Rodák zo Stropkova ako jediný poslanec Národnej rady vedome odignoroval túto povinnosť a do konca marca nedoručil do NR SR svoje majetkové priznanie. Ako uviedol, aj keby ho podať chcel, nemohol by to urobiť, lebo mu to „zakazuje zmluva, ktorú má ako riaditeľ medzinárodného oddelenia ukrajinského futbalového klubu Šachťor Doneck. V nej je údajne zakotvené aj to, že nesmie verejne uvádzať výšku svojho platu, keďže mu môže byť zrušená zmluva. Viac sme sa nielen o tejto zaujímavej klauzule porozprávali cez víkend so samotným poslancom pri pohári iontového nápoja v jednom prešovskom bare.
Pán poslanec, keby ste vo futbale zámerne porušili pravidlá hry, mohol by vám rozhodca udeliť aj červenú kartu. Vy ste úmyselne nepodali svoje majetkové priznanie a ešte sa na tom dobre zabávate...
- Pán redaktor, keby ste v Šachťore Doneck zarábali 20 000 dolárov mesačne ako ja, tiež by ste sa na celý svet usmievali z výšky. Takže s takými rečami o červenej karte na mňa nechoďte. To, čo som urobil, bolo maximálne zodpovedné voči môjmu zamestnávateľovi a hlavne voči mne. Teraz mi síce Pali Paška siahne na plat, ale tých 3 600 €, čo dostanem ako pokutu, považujem skôr za vreckové. Aj tak som tento rok v Národnej rade skoro ani nebol, keďže termíny rokovaní sa väčšinou kryli so zápasmi nášho klubu v Európskej lige. A sám azda uznáte, že hocijaký poslanec NR SR vrátane mňa urobí menšiu škodu, keď sedí na futbale, než by mal hlasovať o nejakých zákonoch, ktorým ani nerozumie.
S týmto s vami určite súhlasíme, ale predsa len, občania vás zvolili do parlamentu, tak by ste tam predsa len mali aspoň občas chodiť, keď už za to beriete, ako vy hovoríte, vreckové v hodnote 3 600 €.
- Teraz vám vôbec nerozumiem. Boli ste niekedy v NR SR? Že nie, tak tam raz choďte na jeden deň. Veď tam je ešte väčšia nuda ako keď som pískal nejaký zápas a spolu s domácimi funkcionármi som dopredu vedel výsledok. Ja som akčný človek, chcem za sebou vidieť výsledky svojej práce, ale v parlamente som za sebou videl iba jedno veľké nič, čo som za celý čas dokázal urobiť.
Váš odchod z poslaneckého klubu SDKÚ pred takmer dvoma rokmi vyvolal na Slovensku mnoho dohadov. Vraj vás mali vydierať ľudia blízki vládnej koalícii vašimi starými hriechmi, ktoré mali spočívať v tom, že ste údajne "zabudli" zdaniť vaše odmeny za pískanie zápasov Ligy majstrov a Pohára UEFA. Je na tom niečo pravdy?
- Ale kdeže! Všetky príjmy som poctivo zdanil, a ak aj nie, už je to i tak dávno premlčané, tak potom aký problém? Ja som sa jednoducho v tej SDKÚ nemohol osobnostne rozvíjať, dá sa povedať, že mi bolo úzke ihrisko. Tesne predtým, než som odpískal koniec u Mikiho síce bol za mnou kolega, poslanec zo Smeru Dušan Galis a spomínal mi, že na mňa so svojím kmotr(ík)om dačo majú, ale keďže vtedy fúkal dosť veľký vietor, nerozumel som mu, o akých peniazoch za penalty hovoril. Občas sa mi síce stalo, že som sa upískol, ale to sa predsa stane v živote každému z nás. Aj preto som sa nemohol vzdať svojho poslaneckého mandátu, lebo jediné, na čo si z môjho rozhovoru s Galisom teraz spomínam je to ako mi povedal, že chcú mať môj hlas v zálohe pre prípad, že by nejaký ich štrajkoval...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
