Korzár logo Korzár
Streda, 13. december, 2017 | Meniny má Lucia
Pridajte si svoje mesto

Knižnica v Alexandrii

Egypt je krajina, ktorú možno považovať za jednu z kolísok civilizácie. Táto kedysi tajuplná krajina sa v ostatných desaťročiach stala vyhľadávanou dovolenkovou destináciou.

Konferenčné centrum. Hlavná sála konferenčného centra má 1 630 sedadiel.(Zdroj: archív)

Na egyptských plážach trávievajú svoje dovolenky aj tisíce našincov. Mnohí z nich si okrem „opekania" sa na slniečku nájdu čas aj na návštevu aspoň tých najznámejších z mnohých historických pamiatok, ktoré krajina faraónov ponúka. Niektoré zo starodávnych pamiatok však boli nenávratne zničené a niet po nich ani stopy. Patrí medzi ne aj slávna knižnica v Alexandrii. Dnes predstavíme jej modernú „kópiu".

Založil ho Alexander Veľký

Ako možno viete, Alexandria je druhé najväčšie egyptské mesto, s počtom obyvateľov okolo 4,1 milióna. Toto mesto, ktoré sa dnes tiahne v dĺžke okolo 32 km pozdĺž pobrežia Stredozemného mora, bolo v staroveku jedným z najznámejších miest na svete. Alexandriu však nevybudovali Egypťania, ale založil ju - ako tiež isto viete - Alexander Macedónsky, známy skôr ako Alexander Veľký, ktorý svojimi výbojmi vybudoval rozsiahlu ríšu, zahrnujúcu Egypt, Palestínu i Perziu. Nové veľké mesto na egyptskom pobreží založil Alexander v roku 331 pred naším letopočtom.

Sám ho vymeral

Traduje sa, že Alexander so slávnostným sprievodom obkráčal plochu o rozmeroch približne 5 300 m x 1 200 m, čím stanovil polohu mestských hradieb. Alexander stanovil aj polohu verejných budov a chrámov pre jednotlivých bohov. Veľký panovník dal aj pokyn na výstavbu (dnes už neexistujúceho) gigantického majáka na ostrove Faros, ktorý patrí medzi sedem divov sveta. Alexandria sa postupne stala najdôležitejším, najmodernejším i najväčším mestom Stredomoria. V dobe svojho najväčšieho rozkvetu malo toto mesto viac ako milión obyvateľov.

Najväčšia knižnica staroveku

Alexandria bola aj mestom učencov a bola v nej najznámejšia a pravdepodobne i najväčšia knižnica starovekého sveta. Dnes o tejto knižnici vieme už len toľko, že bola založená začiatkom 3. storočia pred n.l., a to buď za vlády Ptolemaia I., alebo za vlády jeho syna, Ptolemaia II. V knižnici bolo vraj zhromaždených okolo 700 tisíc rukopisov na pergamenových zvitkoch, ktoré zhrnovali vtedajšie poznatky z matematiky, astronómie, fyziky, medicíny, histórie a ďalších odborov. Táto knižnica slúžila ako jedno z centier vtedajšej vzdelanosti.

Zatiaľ neobjasnený zánik

O zániku tejto vzácnej knižnice neexistujú doteraz dôveryhodné informácie. Knižnica pravdepodobne čiastočne vyhorela v roku 47 pred n.l., keď Alexandriu obsadilo Cézarovo vojsko. V roku 389 bola počas náboženských nepokojov zbúraná, ale neskôr bola opäť vybudovaná a slúžila najmenej do roku 643, keď bola Alexandria dobytá Arabmi. Myšlienka na opätovné vybudovanie modernej verzie alexandrijskej knižnice pochádza z roku 1974, keď komisia, zriadená univerzitou v Alexandrii vybrala miesto pre novú univerzitnú knižnicu. Toto miesto leží medzi areálom univerzity a pobrežím, blízko miesta, kde sa pri archeologických vykopávkach našli zvyšky budovy pôvodnej knižnice.

Podpora egyptského prezidenta

Myšlienka „znovuvzkriesenia" si čoskoro našla nadšených podporovateľov medzi jednotlivcami i rôznymi inštitúciami. Jedným z popredných podporovateľov tejto myšlienky bol aj terajší egyptský prezident Husní Mubarak. Projekt vybudovania knižnice ako centra kultúrnej a vedeckej excelentnosti stredozemného regiónu si osvojila aj organizácia UNESCO. Do architektonickej súťaže, ktorú v roku 1988 vypísalo UNESCO, bolo zaslaných vyše 1 400 návrhov. Z nich komisia vybrala návrh nórskeho architektonického štúdia Snřhetta. Táto firma bola potom poverená aj vypracovaním návrhov na terénne úpravy a na zariadenie interiéru. Spomenutá firma vytvorila konzorcium s káhirskou firmou Hamza Associates na vypracovanie podrobného dizajnu a na inžinierske služby.

