Tento druh komunikácie - verbálnej ani dotykovej, žiaľ, nepatrí medzi telesné pozostatky z pohrebísk, ani hmotné artefakty, ktoré by objavili archeológovia vo vykopávkach, a preto vedci vychádzali najmä z dochovaných písomných, architektonických a umeleckých pamiatok.
Pôvod vzniku pozdravu nie je presne určený ani vedecky doložený. Vedci sa domnievajú, že existoval v nejakej forme, nie však uvedomelej.
Prvým pozdravom bolo gesto
Každá kultúra si postupne vytvorila svoj vlastný spôsob pozdravu pri stretnutí alebo rozlúčení. Pravdepodobne pri stretnutí dvoch jedincov v dobe kamennej prejavili títo jedinci gestami rúk, asi ich stisnutím, napriahnutím ruky s otvorenou prázdnou dlaňou, že majú priateľské a mierumilovné úmysly a tak sa navzájom ubezpečili, že v rukách nemajú žiadnu zbraň vtedajšej doby. Opakom takéhoto mierového, pokojného posunku mohla byť ruka zovretá do päste alebo vycerené zuby. Predpokladá sa, že ešte predchodcovia týchto ľudí vyjadrovali mierovými posunkami snahu o vzájomné dorozumievanie. Vedcom sa podarilo objasniť a zdokumentovať celý rad najrozličnejších gest, ktorými sa vyjadroval pozdrav. Tie sa postupne vyvíjali a nadobudli rôzny význam.
Na pamiatkach z obdobia Starého Ríma sú znázornené tiež gestá. Najčastejšie je to zdvihnutá ruka cisára alebo napriahnutá či zdvihnutá ruka veliteľa, ktorou zdravil vojakov. Na Trajánovom stĺpe v Ríme je vyobrazený zase opačne - pozdrav vojakov, ako so zdvihnutou rukou zdravia svojho veliteľa. Toto gesto vojakov sa vysvetľuje ani nie ako pozdrav, ale ako jeho význam, spočívajúci v prísahe alebo vyjadrujúci spolupatričnosť vojakov a veliteľa. Trajánov 36 metrov vysoký víťazný stĺp bol postavený v Ríme na príkaz rímskeho senátu ako pamiatka na víťazné ťaženie cisára Trajána v roku 113. Na vrchole stĺpa bola Trajánova socha s vysoko zdvihnutou rukou, ktorou zdraví Rimanov. Sochu v roku 1587 nahradili sochou sv. Petra.
Rímsky pozdrav sa vydal do sveta
Až v cisárskej ére Starého Ríma nadobúda gesto rúk pravidlá. Cisár sa zdravil pravou rukou vztýčenou k oblohe, prsty boli natiahnuté a dlaň smerovala k zemi. Používal sa aj pozdrav s dlaňou smerujúcou k zemi. Z toho obdobia pochádza aj slávny slovný pozdrav Ave Caesar. Ním a vztýčením ruky vítal senát pri príchode na zasadnutie aj cisára Trajána. Trajánus (narodil sa v r. 53, zomrel v r. 117) bol jeden z najväčších cisárov, počas ktorého 20-ročnej vlády dosiahla Rímska ríša najväčšiu expanziu a rozkvet. Vládol v zhode so senátom, rešpektoval ho a pred ním vztýčením ruky zložil prísahu, že bez súhlasu senátu nepotrestá ani jedného senátora. Tak vznikol základ imunity senátorov, ktorá sa vzťahuje aj na dnešných ústavných činiteľov. Starovekí Rimania sa nezdravili podávaním rúk, tie si podávali iba muži na znak toho, že sa na niečom dohodli.
Rímsky pozdrav sa vydal do sveta. Používali ho aj počas francúzskej revolúcie, keď sa stal symbolom protimonarchistického hnutia, tak sa zdravil aj Napoleon, ktorý ako cisár nadviazal na cisárstvo Starého Ríma. Svedčia o tom mnohé diela maliarov, ktorí ho vyobrazili v takejto póze so zdvihnutou rukou. Takto boli vyobrazené viaceré postavy histórie. Napriahnutie jednej ruky alebo aj obidvoch bolo pravdepodobne pôvodne určené Slnku, ktoré uctievali ako božstvo Slovania i Germáni. Starí Egypťania posielali písomné pozdravy na papyrusových zvitkoch, tiež aj starí Číňania.
V stredoveku sa podávali ruky stále ešte nie ako pozdrav, ale ako potvrdenie spečatenia zmlúv. Otvorená dlaň aj v tom období vyjadrovala skutočnosť, že ten, kto ju podáva, nemá nekalé úmysly a nemieni použiť zbraň a že jeho postoj je priateľský. Postupne sa podanie rúk stalo symbolom rovnosti a nahradilo rôzne spoločensky odlišné úklony a poklony, predpísané dvorskou, šľachtickou a inou etiketou.
