Korzár logo Korzár
Streda, 18. máj, 2022 | Meniny má Viola

Most Rio-Antirrio

Peloponézsky polostrov je od pevniny oddelený Korintským zálivom, pričom jedinou prirodzenou spojnicou pevniny s polostrovom je úzka Korintská šija. Motorizovaní turisti majú od roku 2004 k dispozícii aj most Rio-Antirrio.

Pohľad na most. Most má štyri piliere, na ktorých sú ukotvené laná, nesúce mostovku.Pohľad na most. Most má štyri piliere, na ktorých sú ukotvené laná, nesúce mostovku. (Zdroj: archív)

Tisíce našincov sa v ostatných rokoch vyberajú tráviť dovolenku v slnečnom Grécku, ktoré je považované za kolísku demokracie i európskej civilizácie. Ročne navštívi túto krajinu vyše 16 miliónov dovolenkárov a turistov z celého sveta , ktorí svojimi peniažkami prispievajú približne 15 % k hrubému gréckemu domácemu produktu. Jednou z obľúbených destinácií je aj Peloponézsky polostrov, tvoriaci južnú časť gréckej pevniny. Ten je od pevniny oddelený Korintským zálivom, pričom jedinou prirodzenou spojnicou pevniny s polostrovom je úzka Korinstká šija.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Spája mestečká Rio a Antirrio

Okrem tejto prirodzenej spojnice, ležiacej v západnej časti polostrova, však majú motorizovaní turisti od roku 2004 k dispozícii aj druhú vstupnú bránu na polostrov, a to práve most, ktorému je venovaná táto časť nášho seriálu. Tento most, známy pod názvom Rio-Antirrio (ale aj Rion-Antirion), sa klenie ponad Korintský záliv v jeho západnej časti a spája mestečko Rio na polostrove s mestečkom Antirrio na pevnine. V niektorých anglických podkladoch je most označovaný Rion-Antirion. Ani jeden z dvoch spomenutých názov mosta nie je však jeho oficiálnym názvom.

Nesie meno gréckeho premiéra

Most sa oficiálne (v angličtine) nazýva Charilaos Trikoupis Bridge, čiže most Charilaosa Trikoupisa. Trikoupis bol v rokoch 1875 až 1895 sedem ráz predsedom gréckej vlády a bol to práve on, kto prišiel s myšlienkou postaviť cez záliv most. V tej dobe však bola výstavba takéhoto mosta pre Grécko z technického i finančného hľadiska príliš veľkým „sústom". S reálnym plánovaním výstavby mosta sa preto začalo až v polovici 90. rokov minulého storočia. Hlavným architektom mosta bol Berdj Mikaelian.

SkryťVypnúť reklamu

Francúzsko-grécke konzorcium

Most postavilo francúzsko-grécke konzorcium pod vedením francúzskej priemyselnej skupiny Vinci. Členmi konzorcia boli aj grécke firmy Hellenic Technodomiki-TEV, J&P Avax, Athena, Proodeftiki a Pantechniki. Most preklenuje Korintský záliv v mieste úžiny, dlhej približne tri kilometre. S prípravnými prácami sa začalo v júli 1998, s výstavbou masívnych pylónov v roku 2000. Projektanti a stavbári mosta sa museli popasovať so zložitými stavebnými podmienkami. Hĺbka vody v úžine dosahuje až 65 metrov, pričom morské dno je v prevažnej miere tvorené voľnými sedimentmi.

Hrozia zemetrasenia

Navyše most stojí v tektonicky činnej oblasti, pričom celý záliv sa ročne rozširuje približne o 30 mm. Preto boli pri výstavbe mosta použité netypické stavebné metódy. Snáď najväčšou technickou zaujímavosťou mosta je to, že jeho piliere nie sú „ponorené" do morského dna, ale spočívajú na štrkovom lôžku, ktoré bolo starostlivo na morskom dne narovnané tak, aby vytvorilo rovnú nosnú plochu. Hrúbka štrkového lôžka je približne tri metre. Vzhľadom na to, v akej hĺbke sa to robilo, bol to skutočne zložitý oriešok.

