Korzár logo Korzár
Utorok, 24. máj, 2022 | Meniny má Ela

František Kovár: Život vie vždy niečím prekvapiť

Galantný, príjemný spoločník, vynikajúci herec s charizmatickým hlasom, pre seriálových fanúšikov nezabudnuteľný doktor Slávik, manžel, otec, dedko. Aký ešte je, o svojej rodine, ženách i žiarlivosti nám porozprával František Kovár.

František Kovár. Herca si diváci obľúbili v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade.František Kovár. Herca si diváci obľúbili v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. (Zdroj: Judita Čermáková)

O vašej rodine, manželke... sa už popísalo mnoho strán. Mňa by však zaujímalo, v akej rodine ste vyrastali.

- Mal som veľké šťastie na rodinu, do ktorej som sa narodil. Za svoj život vlastne vďačím svojej o 6 rokov staršej sestre. Tá dávala lístočky do okna s prosbami, že chce bračeka tak dlho, až sa jej to splnilo. (Úsmev.) Naši rodičia boli veľmi starostliví, láskyplní, pedantní, vo všetkom mali systém. Aj do domácich prác sme boli zapojení všetci.

Lásku k umeniu ste zdedili?

- Bol som prvý v našej rodine, ktorý sa mu začal venovať. Prišlo to veľmi pozvoľna - najprv som recitoval, potom som šiel na dramatický krúžok, neskôr som hral v televízii. Postupne sa to nabaľovalo ako snehová guľa, a práve tieto skúsenosti mi otvárali dvere do hereckej brandže.

Takže rodičia mali čas zvyknúť si na to, že v rodine dvoch serióznych ľudí vyrastá komediant?

- Nebolo to také jednoznačné. Ako dieťa som mal veľmi veľa záujmov – elektroniku, mama mala rada bylinky, čítala knihy o zdravovede, mala vzťah k racionálnej výžive, a to som od nej pochytil. Okrem toho som hral futbal, basketbal, bol som vodák. K tomu dramatický a hudobný krúžok. Bol som naozaj veľmi aktívny.

Je vám dodnes zdravý životný štýl blízky?

- Snažím sa. Doma mám stacionárny bicykel, medzi dverami je zavesená hojdačka, kam posadím vnuka Dávidka a hojdám ho tak, že šliapem na bicykli a hojdačku priviazanú na šnúrke ťahám. Popritom rozprávam rozprávky, alebo sa s Dávidkom rozprávame o všetkom možnom. Na rozhovoroch s deťmi je úžasné, že nás upozorňujú na veci, ktoré sú už pre nás všedné. Ony z nich robia sviatok.

Nebolo vašim rodičom ľúto, že také všestranné dieťa sa rozhodlo práve pre herectvo?

- Nie. Moja mama mala divadlo veľmi rada. Aj ma brávala na operu. Aj otec sa z toho tešil. Keď sedeli v hľadisku rodičia alebo sestra, mal som veľkú trému. Vždy som bol zvedavý na ich názor, pretože ma poznali najlepšie, a chcel som vedieť, či som ich niečím prekvapil, zaujal, či ma videli tak, ako ma nepoznali.

Džentlmenstvo do vás vštepili, alebo je to dar, ktorý máte od Boha?

- Je to ovplyvnené aj výchovou, tým, ako som videl správať sa svojich rodičov a aj neskôr ľudí v divadle. Moji kolegovia - celá generácia pred nami - sa veľmi pekne správali k ženám. Bolo vidieť, že pre nich ženy niečo znamenajú. Veľmi to ovplyvnilo postoj, ktorý sa mi stal vlastným. Napokon, žena má pre nás mužov mnoho atribútov, prečo k nej môžeme byť nielen slušní, ale aj galantní.

Čo najviac obdivujete na ženách?

- Dá sa na to pozrieť z rôznych pohľadov. Niekedy stretnete ženu, ktorá vás očarí na prvý pohľad. Inokedy zas spoznáte dámu, ktorá vás možno na prvý pohľad až tak neohúri, no dostane vás tým, čo ponúka jej duša. Muži vedia veľmi obdivovať aj jemnosť, ktorú sami nemajú. A, samozrejme, fakt, že môžete byť matkami.

