Ide o prvú misiu Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorej cieľom je podrobné mapovanie ľadovej pokrývky našej Zeme a jej zmien. Tento cieľ je vlastne zakomponovaný do názvu družice, pretože grécke slovo kryos znamená chlad či mráz. Družica CryoSat-2 je treťou misiou ESA v rámci programu Earth Explorer (prieskum Zeme), a to po družiciach GOCE (vypustená v marci 2009) a SMOS (vypustená v novembri 2009). Pôvodne mala byť družica CryoSat prvou družicou spomenutého programu, ale jej štart v októbri 2005 nebol úspešný, a to pre poruchu nosiča Rockot (družica bola samozrejme zničená). Terajšia družica CryoSat-2 mala pri štarte hmotnosť 720 kg, z čoho 37 kg tvorilo palivo. Na zásobovanie prístrojov družice budú slúžiť dve súpravy slnečných článkov, z ktorých každý má výkon 850 W. Doplnkovým zdrojom elektrickej energie je lítiovo-iónová batéria kapacity 78 Ah. Družica bola vynesená na polárnu obežnú dráhu s priemernou výškou 717 km nad zemským povrchom. O nosnej rakete Dnepr možno povedať ešte toľko, že bola vyvinutá z vojenskej medzikontinentálnej balistickej rakety, známej pod kódom SS-18. Táto raketa, ktorá je od roku 1967 v arzenáli ruských strategických raketových síl, je dlhá 32,2 m, jej hmotnosť je temer 210 ton. Dvojstupňová raketa na kvapalné palivo môže dopraviť jadrové hlavice na vzdialenosť až 16 000 kilometrov. Hlavným prístrojom na palube družice CryoSat-2 je interferometrický mikrovlnový radarový výškomer SIRAL. Tento výškomer bude schopný určovať výšku plávajúceho ľadu ako výšku ľadovej pokrývky kontinentov s neuveriteľnou presnosťou 1 cm až 3 cm. Týmto spôsobom sa bude dať merať aj reliéf veľkých a nehomogénnych ľadových útvarov. Údaje z družice CryoSat-2 budú poskytovať dobrý a pomerne precízny obraz o meniacej sa výške ľadovej pokrývky a plávajúcich ľadových hmôt. Tieto údaje prispejú k lepšiemu chápaniu súvislostí medzi globálnymi klimatickými zmenami a množstvom ľadu na našej planéte. Činnosť družice CryoSat-2, ktorej hlavným dodávateľom bola firma EADS Astrium, bude riadiť Európske satelitné operačné centrum (ESOC) v nemeckom Darmstadte. Vedecké údaje z družice bude prijímať pozemná stanica ESA v švédskej Kirune, odkiaľ budú distribuované jednotlivým užívateľským inštitúciám. Nominálna životnosť družice by mala byť tri roky (vrátane šesťmesačnej testovacej doby), pričom za priaznivých okolností bude misia predĺžená o dva roky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
