Štvormotorové jumbo za zmenilo na klzák

Nemám tušenia, či teraz, keď čítate túto stranu, bol už vzdušný priestor nad väčšinou Európy otvorený, alebo je kvôli mračnu vulkanického prachu, ktorý chrlí islandská sopka Eyjafjallajokull (nemám ani poňatia ako sa to vyslovuje), stále ešte uzavretý a letecká doprava je "uzemnená". Tak či onak, príroda nám opäť "brnkla po nose" a ukázala nám, kto je na tejto planéte pánom. Pred miliardami nepatrných prachových čiastočiek, šíriacimi sa od západu na východ nášho kontinentu vo výškach bežných letových ciest, museli takpovediac skloniť nosy aj tie najmodernejšie, modernou elektronikou prešpikované dopravné lietadlá a ostať sedieť na zemi.

Stalo sa to pred 28 rokmi

Čím je vlastne mrak vulkanického prachu, voľným okom prakticky neviditeľný, nebezpečný pre lietadlá? To si možno osvetliť na známom príbehu letu BA 009. Pod touto skratkou sa skrýva let spoločnosti British Airways z Londýna do Aucklandu na Novom Zélande (s niekoľkými medzipristátiami). Konkrétne ide o let, ktorý sa konal 24. júna 1982, teda už pred 28 rokmi. Na tento let odštartovalo štvormotorové lietadlo typu 747-236B (známe ako jumbo), ktoré nieslo meno City of Edinburgh a poznávaciu značku G-BDXH. Na palube bolo 248 cestujúcich a 15-členná posádka. Pri treťom medzipristátí, na letisku v Kuala Lumpur, prevzala lietadlo čerstvá posádka pod vedením kapitána Erica Moodyho.

Eliášov oheň

O 20.40 lokálneho času, približne 90 minút po štarte z Kuala Lumpur, keď bolo lietadlo vo výške okolo 11 000 metrov nad Indickým oceánom, južne od ostrova Jáva, spozorovala posádka na prednom skle pilotnej kabíny jav podobný javu, známemu ako Eliášov oheň. Tento jav spočíva v svetielkovaní ionizovaných častí (plazmy) a vyskytuje sa, keď lietadlo prelietava vo veľkej výške cez búrkové oblaky. Lietadlo však takouto oblačnosťou neprelietavalo a poveternostný radar neukazoval, že by vo vzdialenosti niekoľko sto kilometrov nejaká búrková oblačnosť bola. Posádka preventívne zapla odmrazovanie motorov a rozsvietila nápisy Pripútajte sa! v kabíne pre cestujúcich.

Motory žiarili

Temer súčasne začalo byť v zadnej časti tejto kabíny cítiť sírový zápach a kabína sa napĺňala bielosivou parou. Cestujúci, ktorí nespali, si všimli biele mihotavé svetlo na častiach krídiel a gondolách motorov. Z motorov smerom dopredu žiarilo nezvyklé svetlo, na ktorom otáčajúce sa lopatky kompresorov vytvárali stroboskopický efekt. O dve minúty neskôr zhasol motor číslo štyri. Ani nie o ďalšiu minútu zhasol motor číslo dve a o pár sekúnd neskôr sa temer súčasne zastavili zvyšné dva motory. Z obrovského jumba sa stal klzák!

Kĺzavosť 15:1

Bez motorov letiace jumbo má kĺzavosť približne 15:1, čo znamená, že na každý kilometer poklesu výšky preletí 15 kilometrov. Posádka rýchlo zistila, že z výšky 11 000 metrov sú schopní preletieť ešte okolo 169 kilometrov, čo im bude trvať 23 minút. Posádka oznámila riadiacemu centru v Jakarte, že sú v núdzi. Možno treba povedať, že posádka vtedy ani len netušila, že príčinou ich problémov je mrak vulkanického prachu či popola, vyvrhnutého sopkou Mount Galunggung. Kapitán Moody sa rozhodol obrátiť lietadlo k Jakarte a pristáť tam. Posádka sa pritom snažila reštartovať aspoň niektorý z motorov. Proces reštartovania však trvá do troch minút, takže posádke ostávalo najviac desať pokusov. Pred pristátím v Jakarte však bolo treba preletieť pohorie na južnom pobreží ostrova Jáva, a k tomu bolo treba mať letovú výšku najmenej 3 500 metrov. Posádka sa rozhodla, že ak lietadlo nebude schopné túto výšku dodržať, obrátia sa späť nad more a pokúsia sa pristáť na hladine. Existoval síce postup pre takéto "vodné" pristátie, ale nikdy predtým (a ani nikdy potom) to nikto s jumbom neskúsil.

