Miluje mužskú spoločnosť, je temperamentná a v neposlednom rade nesmierne talentovaná. Najradšej oddychuje na dedinskej zabíjačke. Patrí medzi 25 profesionálnych klaunov na Slovensku.
PREŠOV. Odmalička túžila po tom, aby sa na ňu ľudia pozerali. "Chcela som vystupovať pred ľuďmi. Bolo mi jedno, či sa na mňa pozerajú v obývačke, na ulici, na lúke alebo na pódiu. Túžila som byť stredobodom pozornosti. Vyplýva to nejako z mojej povahy, keďže som lev," prezradila S. Pázmányová.
V osemnástich rokoch mala už štyri zamestnania. "Som divná a workoholik. Keď nemám jeden deň v diári naplnený, mám pocit, že som nepotrebná pre spoločnosť. Vždy som bola iná, ale som na to hrdá," prezrádza Stanka.
Žije v mužskej spoločnosti
Miluje mužov. "Žijem v mužskej spoločnosti. Aj ženská je pre mňa milá, rozumiem si s nimi. Sú to milé stvorenia, no v mužskej spoločnosti sa cítim jednoducho dobre."
Momentálne býva na priváte v Prešove so svojimi troma kolegami. "Je nám neskutočne veselo. Sme partia z vysokej školy, takže si rozumieme. My, herci, sme strašne zvláštne typy. Keď si lezieme na nervy, tak si to vieme tak umelecky krásne povedať, že sa nás to nedotkne."
Stanka pochádza z Rimavskej Soboty, kde má aj priateľa. Miluje jazdu autom. "Jazdím len rok, ale šoférujem veľmi rada. Volajú ma Schumacherova sestra. Platila som už dosť pokút, ale stojí to za to. Jazdím rýchlo, ale bezpečne," zdôrazňuje.
Veci hovorí na rovinu
Herečka je veľmi temperamentná. "Niekedy si myslím, že to svojou temperamentnosťou až preháňam. Platí o mne - čo na srdci, to na jazyku, som veľmi otvorený človek. Mám rada, keď sa veci povedia na rovinu úplne na začiatku," hovorí.
Inšpiruje ju Kvetka Stražanová
Študovala v Banskej Bystrici na Akadémii umenia. Štvrtý ročník absolvovala už v Divadle Jonáša Záborského hrou Jej pastorkyňa. Bola to jej záverečná práca v tomto ročníku. Ako piatačka už bola stálou členkou divadla. V Bratislave študovať nechcela. "Do metropoly Slovenska ma momentálne nič neťahá. V Bratislave každý bojuje za seba a my sme v Bystrici žili tak skupinovo, organizovali rôzne 'umelecké stretnutia', ktoré sa končili nadránom. Boli to ozajstné kamarátstva. Nebolo to len o tom, že sme boli spolužiaci a kolegovia," spomína Stanka.
Po hereckej stránke jej dáva najviac prešovská herečka Kveta Stražanová. "Je to človek, ktorý herca podrží. Človek, od ktorého sa dá strašne veľa naučiť a hlavne - je to človek s obrovskou dušou," zdôrazňuje.
Voľno trávi na zabíjačke, umýva črevá
Ak má voľný víkend, trávi ho aktívne. "Oddychujem ináč, ako normálni ľudia. Trebárs na zabíjačke umývam črevá. Milujem prírodu, záhradu. Zbieram ovocie na kvas, pálim pálenku a organizujem gulášové párty. Som dedinský typ človeka, aj keď som sa narodila v meste."
Tancovala folkór
Herečke je blízky spev aj tanec. "Nikdy som neštudovala spev a nikdy som sa mu nevenovala profesionálne. Doteraz neviem, ako sa to robí správne. Spievam tak, ako ma obdarovala matka príroda, ako to zo mňa ide. Ale či to je fajn alebo správne, to nech posúdia iní."
Vždy mala ambície stať sa folklórnou tanečníčkou. "Štrnásť rokov som tancovala folklór, pôsobila som v súbore Rimavan a počas vysokej školy chvíľku aj vo folklórnom súbore Partizán. Napokon nad tancom vyhralo divadlo. No aj v divadle sa všetko rieši cez pohyb a nechcela som skončiť kariéru v štyridsiatke, ako ju, bohužiaľ, končia tanečníci. Nie som na to ani fyziologicky stavaná. Som prosto väčšia žena," usmieva sa S. Pázmányová.
Divadlo ako výzva
Pracovať v Divadle Jonáša Záborského je pre ňu výzvou. "Môžem tu robiť činohru, ktorú nadovšetko milujem. Robia sa aj muzikály. Je to síce komerčnejšie umenie, no keď sa uchopí tou správnou réžiou a nedá sa mu gýčový nádych, tak z toho vznikne veľmi príjemné dielko," konštatuje Stanka.
Srdcu najbližšia postava, ktorú stvárnila, bola v hre Jej pastorkyňa. "Keď som skúšala toto predstavenie, bola som v divadle ešte len hosťom. Musela som všetkým dokázať, prečo som bola obsadená do hlavnej úlohy. Tvrdo som na postave pracovala, pretože nebola jednoduchá. Bol to príbeh mladého zaľúbeného dievčaťa, ktoré sa prespalo a jej pastorkyňa jej utopila dieťa. Zhmotniť tieto udalosti, pochopiť ich a pridať k nim svoj osobný postoj bolo ťažké, pretože som to nezažila a veľmi som s tým musela bojovať," priznáva herečka.
Herec si ku každej postave musí nájsť svoj vzťah. "A hlavne nemôžem byť rovnaká pre divákov, pretože diváci sa síce trochu menia, ale zväčša sú tí istí. Prešovský divák je vďačný, otvorený, ale my herci ho musíme vychovať. Myslím, že každej postave dávam niečo iné, stále hľadám niečo, čo ma vystihuje, a snažím sa kúsok zo mňa vniesť aj do postavy."
V divadle našla kamarátov
Tvrdí, že divadlo sa nedá robiť bez dobrého kolektívu. "Divadlo je kolektívna záležitosť, aj najmenší problém vo vzťahoch sa okamžite prenáša na javisko. Možno nie priamo, ale určite energiou, ktorá sa vysiela z javiska do hľadiska. Tu som však našla ozajstných kamarátov."
Na javisku mala plačlivý "hysák"
"Som pohotový človek, veľmi veľa a veľmi rada improvizujem. Raz sa mi stala taká zvláštna vec v hre Jej pastorkyňa. Mala som pocit, ako keby postava vošla do mňa - herca. V emócii, v ktorej som sa nachádzala, pri informácii, že moje dieťa nežije, som mala pocit, že to nie som ja a mala som päťminútový plačlivý hysák, ktorý sa nedal na javisku zastaviť. Bol to strašidelno-krásny pocit."
Ticho rozprávať je pre ňu nerozprávať
Nemôže bývať v činžiaku, pretože celý život vyrastala v dome. "Ticho rozprávať je pre mňa nerozprávať, je to také neprejavenie sa. Doma nahlas rozprávam, nahlas počúvam hudbu. Som neprehliadnuteľný človiečik. Chcem či nechcem, vždy to nejako rozvírim. Som hlučná, viem strašne vrieskať. Tiež sa viem hnevať, ale neviem sa nahnevať vážne," priznáva Staňa.
Stanka učila aj na základnej umeleckej škole vo Veľkom Šariši. Patrí medzi 25 profesionálnych klaunov na Slovensku, ktorí chodievajú za chorými deťmi do nemocníc a liečia ich úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