SkryťVypnúť reklamu

Mostovka prepojená tlmičmi

V podstate voľne stojace piliere mosta sa tak pri prípadnom zemetrasení môžu voľne pohybovať vo vodorovnej rovine, pričom štrk absorbuje pohybovú energiu. Ani mostovka neleží pevne na pilieroch, ale je s nimi prepojená len špeciálnymi tlmičmi, ktoré umožňujú vzájomný pohyb (do určitej miery) mostovky voči pilierom. Spodná hlava nosných pilierov má priemer 90 metrov a je považovaná za najväčšiu základňu, aká kedy bola vybudovaná pre most. Horná hlava pilierov má tvar obrátenej pyramídy, vysokej 15 metrov, pričom hornú plochu tvorí štvorec o strane 38 metrov. Piliere vyčnievajú 25 až 45 metrov nad hladinu mora.

Štyri nosné pylóny

V hornej hlave každého piliera sú zakotvené štyri nosné pylóny lán, ktoré sa v hornej časti spájajú. V tejto časti, vysokej 35 metrov, sú ukotvené nosné laná mosta. Most je celkovo zavesený na 368 lanách. Každé lano má 70 prameňov, každý prameň je spletený zo siedmich oceľových drôtov. Na výrobu nosných lán sa spotrebovalo okolo 4 500 ton ocele. Mostovka mosta je zložená zo segmentov dĺžky 12 metrov, vážiacich približne 270 ton (niektoré pramene uvádzajú 330 ton). Tieto segmenty sa upevňovali tzv. letmou montážou, čiže sa postupovalo od pilierov do stredu jednotlivých polí.

Dva jazdné pruhy v každom smere

V strede každého poľa sa segmenty spojili. Segmenty mostovky sú zhotovené z ocele a betónových panelov. Nosnú časť tvorí oceľový rám, zhotovený z dvoch pozdĺžnych nosníkov výšky 2,2 metra na každej strane, ktoré sú každé štyri metre prepojené priečnymi nosníkmi. Na tejto konštrukcii sú uložené betónové panely, tvoriace vlastnú vozovku. Most má šírku 27,2 metra, pričom v každom smere sú dva jazdné pruhy, jeden bezpečnostný pruh a chodník pre peších a cyklistov. Mostovka z oboch strán mierne stúpa do stredu mosta, pod ktorým je svetlá výška nad hladinou 52 metrov.

Je aj nie je najdlhší

Ešte sme nespomenuli, že most má štyri piliere, pričom dva krajné sú vysoké 141 metrov, dva stredné až 164 metrov (nad hladinou vody). Každé z troch polí medzi týmito piliermi má dĺžku 560 metrov. Krajné polia majú dĺžku 286 metrov. Celková dĺžka zavesenej časti mosta je 2 252 metrov. Ide teda o druhý najdlhší zavesený most na svete, a to po viadukte Millau (ten sme už v tomto seriáli predstavili), ktorého zavesená mostovka je dlhá 2 460 metrov. Mostovka tohto viaduktu je však podopieraná aj ložiskami na pylónoch, takže mostovku mosta Rio-Antirrio možno považovať za najdlhšiu výhradne zavesenú mostovku na svete.

Vydržia náraz tankera

Spolu s nájazdovými rampami na oboch koncoch je most dlhý 2 880 metrov. Most je postavený tak, že by mal vydržať zemetrasenie s intenzitou 7,4 stupňa na Richterovej stupnici. Piliere by mali vydržať náraz ropného tankera výtlaku 180 00 ton, plávajúceho rýchlosťou 18 uzlov (33 km/h). Zatiaľ čo mnohé stavebné diela veľkého rozsahu bývajú dokončené oveľa neskôr, že to bolo pôvodne plánované, most Rio-Antirrio je v tomto smere pozitívnou výnimkou.

Bežal aj Otto Rehhagel

Pôvodne plánovaný termín dokončenia mostu bol medzi septembrom a novembrom 2004, most bol napokon oficiálne otvorený 7. augusta 2004, týždeň pred otvorením letných olympijských hier v Aténach. Ako oficiálne prví prešli – či skôr prebehli – po moste nosiči olympijskej pochodne, medzi nimi aj nemecký futbalový tréner Otto Rehhagel, ktorý na majstrovstvách Európy vo futbale v roku 2004 priviedol grécky tím k majstrovskému titulu. Výstavba mosta stála 630 miliónov eur a financoval ju grécky štát, spomenuté stavebné konzorcium a pôžička od Európskej investičnej banky.