Máme malý problém...

Napriek stresu a časovej tiesni sa kapitán prihovoril cestujúcim, a to spôsobom, ktorý bol neskôr označený za majstrovský príklad zľahčovania situácie. Kapitán povedal: "Dámy a páni, hovorí k vám kapitán. Máme malý problém. Všetky štyri motory sa zastavili. Snažíme sa zo všetkých síl, aby sme ich dostali pod kontrolu. Verím, že vám to nespôsobuje príliš veľa starostí." Približne vo výške 4 100 metrov sa podarilo naštartovať motor číslo štyri. Tým sa podarilo znížiť rýchlosť klesania. O chvíľu neskôr sa postupne rozbehli ostatné tri motory. Lietadlo potom vystúpilo do výšky 4 500 metrov, aby mohlo preletieť cez vysoké indonézske hory. V tejto výške sa však opäť objavil efekt Eliášovho ohňa a došlo aj k opätovnému zastaveniu jedného motora. Posádka sa rozhodla klesnúť do výšky 3 600 metrov.

Museli sa nechať odtiahnuť

Pri približovaní k letisku v Jakarte posádka zistila, že cez predné okná prakticky nič nevidí, aj keď bola dobrá viditeľnosť (pristávalo sa v noci). Pristávali preto podľa prístrojov, pričom len cez malý prúžok na prednom okne videli svetlá pristávacej dráhy. Po pristátí však posádka nebola schopná rolovať k terminálu, pretože osvetlenie vybavovacej plochy posádku cez "ošmirgľované" predné okná oslňovalo, a tak sa museli nechať odtiahnuť. Až po pristátí sa zistilo, že príčinou všetkých problémov letu BA 9 bolo to, že lietadlo letelo cez mrak vulkanického popola z erupcie sopky Mount Galunggung. Pretože tento mrak popola je suchý, poveternostný radar, ktorý je kalibrovaný na detegovanie vlhkosti v oblakoch, ho neukázal.

Obrúsenie predných okien

Ostré silikátové (sklovité) čiastočky popola obrúsili predné okná lietadla podobne, ako sa pieskovaním vytvárajú rôzne matné obrazce na zrkadlách a sklenených dvierkach nábytku či iných sklách. Popol upchával aj motory a obrusoval lopatky turbín, pričom v spaľovacích komorách sa jeho čiastočky topili a priľnuli na vnútorných častiach motora. Keď motory prestali pracovať a ochladili sa, roztopené častice stuhli a nakoniec sa ich toľko poodlamovalo, že motory sa dali znovu naštartovať. Upchávaním snímačov rýchlomerov (tzv. Pitotove trubice) došlo k rozdielnym údajom rýchlomera kapitána a druhého pilota. Popolček, samozrejme, upchával aj filtre klimatizačného a pretlakového systému. Let v "neviditeľnom" oblaku popola môže teda skutočne viesť ku katastrofe lietadla.

Podobné problémy nad Aljaškou

Podobná udalosť sa stala lietadlu B747 poznávacej značky PH-BFC holandskej spoločnosti KLM, ktoré 15. decembra 1989 letelo z Tokia do Anchorage na Aljaške. Pri klesaní na letisko v Anchorage preletelo lietadlo cez hustý oblak vulkanického popola zo sopky Mount Redoubt, ktorá začal soptiť deň predtým. Všetky štyri motory lietadla sa zastavili, ale po klesaní bezmotorovým letom o vyše 4 200 metrov sa posádke podarilo motory naštartovať a úspešne pristáť. Lietadlo so značkou PH-BFC stále ešte lieta v službách KLM a zhodou okolností som ho predvlani na amsterdamskom letisku videl a odfotografoval som si ho.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.