V divadle mnohokrát skúšate s kolegyňami veľmi - nielen fyzicky, ale aj duševne - intímne scény. Je pre herca jednoduché odstrihnúť sa a uvedomiť si, že toto je len divadlo a realita a reálne city sú celkom iné?

- Na divadelnej práci je zaujímavé, že sa herec neraz dostane do situácií, aké mu život nikdy neponúkol, vraví veci, ktoré by on ako človek nikdy nepovedal, a správa sa tak, ako by sa v reálnom živote nikdy nezachoval. A že počas práce preskočí iskra medzi partnermi, to sa stáva. No je na nich, či si stanovia nejakú hranicu, alebo si povedia, že ich to tak ľudsky zblížilo, že tomu dajú vnútorný súhlas. To sa však stáva málokedy.

Už viackrát ste povedali, že vaša manželka nie je žiarlivá. Ako sa jej však díva na to, keď hráte intímne scény s kolegyňami?

- Nemá s tým problém. Ona si na túto otázku vymyslela peknú odpoveď - je totiž všeobecná lekárka, tak zvykne hovoriť: 'Ja vyzliekam svojich pacientov. Mal by preto môj muž na mňa žiarliť?' Má pravdu.

To je odpoveď plná nadhľadu zrelej ženy. Ako to však zvládala, keď ste boli čerství manželia?

- Raz som mal 'fanynku', ktorá mi po každom predstavení Glória dala za stierač karafiát. Trvalo to niekoľko mesiacov, a keď som si po niektorom predstavení nenašiel kvet, bol som zaskočený. Po rokoch sme sa s dotyčnou dámou aj zoznámili, obaja sme toto jej vtedajšie vzplanutie brali s nadhľadom, no vtedy som na svojej polovičke videl, že sa na to pozerá aj s istými obavami, čo to so mnou urobí. No ustál som to. (Úsmev.)

Ustáli ste nielen túto epizódku. S vašou paňou tvoríte manželský pár už viac ako 30 rokov. Čomu, okrem jej tolerancie, za to vďačíte?

- Myslím si, že pár musí mať v istom zmysle šťastie. Šťastie v tom, že hodnoty, ktoré vám partner ponúka, sú pre vás také dominantné, že drobné problémy, ktoré sa v každom partnerskom vzťahu vyskytnú a ktoré sa občas i nahromadia, ustojíte, pretože viete, že je to vyvážené tým, čo je pre vás najdôležitejšie. Nie vždy sa človeku podarí natrafiť na takého partnera. Ľudia sa totiž neraz ocitnú v situácii, že tak veľmi potrebujú mať niekoho pri sebe, že sa snažia prehliadať partnerove nedostatky a dúfajú, že pominú. No oni nielenže nepominú, ale ešte sa k nim pridajú ďalšie, o ktorých ani len netušili. Keď sa navyše vytratí fyzická náklonnosť, ak sa partneri odcudzia a netvoria už celok, iba veľa seba žijú a odrazu vstúpi do života niekto iný, kto človeku ponúkne, čo hľadal, neraz sa rozpadajú dlhoročné vzťahy. A to býva veľmi bolestivé. Takže klopem na drevo a vravím, že i keď sme k nášmu vzťahu prispeli aj my dvaja, zároveň ďakujem osudu, že som stretol človeka, ako je moja žena.

Herectvo je veľmi "pažravé" na čas. Herci u nás sa nedelia na divadelných a filmových, robia všetko. Nebolo vám ľúto, že ste umeniu museli obetovať čas, ktorý by bol patril rodine?

- Bolo mi to ľúto prevažne vtedy, ak sme za socializmu robili tzv. povinné jazdy - chválospevné hry na našu 'dobrú' stranu, ktoré nemali ktovieakú hodnotu. No herectvo je, žiaľ, také, že si vyžaduje veľa času. Herec musí veľa pracovať, ak sa chce zlepšovať.

Máte už teraz toho času trošku viac?

- Určite áno. Jednak už neučím na VŠMU, a už aj v dabingu cítiť, že je toho pomenej. No ešte nie tak málo, aby som bol z toho nervózny.

Vari by ste nikdy nechceli prestať pracovať?

