V posledných desaťročiach je objekt neustále predmetom výskumov a obnovy. Aktuálne sa pracuje na rekonštrukcií paláca. Opravený hrad so stálou expozíciou nálezov z výskumov sa stal atrakciou s vysokou návštevnosťou celoslovenského významu.
Fortifikácia leží na južnom výbežku Ľubovnianskej vrchoviny, na jednom zo špecifických vrchov úzkej línie bradlového pásma. Ako miesto výstavby hradu bol zvolený vlastnosťami výnimočný vrch (648 m n. m.). Ten má strmé svahy na všetkých stranách, len severné úpätie, aj keď dosahuje značný sklon, sa hneď zvažuje do sedla. Vo vrchovej časti je však množstvo vápencových skalných útvarov, ktoré výrazne zvýšili obranyschopnosť hradu. Hradný vrch, z ktorého je ideálny výhľad na široké okolie, je zároveň z juhu chránený korytom rieky Poprad a popod hrad viedla významná diaľková cesta.
Stavebno-historický vývoj
Hrad sa písomne prvý krát uvádza v rámci bojov kráľa Karola Róberta s oligarchiou. V r. 1301 sa Omodej Aba stal spišským županom, čím získal pod kontrolu už existujúci hrad, ktorý po jeho smrti musel rod odovzdať kráľovi. V danej listine z r. 1311 sa uvádza menovite aj hrad. Historický vývoj hradu je veľmi zložitý. Značný význam hradu spôsobil, že sa o ňom zachovalo množstvo písomných zmienok, s výnimkou počiatkov výstavby. Hrad vznikol na základe výsledkov z výskumov, vývoja osídlenia okolia a podľa datovania jeho najstarších častí, v druhej polovici 13. stor. Vznikol zrejme ako kráľovská pevnosť na obranu danej časti Uhorska, blízkej hranice a dôležitej cesty popri rieke Poprad.
Najstarší hrad z 13. - 14. stor. pozostával z dvoch samostatných častí, valcovej veže v najvyššom bode vrchu a paláca na okraji skaly, ktoré boli vzájomne oddelené priekopou. Hradby neboli kvôli skalným zrázom potrebné. Najstaršie úpravy prichádzajú do úvahy po r. 1312, kedy mohol byť poškodený po bitke pod hradom medzi kráľom a šľachtou. V 14. stor. hrad vlastnili Drugetovci, prevažne bol však v držbe kráľa. Situácia sa zmenila po r. 1412, keď sa na hrade stretli Žigmund Luxembursky a poľský kráľ Vladislav II. za účelom zálohy hradného panstva. Odvtedy hrad s okolím patril poľskému kráľovstvu, ktorého panovník menoval správcov panstva - hradných. Keďže Žigmund zálohou získané peniaze nevrátil, 13 spišských miest vrátane hradu ostalo poľskému kráľovstvu. Nakoniec až do r. 1772, keď bolo Poľsko rozdelené.
V poľskej držbe bol hrad viackrát prestavaný, výrazne v 16. stor. V rámci zmeny vojenskej techniky bol značne rozšírený smerom na juh a západ, kde vznikli moderné prvky obrany (bastióny, kazematy, bašty). O veľkej úprave (kompletne spevnenie všetkých murív, aj starších) svedčí nápisová tabuľa z r. 1555. V 18. a 19. stor. mali práce na hrade už len opravný charakter, i keď bol záujem o veľkú obnovu. Keďže hrad často menil vlastníkov, ktorí aj tak bývali v nižšie položenom kaštieli, zachoval sa bez výraznejších zásahov pôvodný hradný komplex zo 16. stor.
Súčasný stav
Dodnes tak zostal, resp. bol odborne obnovený, stav hradu z hlavnej stavebnej fázy v 16. stor. Na najvyššom mieste teda staré jadro, valcová veža a rozšírený palác, dookola v jednotlivých výškových etapách systémom hradieb rozdelené nádvoria, kde sa nachádza kaplnka a hospodárske budovy. Po obvode z južnej a západnej strany je renesančný obranný systém hradu, pozostávajúci z bastiónu, parkánového múru, strieľní a bášt. Dokonale je tak chránená vstupná brána a prístupová cesta z juhu. Objekt obsahuje taktiež množstvo cenných architektonických detailov - renesančné ostenia okien, gotické, renesančné portáli, atika, strieľne, krakorce atď.
Hrad má dôležité miesto medzi slovenskými fortifikáciami nielen pre jeho historický význam, množstvo o ňom dochovaných písomnosti, či dobrý, komplexný stav zachovania, ale najmä kvôli jeho postupnej odbornej obnove, riadenej Krajským pamiatkovým úradom Prešov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
