V divadle šla z muzikálu do muzikálu, takže nemala čas na vlastné pesničky. No po 7-ročnej pauze jej prednedávnom vyšiel nový sólový album so zaujímavým názvom Priznám sa... A hoci Katka tvrdí, že ním nešlo o žiadnu osobnú spoveď, nám sa napokon k niekoľkými súkromným snom priznala. Rozprávali sme sa však nielen o chlapoch, ale aj o kráse či starnutí.
Váš nový album nesie názov Priznám sa... Mali ste vari túžbu z niečoho sa "vyspovedať"?
- Nie a poviem vám pravdu, že som ani len netušila, aký bič tým názvom na seba šijem. (Smiech.) Teraz sa ma totiž každý pýta, k čomu sa priznávam. Tento význam mi však naozaj ani nenapadol. Vymysleli sme to s Kamilom Peterajom, pretože sa mi ako názov celého albumu nehodil ani jeden názov pesničky. A Priznám sa... sa nám zdalo také otvorené a výstižné, keďže v textoch je mnoho z toho, čo som sama zažila.
Mohli by ste sa nám teda priznať aspoň k nejakým snom a túžbam?
- Tých je veľmi veľa, najmä profesionálnych. Snívam o možnosti naštudovať muzikál, kde by som si mohla aj zatancovať. Teraz však nie je veľmi priaznivá doba na muzikály. O to som šťastnejšia, že som zažila muzikálový boom, šla som z roly do roly a dúfam, že pár pekných príležitostí ešte znova príde. A inak si prajem len zdravie a aby som mohla čo najdlhšie spievať.
A súkromné sny?
- (Úsmev.) Čo vám budem hovoriť, s chlapcami sú problémy. Nájsť dnes niekoho, do koho sa aj zaľúbite a zároveň to bude normálny chlap, ktorý vás nechce len využiť, alebo je čisto heterosexuálnej orientácie, je dnes troška problém.
Nevyšlo vám už niekoľko vzťahov. Našli ste kľúč alebo spoločného menovateľa, na čom to zlyhalo?
- Ak mám byť úprimná, mala som rôzne obdobia. Tesne po puberte som prežívala búrlivé časy, na ktorých by si bol bulvár asi zgustol. (Smiech.) No už som sa upokojila a moje posledné skúsenosti s chlapmi boli také, že im chýbala zodpovednosť. Hr-hr sa zaľúbili a potom cúvli. Alebo vzťahu nepriali okolnosti...
Akého chlapa si predstavujete do života?
- Nemám úplne konkrétne predstavy, čo musí mať. Spolieham sa na vnútorný pocit, na iskru, ktorá musí preskočiť. No rozhodne by mal byť zodpovedný a verný. Ja viem, že dnes sa už vernosť veľmi nenosí, ale pre mňa je dosť dôležitá.
Čo sa stalo, že ste dali za vaším búrlivým obdobím bodku?
- Možno to prišlo aj tým, že som sa začala viac venovať štúdiu Biblie. Je mnoho takých, čo sa tvária, že sú veriaci, no žijú inak. Ja sa slovo Božie snažím brať vážne a začala som pracovať na tom, aby som tak aj žila. Aj keď priznávam, že to nie je ľahké a často sa mi nedarí - a v našej brandži to platí dvojnásobne.
V muzikáloch pracujete s emóciami, predstierate lásku. Darí sa vám nezamilovať sa do svojho javiskového partnera?
- Občas je to na hrane. Práve tým, že človek pracuje s emóciami, je s tým druhým stále spolu a neraz prežíva city na javisku, ako by boli ozajstné, tak sa môže stať, že preskočí iskra, alebo to prejde do roviny platonickej lásky. No väčšinou sa to končí prvou premiérou.
Ste po nezdaroch v láske sklamaná, alebo ste fatalistka a veríte, že tá pravá láska na vás ešte niekde čaká?
- Na osud neverím. Sú veci, ktoré sú dané okolnosťami, no za veľa si môže človek sám. No čo sa dá robiť, keď je niekedy srdce silnejšie ako rozum, ktorý človeku velí, aby do toho vzťahu nešiel, pretože preň nie sú vytvorené priaznivé okolnosti a nedopadne dobre.
S kým najčastejšie rozoberáte tému muži?
- So svojou najlepšou kamarátkou Jankou, s ktorou sme skoro ako sestry, a pred ktorou nemám žiadne tajnosti. Najzaujímavejšie na tom priateľstve je, že vzniklo v divadle pri jednej muzikálovej produkcii. Dovtedy som si myslela, že tam si človek úprimné priateľstvo nájsť nemôže. No aj tá kamarátka je taký atypický šoubiznisový človek s veľmi dobrým srdcom. Tým však nechcem povedať, že v šoubiznise nie sú dobrí ľudia!
Čo znamená atypický šoubiznisový typ?
- Že nevymetáme každý žúr a každú párty, že nie sme typy, ktoré by sa podlizovali vplyvným ľuďom šoubiznisu, len aby sme mali prácu. Nerobíme ani všetko pre to, aby sme boli na titulkách novín a časopisov, hoci dnes je to neraz dôležitejšie ako talent. No nám je to skrátka proti srsti.
Mnoho ľudí, ktorým sa nedarí vo vzťahoch, zmení prostredie. Neuvažovali ste odísť na dlhší čas zo Slovenska?
- Mám tu prácu, maminu a priateľov, takže nie. No teraz bude obdobie, keď nebudem skúšať žiaden muzikál, tak uvažujem, že by som šla aspoň na mesiac na jazykový pobyt.
Vraj chodievate na muzikály ako divák aj do sveta - boli ste vo Viedni, Londýne, Paríži. Nechcelo sa vám tam ostať?
- Viete, že chcelo, ale oproti operným spevákom máme veľkú nevýhodu, a to je rečová bariéra. Bola som asi trikrát na predspievaní vo Viedni a vyskúšala som si aj tvrdý tanečný konkurz, no je tam obrovská konkurencia.
Je niektorá z vašich muzikálových postáv aspoň častočne blízka vášmu naturelu?
- Zväčša hrávam temperamentnejšie postavy, femme fatale, málokedy je to typ princeznej púpavienky. Asi v tom sú mi tie postavy podobné.
Mnoho z vašich postáv využíva svoju ženskosť na dosiahnutie cieľa. Viete ju využiť aj vy, ak je to nutné?
- Tak prvoplánovo, že by som si dala hlboký výstrih a minisukňu, nie. No vraj viem byť mierne koketná. (Úsmev.)
Aké dôležité je pre vás vyzerať mlado?
- Sviežo a pekne by chcela vyzerať asi každá žena. Žiadna nechce starnúť. No aby som kvôli tomu, aby som vyzerala mladšie, podstúpila plastiku tváre alebo facelifting, to nie. Bojím sa toho. Nehovoriac o tom, že považujem za umenie starnúť s noblesou. Pani Milka Vášáryová alebo moja mamina sú podľa mňa vynikajúcim príkladom toho, že človek nemusí mať plastiky, aby bol stále šarmantný.
Vravíte, že žiadna žena nechce starnúť...
- Pochopiteľne. So starobou prichádzajú problémy, choroby, ubúda sily...
... ale môže prichádzať životná múdrosť...
- To áno. Navyše vraj aj jeseň života vie byť nádherná. Určite je to pravda, ak máte okolo seba rodinu a zázemie. Vtedy to môže byť pekné...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.