Korzár logo Korzár
Piatok, 22. jún, 2018 | Meniny má Paulína
Nájdete nás na webe

Knižnica v Alexandrii

Egypt je krajina, ktorú možno považovať za jednu z kolísok civilizácie. Táto kedysi tajuplná krajina sa v ostatných desaťročiach stala vyhľadávanou dovolenkovou destináciou.

Konferenčné centrum. Hlavná sála konferenčného centra má 1 630 sedadiel.(Zdroj: archív)

Na egyptských plážach trávievajú svoje dovolenky aj tisíce našincov. Mnohí z nich si okrem „opekania" sa na slniečku nájdu čas aj na návštevu aspoň tých najznámejších z mnohých historických pamiatok, ktoré krajina faraónov ponúka. Niektoré zo starodávnych pamiatok však boli nenávratne zničené a niet po nich ani stopy. Patrí medzi ne aj slávna knižnica v Alexandrii. Dnes predstavíme jej modernú „kópiu".

Založil ho Alexander Veľký

Ako možno viete, Alexandria je druhé najväčšie egyptské mesto, s počtom obyvateľov okolo 4,1 milióna. Toto mesto, ktoré sa dnes tiahne v dĺžke okolo 32 km pozdĺž pobrežia Stredozemného mora, bolo v staroveku jedným z najznámejších miest na svete. Alexandriu však nevybudovali Egypťania, ale založil ju - ako tiež isto viete - Alexander Macedónsky, známy skôr ako Alexander Veľký, ktorý svojimi výbojmi vybudoval rozsiahlu ríšu, zahrnujúcu Egypt, Palestínu i Perziu. Nové veľké mesto na egyptskom pobreží založil Alexander v roku 331 pred naším letopočtom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Sám ho vymeral

Traduje sa, že Alexander so slávnostným sprievodom obkráčal plochu o rozmeroch približne 5 300 m x 1 200 m, čím stanovil polohu mestských hradieb. Alexander stanovil aj polohu verejných budov a chrámov pre jednotlivých bohov. Veľký panovník dal aj pokyn na výstavbu (dnes už neexistujúceho) gigantického majáka na ostrove Faros, ktorý patrí medzi sedem divov sveta. Alexandria sa postupne stala najdôležitejším, najmodernejším i najväčším mestom Stredomoria. V dobe svojho najväčšieho rozkvetu malo toto mesto viac ako milión obyvateľov.

Najväčšia knižnica staroveku

Alexandria bola aj mestom učencov a bola v nej najznámejšia a pravdepodobne i najväčšia knižnica starovekého sveta. Dnes o tejto knižnici vieme už len toľko, že bola založená začiatkom 3. storočia pred n.l., a to buď za vlády Ptolemaia I., alebo za vlády jeho syna, Ptolemaia II. V knižnici bolo vraj zhromaždených okolo 700 tisíc rukopisov na pergamenových zvitkoch, ktoré zhrnovali vtedajšie poznatky z matematiky, astronómie, fyziky, medicíny, histórie a ďalších odborov. Táto knižnica slúžila ako jedno z centier vtedajšej vzdelanosti.

Zatiaľ neobjasnený zánik

O zániku tejto vzácnej knižnice neexistujú doteraz dôveryhodné informácie. Knižnica pravdepodobne čiastočne vyhorela v roku 47 pred n.l., keď Alexandriu obsadilo Cézarovo vojsko. V roku 389 bola počas náboženských nepokojov zbúraná, ale neskôr bola opäť vybudovaná a slúžila najmenej do roku 643, keď bola Alexandria dobytá Arabmi. Myšlienka na opätovné vybudovanie modernej verzie alexandrijskej knižnice pochádza z roku 1974, keď komisia, zriadená univerzitou v Alexandrii vybrala miesto pre novú univerzitnú knižnicu. Toto miesto leží medzi areálom univerzity a pobrežím, blízko miesta, kde sa pri archeologických vykopávkach našli zvyšky budovy pôvodnej knižnice.

Podpora egyptského prezidenta

Myšlienka „znovuvzkriesenia" si čoskoro našla nadšených podporovateľov medzi jednotlivcami i rôznymi inštitúciami. Jedným z popredných podporovateľov tejto myšlienky bol aj terajší egyptský prezident Husní Mubarak. Projekt vybudovania knižnice ako centra kultúrnej a vedeckej excelentnosti stredozemného regiónu si osvojila aj organizácia UNESCO. Do architektonickej súťaže, ktorú v roku 1988 vypísalo UNESCO, bolo zaslaných vyše 1 400 návrhov. Z nich komisia vybrala návrh nórskeho architektonického štúdia Snřhetta. Táto firma bola potom poverená aj vypracovaním návrhov na terénne úpravy a na zariadenie interiéru. Spomenutá firma vytvorila konzorcium s káhirskou firmou Hamza Associates na vypracovanie podrobného dizajnu a na inžinierske služby.