Prispeli arabské krajiny

Na konferencii, ktorá sa uskutočnila v roku 1990 v Asuáne, boli dané prvé prísľuby finančnej pomoci na výstavby novej reprezentatívnej knižnice, ktorá by bola dôstojným nástupcom pôvodnej alexandrijskej knižnice spred dvoch tisícročí. Celkovo bolo na projekt poskytnutých 65 miliónov dolárov, a to najmä od arabských krajín. So stavebnými prácami sa začalo v roku 1995 a celý komplex, ktorý okrem knižnice zahrnuje aj konferenčné centrum a planetárium, bol slávnostne otvorený 16. októbra 2002. Výstavba celého komplexu stála 220 miliónov dolárov. Z architektonického hľadiska je najpozoruhodnejšou stavbou celého komplexu práve knižničná budova. Jej architektonické riešenie je na prvý pohľad veľmi jednoduché a symbolické.

Symbolizuje Slnko

Základný tvar budovy je jednoduchý kruh, reprezentujúci egyptské Slnko, symbolicky osvetľujúce svet a ľudskú civilizáciu. Budova má šikmú presklenú strechu, cez ktorej vniká do jej priestorov denné svetlo. Strecha je na jednej strane vnorená pod úroveň terénu, na druhej strane čnie vysoko nadeň. Je tu akási symbolika s plynutím času: terén predstavuje prítomnosť, priestor pod ním minulosť, vyčnievajúca časť reprezentuje budúcnosť. Budova má priemer 160 metrov a je obklopená bazénom, v ktorom sa odráža strecha i okolité stavby. Celková podlažná plocha budovy, ktorá má jedenásť podlaží, je 85 405 štvorcových metrov. Hlavná čitáreň zaberá polovicu budovy a tvorí veľký amfiteáter, v ktorom je miesto pre 2 000 čitateľov.

Obloženie z granitu

Čitáreň má celkovú plochu 13 625 štvorcových metrov a rozprestiera sa na siedmich podlažiach Strešné panely v tvare štvorstenov sú vo výške 17 až 21 metrov nad podlahou tejto čitárne. V budove sú aj ďalšie špeciálne knižnice, a to napríklad knižnica pre zrakovo postihnutých, multimediálna knižnica a knižnica pre deti. Vonkajšie steny budovy sú pokryté doskami z egyptského granitu. Dosky majú rozmery 2 m x 1 m a sú na nich vytesané písmená a symboly, reprezentujúce 10 000 rokov písomnej kultúry. Na stenách sú písmená a symboly z 120 rôznych druhov písma.

Planetárium i konferenčné centrum

Celková plocha granitového obloženia je 8 000 štvorcových metrov. Knižničné sklady sú navrhnuté tak, aby mohli pojať až tri milióny zväzkov. Vedľa hlavnej knižničnej budovy je planetárium, ktoré má vonkajší priemer 18 metrov, vnútorný 14 metrov. Ďalšou budovou komplexu je konferenčné centrum so siedmimi podlažiami, ktorého hlavná sála má 1 630 sedadiel. Nová alexandrijská knižnica, známa vo svete pod názvom Bibliotheca Alexandrina, je síce architektonickým skvostom, ale nevyhla sa kritike.

Nedostatok financií na nákup kníh

Mnohí vyčítajú knižnici práve to, že na jej komplikované architektonické riešenie sa minulo príliš veľa peňazí, ktorých je ale nedostatok na nákup knižničných fondov. V dôsledku nedostatku financií mala knižnica v roku 2002 len 500 000 kníh, čo je málo v porovnaní s inými národnými knižnicami. V minulom roku venoval francúzsky prezident Nicolas Sarkozy knižnici (ako dar egyptskému prezidentovi) pol milióna kníh, takže Bibliotheca Alexandrina má v súčasnosti šiestu najväčšiu zbierku francúzskych kníh mimo územia Francúzska.

Neprehliadnite tiež

Tipy na dnes - streda 13. decembra

Naše tipy na zaujímavé kultúrne podujatia a spoločenské akcie.

Pozrite si zapálenie prvej sviece chanukovej menory

V Košiciach pred synagógou ju zapálil rabín Zev Stiefel.

Ústavný súd ešte o sťažnosti Richarda Rašiho nerozhodol

Na neverejnom zasadaní pléna rozhodol o štyroch sťažnostiach k voľbám do VÚC.

Pri košickej poliklinike našli nebezpečné chemikálie

Na mieste sú hasiči, kriminalisti zaisťujú stopy.

Na hlavu vodiča mestskej dopravy namieril detskú pištoľ

Agresívny vodič auta reagoval na blikanie autobusu.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Slovensko sa stalo zbraňovým rajom pre teroristov

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.

KOMENTÁRE

Rusi odchádzajú, Sýria ďalej trpí

Účet za Sýriu sme už dostali a je ním vystrájanie dvoch veľmocí v úpadku.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  6. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  7. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  8. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  9. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  10. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 6 445
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 5 130
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 425
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 171
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 434
  6. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 184
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 044
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 760
  9. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 1 654
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 571

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop