Drahé potraviny
Košické noviny Kaschauer Zeitung oznamovali, že v rokoch 1862-67 boli v Košiciach drahé niektoré potraviny, najmä mäso, ovocie, chlieb a žemle na trhoch. Najdrahšie mäso bolo najmä u mäsiarov v obchodoch a zlé bolo aj verejné zásobovanie. Noviny vyjadrovali veľké rozhorčenie nad prehnanými cenami mäsa, ale aj nad zmluvami, ktoré uzatvorili dvaja košickí mäsiari so židovskou náboženskou obcou, podľa ktorých bolo nútené židovské obyvateľstvo kupovať mäso ia v ich obchodoch a drahšie ako u iných drahých mäsiarov, s ktorými nemali zmluvy.
Trampoty obchodníkov
Obchodníci, najmä maloobchodníci, dosahovali v roku 1889 slabé výsledky, a preto zamestnávali podomových agentov, ktorí predávali ich tovar. Tým poškodzovali obchodných pomocníkov vo väčších mestách, najmä v Košiciach, pre ktorých nemali zamestnanie majitelia obchodov. Tento problém sa nevyriešil ani na viacerých zhromaždeniach, ktoré sa tým zaoberali už od roku 188O. Košické noviny opisujú perom Egona W. osudy mnohých vyučených mladých obchodníkov, ktorí nemajú zamestnanie a vyzývajú rodičov, aby v záujme svojich detí pochopili, že obchodnícke zamestnanie je preplnené aj napriek tomu, že sa vyučia na základe zmluvy uzavretej medzi obchodníkom a živnostenskou vrchnosťou.
Prednosť domácim výrobkom
Prostredníctvom novín Kaschauer Zeitung vyzývala v roku 1886 Obchodná a priemyselná komora so sídlom v Košiciach obchodníkov a cukrárov, aby nekupovali čokoládu vyrobenú v zahraničí, ale od uhorských výrobcov, čím ich takýmto spôsobom podporí. Tiež žiadala obchodníkov, aby vo výkladoch nevystavovali a nepropagovali iba importovaný tovar, pretože to nevytvára dobrý obraz o meste, v ktorom sú šikovní remeselníci.
Mestský školský inšpektorát poskytol nezamestnaným poľnohospodárskym robotníkom možnosť osvojiť si v kurzoch počas zimných mesiacov niektoré domácke remeslo a tým získať zdroj zárobku.
Kontrola potravín
V tom istom roku začala hygienu predaja potravín kontrolovať aj mestská polícia na základe dohody s ministerstvom vnútra. Mestský policajný kapitán Ľudovít Saad vydal vyhlášku, podľa ktorej bolo zakázané používanie olovených nádob na všetky potraviny a tiež nádob obsahujúcich olovo nad stanovenú hranicu. Spolu so zdravotníkmi sa polícia zúčastňovala aj na kontrole predaja sódovej vody agentmi a začala konfiškovať fľaše so zdravotne nevyhovujúcou vodou, aby nimi viac nezaplavovali Košice a okolie, pretože pre ich nízku cenu mali o ne ľudia záujem. Kontrolou chceli zabrániť vzniku epidémií. Kvalitnú sódovú vodu predávali košické lekárne.
Novinky pre spotrebiteľov
V roku 1886 otvoril v Košiciach na Hlavnej ulici 55 Max Arvai najväčší obchod v meste, ktorý inzeroval v košickej tlači pod dovtedy nezaužívaným názvom obchodný dom. Predával v ňom bytový textil, koberce, módny dámsky tovar, výbavy pre nevesty, textil, šifón a kretón vlastnej výroby a pre mimokošických zákazníkov pripravil zásielkovú službu.
Na Hlavnej ulici 1O9 v Košiciach postavila firma Delaval v trafike automat na školské zošity. Začala ich dávať bezplatne chudobným žiakom miestnych ľudových (základných) škôl. Vdovám po učiteľoch poskytovala táto firma ročne finančné príspevky.
Nová továreň na sviečky
Pred tým, než sa v Košiciach začalo zriaďovať niektoré odvetvie priemyselnej výroby, vyjadrovali sa k tomu i občania mesta. Vo februári 1895 uverejnil Kaschauer Zeitung správu o úmysle Jakuba Grausza zriadiť továreň na stearínové sviečky a kúpiť do nej parný motor. Továreň mala byť na Mýtnej ulici 7, kde už kúpil Grausz budovu a mal v nej sídlo strelecký spolok. Grausz bol už majiteľom jednej továrne na sviečky Hungária a túto chcel rozšíriť o výrobu na Mýtnej. Pripomienky k zriadeniu výroby na tejto ulici mohli podávať občania do 2. marca 1895, aby ich mohli posúdiť kompetentní odborníci a schváliť aj magistrát mesta.
Sporiteľničný spolok
Z tlače sa Košičania dozvedeli, že mestské zastupiteľstvo rokovalo v marci 1895 o návrhu na zriadenie mestskej sporiteľne a predložilo ho finančnej komisii. Peňažný trh v Košiciach by mal byť otvorený pre občanov, o čom nenasvedčovala súčasná situácia. Peňažné ústavy mali nájsť spôsob, ako sprístupniť peniaze obyvateľom v záujme podnietenia k podnikaniu. V máji preto vznikol Sporiteľničný spolok ako družstvo a jeho predsedom sa stal hlavný župan Ž. Péchy. Svoju činnosť mal začať spolok v októbri 1896 a očakávalo sa, že sa k nemu pripoja obchodníci aj remeselníci, aby mohol spolok od januára 1896 poskytovať pôžičky na šesťpercentný úrok. Každý člen - majiteľ podielu - bol povinný každý týždeň ušetriť po jednej korune počas piatich rokov.
Redaktor založil knižnicu
Redaktor novín, z ktorých sme na toto miesto z nich vybrali správy - Jozef Štefan Novelly - založil v Košiciach tradíciu požičiavania kníh v roku 1857. Požičovňa bola na Hlavnej 1O4 a disponovala 4 tisíckami kníh, prevážne nemeckých a francúzskych. Novelly písal aj básne v nemčine a prekladal z maďarčiny do nemčiny, bol znalcom knižnej kultúry a jedným zo zakladateľov Hornouhorského muzeálneho spolku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
