Vyvolať zmätok v hlavách je vec najvyššej priority."
Dva prieskumy verejnej mienky, publikované v slede dvoch dní, priniesli tak diametrálne odlišné výsledky, že diametrálnejšie rozdiely by ste nezistili, ani keby ste preferencie merali s buzolou, eventuálne s colštokom. Focus a Median sa dokázali dohodnúť ako-tak na SDKÚ (cca 13 %), u Smeru už však vyrobili "vákuum" 7 percent (37 vs. 44) a u KDH 5 percent, čo je vzhľadom na celkovú hmotnosť tejto strany rádovo interval veľkosti polovice očakávaného volebného výsledku. To sa však, povedzme, stáva pri rôznych metodikách bežne. Najzaujímavejšie je, že kým Focus, ako už tradične, prognózoval "osemčlenný" parlament, konkurencia povedala, že strán bude v NR SR len päť. A pod čiarou Medianu zostali Most, SMK i SaS. Pričom u Sulíkovej strany robí "fúga" medzi dvoma prieskumami neuveriteľných 7 percent (11 vs. 4,3).
No. Keby vyhlásili súťaž, ako zmagoriť voliča, tak nič dokonalejšie, než dve volebné prognózy s takto odlišnými nielen výstupmi, ale i dosahmi na politickú scénu (a zloženie vlády!), by sa vymyslieť ani nedalo. Zvlášť v predvolebnom období platí, že rebríčky preferencií sú hlavným záchytným bodom pre orientáciu na politickej mape a rozhodovanie sa ľudí. Skúsenosťami z mnohých krajín je potvrdené, že prekonanie-neprekonanie päťpercentnej hranice pred voľbami v prieskumoch je určujúci faktor, ktorý rozhoduje o živote a smrti tzv. malých strán. Povedzme, že faktor asi desaťkrát podstatnejší, než sú programy, či dokonca lídri. Preto je nesmierne dôležité vedieť, že čo ktorá agentúra ukazuje a akým spôsobom percentá vznikajú a čo popisujú.
Konkrétne, v našom prípade, ak je faktom, že Median používa takú metodiku, že na otázku, koho by ste volili (keby boli voľby cez víkend), "neponúkne zoznam strán, ale necháva na respondentoch, aby napísali názov" (SME), tak to, čo robí, nie je volebná prognóza, ale predvolebný švindeľ. Jednoducho preto, lebo ak modelujete voľby, tak ten zoznam strán k nim patrí, keďže v reálnej situácii pri urne ho má k dispozícii každý volič. Keďže množstvo ľudí robí svoje volebné rozhodnutie až na mieste, čo je chronicky známa vec, robiť "prognózu" bez úplného zoznamu zúčastnených strán je niečo podobné, ako vynechať zemskú gravitáciu zo vzorca pre balistickú dráhu...
Tým nie je povedané, že príčinou kolízie je výhradne firma M a firma F je presná ako švajčiarske hodinky. Keby bolo zvykom prezentovať aj interval štatistickej chyby, rozdiely by až tak do očí nebili. Povedané je len toľko, že kým v medzivolebnom období sú prieskumy zbytočné, pred kampaňami a v nich vyvíjajú zásadný vplyv na voličské správanie. A vzhľadom na štruktúru politickej scény nehovoria len do osudov strán stepujúcich v okolí 5 percent, ale i do mocenského usporiadania po sčítaní hlasov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
