Mraky sopečného prachu nad Európou vytvorili nielen dopravný chaos, ale ochromujú i prevádzku iných segmentov života. Napr. politiky, ktorá ďalšie rokovania o gréckom bankrote musela odsunúť o dva dni...
Vyzerá to tak, že na nitke rozhodnutia, či sa vzdušné koridory naplno otvoria a obnoví normálna letecká premávka, visí celá naša civilizácia. Zďaleka nejde iba o straty leteckých spoločností, ktoré patria i tak medzi hlavné obete hospodárskej krízy. Informácii, že 40 percent globálneho obchodu sa odohráva vzdušnou cestou, sa nechce na prvé počutie veriť, ale keby to bola len polovica a dlhodobejšie boli vyradené len európske letiská, tak to veští krach obrovského množstva obchodníkov. Odhady strát iba v odvetví cestovného ruchu sú zatiaľ v ráde 8-12 miliárd USD...
Dalo by sa pokračovať. Princíp je ale ten, že elementárne istoty a moduly života, na ktoré sme zvyknutí, visia na vrtochoch jednej vzdialenej sopky (akých je na svete 1 500), čo si uzmyslela, že bude dymiť a striekať lávu cez ľadovec, čo vytvára ten prach (čistá láva by neškodila). Keby sa písal rok 1821, kedy naposledy bola táto sopka aktívna, naše životy by vôbec (resp. veľmi) nepoznamenala. Nikto nikam nelietal, do Ameriky sa cestovalo loďou a po Európe dostavníkmi, neporovnateľne nižšia mobilita dávala času úplne inú dimenziu. Na pohreb, napr. poľského kráľa (keby vtedy nejaký existoval), žiadny Medvedev, teda úradujúci ruský cár, by cestovať nemohol z princípu, lebo kým by dorazil posol (telegraf ešte nebol) so správou, bol by už desaťkrát pochovaný... Prespať dnes jednu noc na letisku vnímame ako takmer neznesiteľnú životnú udalosť, za ktorú náleží „odškodnenie“. Nie tak dávno, len pár generácií dozadu, nehral jeden týždeň či dva pri cestovaní žiadnu rolu...
Islandská sopka nás zrazu stavia do situácie, keď už na krátke prerušenie cirkulácie ľudí a tovarov, a s tým spojeného komfortu a výnosov, nie sme pripravení. Predstava, že vulkán neprestane vystrájať v nasledujúcich dňoch a bude moriť atmosféru prachom i ďalej, navodzuje takmer katastrofické vízie. Nemáme záložné scenáre, plány B... Z blízkosti Európskej komisie už ktosi spočítal, že ak ešte chvíľu zostane nebo uzavreté, môžeme sa lúčiť so skromným odhadom rastu 1-1,5 percenta HDP na rok 2010... Keďže modelovanie rizík, pesimistických scenárov nie je v móde, nevieme ani toľko, či uzavieranie vzdušného priestoru nie je prehnaná hystéria. To tvrdia letecké spoločnosti, ktoré lobujú za otvorenie, ony ale majú svoj záujem, ktorým je prežitie. Oči sveta sa upierajú na vulkanológov, tí sú však bezradní, nevedia sa k úmyslom sopky vyjadriť. Fakt je, že na špeciálne túto islandskú sa kvôli zvýšenej aktivite zameriavali desaťročie. Ani v marci, keď začala vysielať „signály“, ale nedokázali predpovedať, čo hrozí a čo spôsobí... Ďalší experti na holenie... Bojovníkov proti klimatickej zmene možno poteší, že ak vydrží sopka v činnosti dva roky ako v 19. storočí, tak nehrozí globálne oteplenie, ale malá doba ľadová... Hahaha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
