Jeho životný príbeh sa pokúsili uchovať dvaja autori, ktorí ho zachytili v knihe Martin Šinaľ - Zamilovaný do Boha.

PREŠOV. Keď mal Martin Šinaľ pohreb v rodných Bartošovciach (okres Bardejov), lúčili sa ním viac než dve tisícky pozostalých. Smúti za ním aj množstvo ďalších ľudí zo všetkých miest, v ktorých ako kňaz pôsobil - Humenné, Košice, Prešov, Michalovce. Jeho nekrológ uverejnili aj noviny v Rakúsku, kde absolvoval pastoračnú prax. Všetci, čo ho poznali, sa zhodujú v jednom: Martin bol výnimočný človek.

Tragická smrť na ceste

Smrť Martina Šinaľa (na archívnej snímke) bola nešťastná. Stalo sa to pri reze palivového dreva medzi Demjatou a Raslavicami. Stál hore pri ceste, kde dohliadal na bezpečnosť áut, ktoré tadiaľ prechádzali. Aby strom nespadol na cestu a aby dal znamenie, kedy môžu ukončiť koncový rez tak, aby na ceste nebolo žiadne auto. Vtom sa na ceste, pred pravotočivou zákrutou v smere na Bardejov, objavilo auto. Stret Martina s vozidlom bol sekundovou záležitosťou, jeho život vyhasol.

Impulz na pohrebe

Tri roky po nešťastnej smrti M. Šinaľa vyšla o ňom kniha. Svojimi svedectvami do nej prispelo vyše štyridsať ľudí, ktorým sa Martin vryl do srdca.

„Prvý impulz bol na Martinovom pohrebe, keď otec biskup povedal myšlienku, že jeho život bol ako skok delfína. Krátky, ale veľmi pekný. A bola by škoda, keby tie pekné veci upadli do zabudnutia," hovorí jeden z dvojice autorov, humenský lekárnik Ondrej Sukeľ a pokračuje: „Potom som sa stretol ešte s mnohými ľuďmi, z ktorých mal každý zaujímavý príbeh či peknú skúsenosť s Martinom."

Spomienkami prispeli desiatky ľudí

„Nie je to životopis, ľudia si majú možnosť v príbehoch prečítať, aký Martin bol," vraví autorka knihy Martina Poláková z Prešova. Spolu s O. Sukeľom sa cítia byť viac editormi než autormi, keďže o Martinovi v knihe rozprávajú desiatky ľudí. „Rada som si počkala na ich príspevky a tie texty medzitým vypĺňam príbehmi, aby som sa neopakovala. Takými, čo som mala možnosť zažiť ja, my v Prešove, ktorí sme ho poznali."

M. Poláková: Na kňazov sa zabúda

Martina Poláková je rada, že v Roku kresťanskej kultúry a Roku kňazov sa podarilo vydať takúto publikáciu. Má pocit, že vychádza dosť kníh o kadekom a na kňazov sa zabúda. „Chceli sme poukázať na to, že dobro nie je prežitok. A nie je to len otázka kňaza, robiť dobro, ale každého jedného človeka. Ak si niekto hovorí, že je kresťan - katolík, tak práve vtedy by mal ukázať iným, že naozaj nás spája láska, skromnosť, to, že sme tu pre iných. A toto Martin absolútne ukázal. Niekto môže žiť 90 rokov a nenechá po sebe nič alebo veľmi málo. A niekto môže žiť 30 rokov a zanechať za sebou hodnotný život, veľké priateľstvá a ľudí, v ktorých zanechal obrovskú stopu," zdôrazňuje M. Poláková.

Netradičné prvé stretnutie

Martina Poláková sa s Martinom Šinaľom spoznala v Prešove, kde pôsobil vo farnosti sv. Mikuláša. Bolo to po jej návrate z Bratislavy, kde robila v médiách, keď začala v Prešove študovať na teologickej fakulte.

„Nikdy som nepôsobila vo farnosti, ale pán Juraj Rendeš mi dal ponuku pôsobiť pri mladých... Netušila som, čo to obnáša. Mala som ísť za nejakým kňazom. Bol ním Martin," hovorí Martina Poláková a spomína na svoje prvé stretnutie, ktoré sa udialo na Kvašnej vode. Prišla tam aj s kamarátkou, mali sa stretnúť s dvoma kňazmi. „Prídeme tam, hľadáme farárov, čakali by sme koláriky. Pozeráme na jednu stranu - chlapík bez trička. Na druhej strane - chlapík: mierne bruško, biele bermudy, tričko, mokrý ako myš. To boli tí kňazi - Martin Šinaľ a Jožko Polák, ktorí sa potom stali mojimi veľkými priateľmi."

Mal rád šport i zábavu

Martina Poláková zdôrazňuje, že nebola jediná osoba, ktorej Martin Šinaľ venoval svoj čas. Aj rektor seminára, profesor Jozef Jarab hovorí, že Martin Šinaľ bol typom kňaza, ktorý sa neustále a často stretával s ľuďmi, navštevoval ich, pomáhal im...

Vymykal sa bežnej predstave o kňazovi. Svedčí o tom aj fotogaléria v knihe. Martin Šinaľ sa venoval športu, kultúre, hudbe, imitoval slávne osobnosti (obľúbil si najmä Gotta a Krajíčka), nevynechal žiadnu zábavu.

Dnes už ostal len v spomienkach ľudí a v knihe, ktorú zostavili a napísali Martina Poláková a Ondrej Sukeľ. „Tie veci, ktoré tam mali byť zachytené, tam sú. Trochu ma mrzí, že niektorí ľudia, od ktorých som čakal, že sa vyjadria, lebo im najviac pomohol v živote, sa odmietli zúčastniť. Na druhej strane som rád, že sa našli iní. Myslel som, že to bude útla brožúrka, nakoniec je z toho hrubá kniha," dodáva spoluautor publikácie O. Sukeľ.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.