaty oprieť najmä o svojho veliaceho poddôstojníka rotmajstra Filipa Maxima, veliteľa družstva rotného Erika Štefana, zástupcu veliteľa družstva rotného Erika Mazura, ale aj desiatnika Ľuboša Faru či vojaka Dušana Moroza.
F. Maxim, ktorý má trojnásobnú skúsenosť z pôsobenia z misie OSN UNDOF na Golanských výšinách, považuje za veľmi dobré, že prakticky všetci vojaci sa poznali ešte z domovského michalovského útvaru. "Vedeli sme, čo môžeme od seba čakať aj vo vypätých situáciách. Napriek monotónnej a stále sa opakujúcej práci pri strážení a kontrole osôb a vozidiel sa nám podarilo zabrániť nejakým väčším prejavom ponorkovej choroby, ktorá hrozí po šiestich mesiacoch. Aby nenastal, snažili sme sa v prípade potreby striedať aj dvojice na strážnych stanovištiach. Pomohlo aj to, že vojaci mali v priestoroch základne k dispozícii rôzne športoviská, dobre vybavenú posilňovňu, ale aj stoly na stolný tenis," konštatuje.
"Šesť mesiacov prežitých v Afganistane bola pre nás všetkých veľká skúsenosť. Videli sme veľa biedy a bolesti. Vďaka tomu si budeme po návrate domov na Slovensko viac vážiť náš pokojný mierový život. Aj napriek všetkému, čo nás niekedy na ňom štve," priznáva M. Budzák.
Pochvala od holandského generála
"Hádam najviac som bol na svojich vojakov hrdý, keď holandský generál Van Uhm, veliteľ Task Force Uruzgan, po kontrole strážnych stanovíšť na základni vyjadril maximálnu spokojnosť s činnosťou slovenských vojakov. Pochválil nás a poznamenal, že pri strážení základne, dôslednou kontrolou osôb a techniky vytvárame podmienky pre pokojnú prácu stoviek holandských, austrálskych, amerických, singapurských a ďalších vojakov," spokojne konštatuje poručík Budzák.
Operácia ISAF v Afganistane mu dala bohaté ľudské i profesné skúsenosti. Bola to tzv. vojna v priamom prenose. Na poradách so skúsenými americkými, holandskými a austrálskymi veliteľmi si vymieňali názory na riešenie aktuálnych otázok pri ochrane a obrane základne, reagovaní na útoky, postup pri vyhľadávacích operáciách.
Afganskí civili. Pri vstupe do základne prechádzali dôkladnou prehliadkou zo strany slovenských a holandských vojakov.
Foto: autor
Jedna zo strážnych veží Campu Holland. Na nich strávili slovenskí vojaci mnoho hodín.
Foto: autor
V strehu. Na strážnej veži.
Foto: autor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