- Som pripravený aj na tento variant, hoci ako vidieť na mojich kolegoch - Maríne Kráľovičovej, Leopoldovi Haverlovi či Ladislavovi Chudíkovi, aj vo vyššom veku sa ešte nájde príležitosť a človek môže byť užitočný.

Nielen užitočný. Česká herečka Nina Divíšková (73) dostala gro svojich životných šancí po šesťdesiatke. Dá sa povedať, že teraz prežíva svoje hviezdne chvíle.

- Veru, aj to sa stáva. Život vie vždy niečím prekvapiť. A ak je to takéto pozitívne prekvapenie, je to úžasné.

Čím pozitívnym prekvapil vás?

- Napríklad tým, že sa začala robiť Ordinácia v ružovej záhrade. Keď sme s ňou začínali, vôbec sme nepočítali s takým úspechom, akému sa teraz teší. Vtedy prežívali boom reality šou, herci sa živili len divadlom a dabingom. No televízie odrazu zistili, že diváci majú o tento žáner záujem.

Zmenila vám Ordinácia v ružovej záhrade život?

- V dobrom slova zmysle áno. Získal som skvelú postavu, dobré herecké partnerky a tiež ešte väčšiu úctu k medicíne.

A čo popularita?

- To je pridaná hodnota. Teraz, keď sme chodili po zájazdoch mimo Bratislavy, stretával som množstvo milých ľudí, ktorí ma zastavovali a prejavovali sympatie mojej postave i mne. To je veľmi príjemné.

Ako vašu popularitu vnímajú vaše vnúčatá?

- Oni ma v seriáli veľmi nevnímajú, pretože ho nepozerajú. No počúvajú rozprávky, ktoré som urobil so Sisou Michalidesovou. Tie sú medzi súčasnými deťmi dosť populárne, takže raz, keď som niesol Dávidka do škôlky, vravela mamička svojej dcérke: 'Pozri, Alenka, toto je ujo Hav-hav.' (Smiech.)

Keď vyrastali vaše deti, všemožne ste sa snažili, aby nepričuchli k umeniu. Je to pri vnúčatách iné?

- Úplne... Zuzka aj Hanka majú tendenciu tancovať, spievať, recitovať. Veľmi nás to so ženou teší a nemám pocit, že by som im mal v niečom brániť. Nech sa s tým potom trápia ich rodičia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chceš prácu v IT?
  2. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  3. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  4. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  5. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  6. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  7. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  1. Chceš prácu v IT?
  2. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  3. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  4. ZŠ v Moldave nad Bodvou bola súčasťou projektu ENGIE Eco školy
  5. Zelenší dvor pre ZŠ Hviezdoslava vďaka projektu ENGIE Eco školy
  6. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  7. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  8. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 5 019
  2. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 3 124
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 2 978
  4. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 289
  5. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 1 814
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 660
  7. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 017
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely 914

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Šport: Košický Peace Half Marathon vyhrala dvojnásobná olympionička
  2. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  3. Martin Greguš: Matovičove diktátorské chúťky
  4. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  5. Michal Rodziňák: VC Španielska F1: Začína byť horúco
  6. Martina Kotúčová: Americké sebevědomí
  7. Ján Valchár: Zombíci, Skywalkeri a Terminátori na Ukrajine alebo Je máj, dajte nám ryžu!
  8. ADRA Slovensko: Projekt potravinovej sebestačnosti v Ugande v plnom prúde
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 390
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 519
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 842
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 4 866
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 204
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 451
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 370
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 113
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Šport: Košický Peace Half Marathon vyhrala dvojnásobná olympionička
  2. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  3. Martin Greguš: Matovičove diktátorské chúťky
  4. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  5. Michal Rodziňák: VC Španielska F1: Začína byť horúco
  6. Martina Kotúčová: Americké sebevědomí
  7. Ján Valchár: Zombíci, Skywalkeri a Terminátori na Ukrajine alebo Je máj, dajte nám ryžu!
  8. ADRA Slovensko: Projekt potravinovej sebestačnosti v Ugande v plnom prúde
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 390
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 519
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 842
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 4 866
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 204
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 451
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 370
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 113
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu