Do Španielska zavítajú každý rok desaťtisíce našich dovolenkárov. Väčšina z nich trávi svoju letnú dovolenku v hoteloch na stredozemnom španielskom pobreží a len máloktorí si nájdu čas aj na prehliadku pamätihodností, ktorými oplývajú španielske mestá i španielsky vidiek. O nej je táto časť nášho seriálu.
Mesto s bohatou históriou
Córdoba, dnešné hlavné mesto rovnomennej španielskej provincie, leží v oblasti, ktorá má historický názov Andalúzia. Ľudské sídlo existovalo na území terajšej Córdoby už v 8. storočí pred naším letopočtom. Prvá historická zmienka o tomto meste je však z obdobia expanzie Kartágincov, keď generál Amilcar Balza dal mestu meno Kartuba, a to z výrazu Kart-Juba, znamenajúceho Jubovo mesto (Juba bol veliteľ, ktorý padol v boji). V roku 206 pred n. l. dobyli mesto Rimania. Za vlády Júlia Cézara bola Córdoba (nazývaná aj Cordova) hlavným mestom rímskej provincie Hispania Ulterior Baetica.
Hlavné mesto emirátu i kalifátu
Počas tzv. sťahovania národov tam boli dočasne Vandali, potom mesto dobyla Byzantská ríša (544 - 571), potom Vizigóti (572). V roku 711 ho dobyli Arabi, v roku 716 sa stala Córdoba hlavným mestom islamského emirátu v Al-Andalus, potom od roku 756 Córdobského emirátu a od roku 929 Córdobského kalifátu. Počas celej arabskej vlády to bolo jedno z najbohatších miest i jedno z duchovných a kultúrnych centier islamu. Okolo roku 1000 bola Córdoba, ktorá mala okolo 500 000 obyvateľov, jedným z najväčších miest na svete.
Súžitie rôznych vierovyznaní
Žili tu vedľa seba kresťania, moslimovia a židia. Práve v tom období bola dokončená stavba, ktorú dnes predstavujeme. Po zániku Córdobského kalifátu (1031) pripadla Cordóba Džahvanidovcom, roku 1069 Abbadidovcom zo Sevilly, roku 1091 Almorávidovcovm a od 12. storočia Almohádovcom. Počas tzv. reconquisty (znovudobýjania) dobyl 29. júna 1236 Córdobu - po niekoľkomesačnom obliehaní - kastílsky kráľ Ferdinand III. Mesto však postupne upadalo a v 18. storočí poklesol počet jeho obyvateľov na približne 20 000. Opätovný rozvoj mesta sa začal až začiatkom 20. storočia. Dnes má mesto okolo 325-tisíc obyvateľov. Zmes kultúr a vierovyznaní sa podpísala na stavebných pamiatkach z rôzneho obdobia, kvôli ktorým Córdobu dnes vyhľadávajú turisti z celého sveta.
Mezquita je mešita
Medzi týmito pamiatkami patrí primát bezpochyby práve Mezquite. Konečne by sme zrejme mali vysvetliť, čo výraz mezquita znamená. Nie je to nič iné než španielske slovo pre mešitu. Miesto, na ktorom stojí córdobská mešita, slúžilo na religiózne účely už dávno pred príchodom Arabov (či vlastne skôr Maurov, teda moslimov zo severnej Afriky). V období, keď mesto patrilo pod Rímsku ríšu, sa tam nachádzal rímsky chrám, neskôr tam bol postavený kresťanský vizigótsky Kostol sv. Vincenta. Keď Córdobu obsadili moslimovia, emir Abdarrahmán I. vraj tento kostol kúpil.
Rozširovanie počas dvoch storočí
Neodpustím si poznámku, že v zahraničnej literatúre sa spomenutý emir zásadne nazýva Abd ar-Rahman, slovenčina však z akéhosi mne dosť ťažko pochopiteľného dôvodu musí mať vlastný prepis arabských - i iných cudzích - mien. Tak či onak, emir dal kresťanský kostol prebudovať na mešitu. Podľa niektorých zdrojov bol však kostol zbúraný a mešita sa stavala takpovediac nanovo v rokoch 785 až 787. Počas ďalších dvoch storočí, za vlády nasledujúcich emirov, bola mešita postupne rozširovaná a dobudovávaná. Abdarrahmán II. (niekde sa uvádza III.) nariadil výstavbu minaretu, al-Hakam II. rozšíril mešitu a ozdobil mihráb novými prvkami.