Prispeli arabské krajiny

Na konferencii, ktorá sa uskutočnila v roku 1990 v Asuáne, boli dané prvé prísľuby finančnej pomoci na výstavby novej reprezentatívnej knižnice, ktorá by bola dôstojným nástupcom pôvodnej alexandrijskej knižnice spred dvoch tisícročí. Celkovo bolo na projekt poskytnutých 65 miliónov dolárov, a to najmä od arabských krajín. So stavebnými prácami sa začalo v roku 1995 a celý komplex, ktorý okrem knižnice zahrnuje aj konferenčné centrum a planetárium, bol slávnostne otvorený 16. októbra 2002. Výstavba celého komplexu stála 220 miliónov dolárov. Z architektonického hľadiska je najpozoruhodnejšou stavbou celého komplexu práve knižničná budova. Jej architektonické riešenie je na prvý pohľad veľmi jednoduché a symbolické.

Symbolizuje Slnko

Základný tvar budovy je jednoduchý kruh, reprezentujúci egyptské Slnko, symbolicky osvetľujúce svet a ľudskú civilizáciu. Budova má šikmú presklenú strechu, cez ktorej vniká do jej priestorov denné svetlo. Strecha je na jednej strane vnorená pod úroveň terénu, na druhej strane čnie vysoko nadeň. Je tu akási symbolika s plynutím času: terén predstavuje prítomnosť, priestor pod ním minulosť, vyčnievajúca časť reprezentuje budúcnosť. Budova má priemer 160 metrov a je obklopená bazénom, v ktorom sa odráža strecha i okolité stavby. Celková podlažná plocha budovy, ktorá má jedenásť podlaží, je 85 405 štvorcových metrov. Hlavná čitáreň zaberá polovicu budovy a tvorí veľký amfiteáter, v ktorom je miesto pre 2 000 čitateľov.

Obloženie z granitu

Čitáreň má celkovú plochu 13 625 štvorcových metrov a rozprestiera sa na siedmich podlažiach Strešné panely v tvare štvorstenov sú vo výške 17 až 21 metrov nad podlahou tejto čitárne. V budove sú aj ďalšie špeciálne knižnice, a to napríklad knižnica pre zrakovo postihnutých, multimediálna knižnica a knižnica pre deti. Vonkajšie steny budovy sú pokryté doskami z egyptského granitu. Dosky majú rozmery 2 m x 1 m a sú na nich vytesané písmená a symboly, reprezentujúce 10 000 rokov písomnej kultúry. Na stenách sú písmená a symboly z 120 rôznych druhov písma.

Planetárium i konferenčné centrum

Celková plocha granitového obloženia je 8 000 štvorcových metrov. Knižničné sklady sú navrhnuté tak, aby mohli pojať až tri milióny zväzkov. Vedľa hlavnej knižničnej budovy je planetárium, ktoré má vonkajší priemer 18 metrov, vnútorný 14 metrov. Ďalšou budovou komplexu je konferenčné centrum so siedmimi podlažiami, ktorého hlavná sála má 1 630 sedadiel. Nová alexandrijská knižnica, známa vo svete pod názvom Bibliotheca Alexandrina, je síce architektonickým skvostom, ale nevyhla sa kritike.

Nedostatok financií na nákup kníh

Mnohí vyčítajú knižnici práve to, že na jej komplikované architektonické riešenie sa minulo príliš veľa peňazí, ktorých je ale nedostatok na nákup knižničných fondov. V dôsledku nedostatku financií mala knižnica v roku 2002 len 500 000 kníh, čo je málo v porovnaní s inými národnými knižnicami. V minulom roku venoval francúzsky prezident Nicolas Sarkozy knižnici (ako dar egyptskému prezidentovi) pol milióna kníh, takže Bibliotheca Alexandrina má v súčasnosti šiestu najväčšiu zbierku francúzskych kníh mimo územia Francúzska.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  2. Kreditná karta – áno alebo nie
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 814
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 706
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 838
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 649
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 078
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 332
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 631
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 012
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 997
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 041

Neprehliadnite tiež

Ľudia z BMW si prezreli budúci priemyselný park?

Nad poliami poletovali vrtuľníky. Zrejme si obhliadli možné miesto ich budúceho závodu aj zhora.

Za pokus o vraždu otca mu hrozilo doživotie, dostal osem rokov

Na súde vyhlásil, že je vinný a svoje konanie oľutoval.

Boris Filan: Som basketbalový veterán. Všetko ostatné robím popri tom

Novú knihu prišiel zámerne pokrstiť na východ.

Hlavné správy zo Sme.sk

Píše Antonio Tajani

Na prisťahovalectve môže stroskotať európsky sen

Bez rozdeľovania utečencov to nepôjde.

Autorská strana Michala Havrana

Dno poslanca Blahu

Dno je, keď ťa prídu zavraždiť k tebe domov za to, že si napísal o našich ľuďoch.

ŠPORT

Nigéria zdolala Island, hrdinom bol Musa

Nigérijskí futbalisti vyhrali svoj druhý zápas na MS, Island zdolali 2:0.


Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop