Objavy a zánik stredovekých prvkov architektúry v Šariši

Je dobré, keď sa pri stavebných úpravách, či výskumoch objavia na pamiatkach staršie architektonické prvky, zároveň je však veľmi zlé, keď sa takéto hodnotné detaily nenávratne zničia.

Množstvo starých súčastí kostolov, kaštieľov, či kláštorov (portály, okenné otvory) ako aj celé stavby boli predovšetkým po 2.svetovej vojne zničené a sú známe už len z archívnych fotografií. Pri príležitosti medzinárodného dňa pamiatok (18. apríla) si pripomenieme už neexistujúce stredoveké architektonické články pamiatok v regióne Šariša, zároveň spomenieme aj objavy starších súčastí stavieb, ktoré sa ani len nepredpokladali.

Najväčším problémom boli „budovateľské" časy, keď sa radšej postavilo niečo nové, než by sa opravilo staré. Problémom ostáva aj naďalej presvedčenie mnohých ľudí, že všetko staré nie je potrebné zrekonštruovať, ale nahradiť novým. Množstvo pamiatkových hodnôt, najmä sakrálnych objektov, bolo však zničených aj rozširovaním stavieb, čo súvisí so zvýšením počtu veriacich a možnosťou slobodne vyznávať konfesionálnu príslušnosť po páde totality.

Nevhodné zásahy zničili architektonické prvky

Ako ukážkový príklad môže poslúžiť rímskokatolícky kostol v Župčanoch (5 km od Prešova - na snímke), kde sa rozšírením značne zmenil pôvodne gotický kostol. Na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia bola predlžená loď a vybudovaná nová veža.

Úplne sa tým zničil primárny západný múr objektu, v ktorom sa nachádzal nielen hodnotný lomený profilovaný gotický portál s tromi oblými prútmi v ostení, no najmä unikátna gotická rozeta v štíte. Skladala sa zo siedmich menších šesťlaločných otvorov zoskupených do oválu (6 dookola, 1 v strede). Bola ojedinelá nielen v regióne, ale aj širšom okolí. Zatiaľ jedinou analógiou je rozeta na veži kostola sv. Jakuba v blízkom Veľkom Šariši, ktorá pozostáva rovnako zo siedmich šesťlaločných otvorov, umiestených však v oválnej nike. Podoba aj blízkosť objektov budí dojem, že autorom oboch mohol byť jeden majster, avšak veľkošarišký kostol vznikol už v 70. rokoch 13. stor. a župčiansky najskôr začiatkom 14. stor. V Župčanoch sa tak zrejme iba inšpirovali významným mestským kostolom pod Šarišským hradom.

Doteraz nevedno, prečo bol v 60. rokoch 20. stor. z východného múru svätyne kostola v Miklušovciach (23 km od Prešova - na snímke) odstránený pôvodný okenný otvor. Gotické okno malo šikmé ostenie a lomený záklenok, kružba pozostávala z dvoch úzkych vysokých lomených oblúkov oddelených stredovým stĺpikom a oválnym ornamentom pod záklenkom .Vybúraný otvor bol nahradeným novým, jednoduchým so segmentovým záklenkom.

Podobná situácia nastala aj v Ďačove (12 km od Sabinova), kde bol ešte v 60. rokoch 20. stor. vo východnom múre svätyne kostola gotický okenný otvor s pôvodným ostením. V súčasnosti je okno oveľa menšie a má segmentový záklenok.

V Chmeľove (20 km od Prešova) boli zase z okenných otvorov kostola odstránené gotické kružby, zachoval sa len fragment jednej, umiestnený na múre pri kostole. Opracovaný kamenársky prvok dokladuje výzdobu okien prevažne v podobe štvorlístkových ornamentov.

Kláštor v Hrabkove rozobrali na stavebný materiál

Niektoré stredoveké stavby a ich architektonické detaily boli zničené, lebo sa nepoužívali. Opustený augustiniánsky kláštor v Hrabkove (18 km od Prešova) bol už dlhšie ruinou, no až v 70. rokoch 20. stor. ho definitívne rozobrali na stavebný materiál. Zachovala sa z neho len časť gotickej rebrovej klenby, uložená na Krajskom pamiatkovom úrade v Prešove.

Úplne bol zničený ranogotický kostol v Malom Šariši (4 km od Prešova), v Seniakovciach (22 km od Prešova), podobne ako kaštiele vo Veľkom Šariši, či v Drienove, ktoré mohli vo svojej renesančnej hmote obsahovať staršie stredoveké časti.

Nerozvážne konanie ničilo nielen prvky architektúry, ale i výtvarnú výzdobu stavieb. Roku 1967 boli takto v románskom kostole v Chmeľovci (15 km od Prešova) obité veľmi cenné gotické nástenné maľby zo začiatku 14. stor. Fresky mali vysokú kvalitu, boli pestré, živé, bohaté na dekorácie a farby. Vytvoril ich dobre vyškolený, putovný umelec, keďže nemajú v tomto regióne obdobu a najbližšie maliarske školy boli dosť vzdialené. Maľby pôvodne pokrývali viacero múrov interiéru, no odkryté boli len postavy apoštolov, nápisy gotickou minuskulou a ďalšie ornamenty na južnom múre svätyne a po stranách víťazného oblúka. Maľby s vysokým významom mali byť reštaurované, no boli ako staré a neestetické miestnymi občanmi nenávratne zničené.

Situácia sa zlepšuje, pribúdajú unikátne objavy

Z ranogotického kostola v Šindliari (22 km Z od Prešova) bola už ruina a v 70. - 80. rokoch 20. stor. zaniklo množstvo jeho architektonických prvkov (napr. neskorogotický portál s reliéfom tváre). Výnimočnosť tohto objektu nespočíva len v autentickosti zachovaného stavu, no najmä v jeho odbornej obnove v rokoch 2001-05, keď bola pamiatka nielen zachránená, ale v jej múroch boli objavené štyri pôvodné okenné otvory so šikmým ostením a lomeným záklenkom.

V posledných desaťročiach sa situácia viditeľne zmenila. Namiesto ničenia cenných prvkoch na stavbách sa v spolupráci s pamiatkarmi darí pri obnovách, úpravách, či výskumoch tieto znaky starších architektúr chrániť a prezentovať. Takto je vystavený napr. zamurovaný neskorogotický portál južného múru kostola v Rokycanoch (10 km od Prešova), gotický portál a fragmenty ostení a záklenkov okien kostola v Klenove (25 km od Prešova), neskorogotický portál v kostole v Bartošovciach (13 km od Bardejova), ostenia stredovekých okenných otvorov vo svätyni kostola v Richvalde (7 km od Bardejova), gotické okná kaplnky vedľa farského kostola v Sabinove, či gotické portály a okná františkánskeho kostola v Bardejove.

Niektoré objavy vniesli úplne nové skutočnosti do stavebno-historického vývoja objektov. Napríklad kostol vo Víťazi (25 km od Prešova - na snímke) bol dlho považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18. stor., no renovácia roku 2000 odhalila gotické okná, či maľby, ktoré posunuli výstavbu objektu na začiatok 14. stor. Zamurované ostenia gotických okien ako i zachovaná konzola klenby vo svätyni sú prezentované ako doklad, že ide o staršiu stavbu, ako na prvý pohľad vyzerá.

V neskororománskom kostole v Jakubovej Voli (6 km od Sabinova) bol odhalený ranogotický južný portál a zreštaurované objavené gotické nástenné maľby vo svätyni. Reštauráciou prešli aj stredoveké fresky v Jakubovanoch a prezentovaný je taktiež fragment maľby v kostole v Hubošoviach-Jure a vo Veľkom Šariši. Objavené gotické maľby v Medziankach a Miklušoviach, boli na obdobie reštaurácie zabielené. Niektoré objavy zasa čakali celý čas v podkroví, napríklad hodnotný cyklus gotických malieb ladislavskej legendy a horné, ornamentmi zdobené časti románskych okien v časti múrov, ktoré sa dostali nad barokovo znížené klenby kostola v Červenici pri Sabinove.