Mihráb nesmeruje k Mekke
Možno pripomenúť, že mihráb je výklenok v stene mešity, ktorý vyznačuje smer k Mekke, a teda smer, v ktorom sa majú moslimovia modliť. Pravda je však taká, že mihráb córdobskej mešity nesmeruje na východojuhovýchod, teda k Mekke, ale na juh. Odborníci sa nevedia zhodnúť na vysvetlení tejto odchýlky od zaužívaného zvyku. Podľa jedného vysvetlenia je takáto orientácia mihrábu dôsledkom toho, že mešita je postavená na už existujúcich základoch rímskeho a vizigótskeho chrámu. Ďalšie vysvetlenie hovorí, že je to taká orientácia mihrábu, ako keby mešita stála v hlavnom meste umajjovského kalifátu, teda v Damasku.
Vzorom mešita v Damasku
Tu asi treba vysvetliť, že Abdarrahmán I. sa ako jediný zachránil z členov pôvodnej umajjovskej dynastie, ktorá v boji podľahla dynastii Abássovcov, a podarilo sa mu práve v Córdobe založiť novú dynastiu. Vráťme sa však k Mezquite. Posledné úpravy na tejto mešite boli vykonané v roku 961 za vlády al-Mansúra, ktorý dal postaviť aj vyvýšený most, ktorý mešitu spájal s kalifovým palácom. Mnohé architektonické a ozdobné prvky Mezquity naznačujú, že jej vzorom bola Veľká mešita v Damasku. Najznámejšou časťou Mezquity je modlitebná sála. Táto obrovská sála je delená stĺpmi na množstvo križujúcich sa uličiek. Stĺpov je 856 a sú postavené z jaspisu, žuly, ónyxu a mramoru.
Nemá centrálnu kupolu
Materiál na stavbu týchto stĺpov sa získal zo zbúraného rímskeho chrámu a ďalších zničených rímskych budov. Stĺpy nesú dva nad sebou umiestnené rady oblúkov, ktoré majú pruhovanú dekoráciu. Tieto oblúky nesú strechu mešity. Nad mešitou čnejú len tri menšie kupoly. Chýba teda dominantná veľká centrálna kupola. Steny mešity boli vyzdobené citátmi z koránu. V areáli mešity je aj arkádami, mozaikami a farebnými oknami ohraničené uzavreté nádvorie (Patio de los Naranjos), na ktorom sa veriaci umývali pred modlitbou. Areál Mezquity je dlhý 179 m a široký 134 metrov a zaberá plochu temer 24 000 štvorcových metrov.
Najväčšia v Európe
Ide o tretiu najväčšiu mešitu na svete a o najväčšiu mešitu na európskej pôde. O mešite by sme však mali hovoriť už len v minulom čase. Prakticky hneď po už spomínanom dobytí Córdoby kastílskym kráľom v roku 1236 bola mešita vysvätená ako kresťanský kostol. Vnútri mešity boli najprv vybudované menšie kaplnky a až v roku 1523 začal biskup Alonso Manrique s rozsiahlou prestavbou, pri ktorej bola v strede spomínanej modlitebnej sály vystavaná kresťanská katedrála. K prestavbe sa prikročilo napriek energickému odporu mestskej rady, ale so súhlasom cisára Karola V.
Cisár svoj súhlas oľutoval
Keď cisár videl výsledok prestavby, povedal vraj toto: "Nevedel som, o čo tu ide. Keby som to bol vedel, nebol by som dovolil, aby sa niečo robilo so starou budovou. Urobili ste, čo bolo možné, postavili niečo, čo už existuje aj inde, a pritom ste zničili niečo, čo bolo jedinečné na svete." Dnes je teda bývalá mešita Mezquita katedrálnym kostolom córdobskej diecézy a jej plný názov je Catedral de Nuestra Seńora de la Asunción. Mimochodom, terajší córdobský biskup zamietol návrh, aby časť katedrály mohli opäť využívať moslimovia. Darmo, zrejme aj v súbojoch cirkví platí, že víťaz berie všetko...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