Rímsky pozdrav v pozmenených či presnejšie v rôznych deformovaných podobách používajú aj v súčasnosti štátnici aj politici. Niektorí k nemu pridali mávanie. Ním sa vyznačoval najmä Stalin a jeho nástupcovia, mávajúci veľmi intenzívne počas prvomájových dlhotrvajúcich osláv. Pridali k nemu mávanie. O pozdrave súčasných štátnikov sme mali možnosť presvedčiť sa aj v uplynulých dňoch z televíznej obrazovky, prinášajúcej informácie o návšteve amerického a ruského prezidenta. Po prílete aj odlete obaja zdravili vztýčením ruky.
Dôležitosť pozdravu
Z podania ruky sa vytváral pozdrav a každá kultúra mala svoju formu, predstavujúcu rituál, charakterizujúci príslušný národ, jeho tradície a obyčaje. V jednotlivých obdobiach najmä v Európe podliehal pozdrav rôznym módnym prúdom, no od obdobia renesancie sa spôsob pozdravu zjednocoval a dokázal prežiť všetky módne trendy.
Podľa nositeľa Nobelovej ceny nemeckého vedca Konrada Lorenza je symbolická hodnota pozdravu v tom, že je prostriedkom medziľudskej komunikácie, že vždy hral a hrá rozhodujúcu úlohu pri stretnutí dvoch i viacerých ľudí. Výskum ukázal, že do piatich minút po stretnutí s dovtedy neznámym človekom drvivá väčšina jedincov dokáže spoznať, či dotyčný bude priateľom alebo nepríjemným známym. Podľa spôsobu tohto druhu komunikácie, akým je pozdrav, sa spozná v prvom okamihu, ak niekto vstúpi do miestnosti, kde je viacej známych dotyčného a tento nikoho z nich nepozdraví hoci iba kývnutím, pohľadom, úsmevom, že je plný zloby a agresivity. Je v tom podobnosť s napriahnutím ruky so zovretou päsťou alebo vycerenými zubami našich prapredkov. Preto rituálna úloha pozdravu v civilizovanom tisícročí je dôležitá aj pre udržanie spoločenského postavenia.
Rôzne rituály
Každá svetová kultúra si v priebehu dejín vytvorila vlastný spôsob pozdravu, rozdielny od nášho. Podanie ruky rôzne charakterizuje jednotlivé národy. U niektorých národov hrá úlohu intenzita stisku ruky i podávanie rúk. Francúzi si silne potriasajú rukami, Číňania sa pri podávaní ruky aj ukláňajú, Nemci si podajú ruky pri pozdrave i lúčení, Angličania sú skúpi na podanie ruky, niekedy aj pri predstavovaní, Taliani si držia ruky, až kým sa neskončí pozdravovanie. V Južnej Amerike sú európske zvyky pri predstavovaní, po stretnutí naznačujú bozk na líci alebo dotyk tváre. Arabskí muži sa na tvár bozkávajú pri stretnutí, Poliaci pobozkajú ruku žene, Japonci si nepodávajú ruky ani v rodine, ale sa ukláňajú, na čo sú určené pravidlá pokiaľ ide o uhol úklonu, hĺbku, rýchlosť. Uhol úklonu svedčí o miere úcty. Podobný rituál je v Číne, Kórei a iných ázijských krajinách. Úcta sa prejavuje v tom, že sa človek druhému ukloní, aby tým znížil svoju vlastnú telesnú výšku, a aby sa druhý cítil vyšší. Niektoré rituály pretrvávajú v Japonsku pri stretnutí dvoch mužov na ulici, keď si rozopnú kabáty a potom dajú dole klobúky. Je to pozostatok spomenutého niekdajšieho preukázania, že nemajú zbrane. Symbolom priateľstva v Novej Guinei je privítanie cudzincov s brečtanovými listami na hlave, Eskimáci k podaniu ruky ešte pridajú vzájomné trenie nosov. V Indii je tradičným pozdravom spojenie dlaní a úklon, podobne v Thajsku.
Jednou z najpoužívanejších foriem pozdravu je bozk. Rimania bozkávali ženy z príbuzenstva na ústa len preto, aby sa presvedčili, že v ich dychu necítiť víno. Vo Francúzsku sa v 16. storočí zmenila móda bozkávania dám na tvár na pobozkanie ruky. Bozk ako pozdrav je rozšírený v Európe i Južnej Amerike medzi priateľmi i mladými ľuďmi, rituálom sú tri ruské bozky. Z uvedeného vidno, že pozdravov je veľa, ale istý je jeden fakt: pozdrav sa začína ešte predtým, než sa pobozkáme alebo si stisneme ruku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
