To najhoršie na triumfalistickom pobyte ruského prezidenta v Bratislava nie sú azda ani nové zmluvy, čo sa podpísali, a úslužnosť tunajších vládcov, ale ohromná naivita na príjme verejnej mienky vyjadrená napr. titulkami „Medvedev nám ponúkol superkšeft", či „Praha zrodila svet bez jadrových zbraní". Nie je to presné vystihnutie celkovej atmosféry, ktorá bola aj kritickejšia. Problém práveže je, že i ďalšie pohľady, snažiace sa o „vyváženosť" či akože nezaujato-objektivitu, sú ranené slepotou a svedčia o dezolátnom stave tzv. elít v tejto krajine.
To zásadné, čo k Medvedevovi nebolo povedané nikde (zrejme), je, že sa tu klaňalo hlave takého štátu, ktorý je dnes normálnej demokracii asi o tisíc vierst vzdialenejši než diktatúre. Je to štát, ktorý už rok a pol okupuje časť suverénneho Gruzínska, kde prezident zrušil regionálne voľby (2007), nie je tam sloboda slova, ale cenzúra, a novinári a aktivisti za ľudské práva sa strieľajú za bieleho dňa. Tzv. protiextrémistický zákon (mimo RF má taký iba Slovensko!) fakticky zrušil slobodu zhromažďovania, takže v Rusku nie je normálna opozícia (len bábková v tzv. Dume). Zato sú politickí väzni ako za bývala, pričom najlepší vtip je, že súdy a prokuratúra v Rusku sú nezávislé.
Položiť znamienko rovnosti medzi tzv. Sovietsky zväz a toto Rusko sa, samozrejme, nedá. Avšak to, že s podplukovníkom KGB Putinom sa k moci vrátila (1999) celá elita tajných služieb ZSSR, prinieslo aj oživenie imperiálnych nostalgií a koloniálneho myslenia. Čo znamená, okrem iného, že Kremeľ vníma celý región Visegrádu ako pás bývalých satelitov, nárazníkovú zónu, kde „stúpila noha sovietskeho vojaka" (Brežnev, 1968), a preto je jeho nárok na znovuobnovenie vplyvu legitímny. Rusko je súčasne štát s obrovskými vnútornými problémami a pnutiami, fakticky už neriešiteľnými: Demografická slučka, 80-percentná závislosť rozpočtu na vývoze surovín, zaostalá štruktúra ekonomiky, domáci terorizmus. Pričom neschopnosť (nemožnosť) ich riešiť vytvára „prirodzenú" potrebu lídrov odvádzať pozornosť veľmocenskou politikou. Napr. hrou na zmluvy s Obamom...
Nikto netvrdí, že Rusko 21. storočia je stelesnenie zla. Avšak nevidieť, že s mocnosťou politicky i ekonomicky ovládanou komunistickými a bezpečnostnými kádrami totality je rozvíjanie akýchsi „štandardných" vzťahov bláznovstom, je úplná slepota. Prístup tejto garnitúry, ktorá sa rétoricky i fakticky stotožnila s kremeľskou líniou v množstve otázok (Ukrajina „vinník" plynovej krízy, bránenie užších vzťahov NATO s Gruzínskom a Ukrajinou na summite v Bukurešti, kritika radaru v Česku, atď.) a zároveň, na rozdiel od všetkých ostatných vlád EÚ, doslova volá ruský kapitál do slovenskej ekonomiky, je sabotáž proti základným záujmom občanov tejto krajiny. Diskutovať v tejto situácii napr. o ekonomických súvislostiach širokorozchodnej železnice či spoločného podniku SPP s Gazpromom je intelektuálny debakel všetkých, čo sa v SR zaoberajú zahraničnou politikou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