Košický rodák Gerster

Za prejazd mostom sa platí, a to osobné autá 11,7 eura, autobusy podľa veľkosti až 56,5 eura. Mimochodom, Peloponézsky polostrov už nie je vlastne z technického hľadiska polostrovom, ale ostrovom. Cez spomenutú Korintskú šiju vedie totiž kanál, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1882 až 1893 (aj keď s výstavbou kanála začal už niekoľko desaťročí pred naším letopočtom rímsky cisár Nero). Hlavným inžinierom výstavby kanála, dlhého 6 343 metrov, bol Béla Gerster. Ten sa – ako mnohí Košičania isto vedia – narodil (v roku 1850) vo východoslovenskej metropole a na košickej Hlavnej ulici má pamätnú tabuľu.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  4. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  5. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  6. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov
  7. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť?
  8. Princípy ostávajú, nástroje sa menia
  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja
  3. Hypoglykémia – nebezpečná komplikácia cukrovky
  4. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  5. Bojovník Jiří Procházka sa stal novou tvárou XTB
  6. Hľadáte kvalitné diamantové šperky? Kúpite ich na Ardiama.sk
  7. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  8. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou
  1. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 12 950
  2. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 6 747
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 5 087
  4. 5 najčastejších chýb pri zateplení fasády: zabráňte im 3 456
  5. Doplaťte tisíce. Ako bojovať s podrazmi developerov? 2 130
  6. Jazdecký areál v lete 2022 ožije akciami 2 032
  7. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 389
  8. Manuál k výsadbe priesad 1 215

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Tentoraz ani slovo o politike ... (0d 01:00 hod. je článok tech. cenzúrovaný)
  2. Miloš Svrček: SITUÁCIA NA UKRAJINE OVPLIVNÍ AJ BUDÚCU VÝSTAVBU DIAĽNICE CEZ ZEMPLÍN, KTORÁ SA STÁVA VÝZNAMNOU PRE CELÝ KARPATSKÝ REGIÓN
  3. Ján Marton: Ultradementná organizácia rezortu poľnohospodárstva bez poľnohospodárov.
  4. Irena Šimuneková: Túlačky Kremnicou a okolím – mesto a mestský hrad
  5. Lea Linerová: List začínajúcim učiteľom
  6. Anna Milanová: Pri tkaní... 2005
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIV - Zámok Žerotinských, Valašské Meziříčí /CZ/
  8. Lucia Žárska: Vývoj TOP energetických spoločností od začiatku vojny v rámci Európy
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 22 639
  2. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 7 987
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 7 333
  4. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 7 279
  5. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 6 092
  6. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 4 133
  7. EQUUS: Prvý 6-kolesový lesný traktor EQUUS. Čo všetko dokáže? 3 615
  8. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 998
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  4. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  5. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  6. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Jiří Ščobák: Čo robiť, aby sme sa nezbláznili z inflácie? Máme infláciu riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika privádzajú na súd.

Prvostupňový verdikt padol v septembri. Dostal 14 rokov.


12 h
Peter Tkačenko

Stámilióny už ministrovi financií nestačia, potrebuje miliardy.


15 h
Odpratávanie trosiek zničených budov v meste Mariupoľ.

Únia si môže opäť požičať na finančných trhoch.


15 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Chorvátsko a Turecko vycítili príležitosť.


a 2 ďalší 51m

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Tentoraz ani slovo o politike ... (0d 01:00 hod. je článok tech. cenzúrovaný)
  2. Miloš Svrček: SITUÁCIA NA UKRAJINE OVPLIVNÍ AJ BUDÚCU VÝSTAVBU DIAĽNICE CEZ ZEMPLÍN, KTORÁ SA STÁVA VÝZNAMNOU PRE CELÝ KARPATSKÝ REGIÓN
  3. Ján Marton: Ultradementná organizácia rezortu poľnohospodárstva bez poľnohospodárov.
  4. Irena Šimuneková: Túlačky Kremnicou a okolím – mesto a mestský hrad
  5. Lea Linerová: List začínajúcim učiteľom
  6. Anna Milanová: Pri tkaní... 2005
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIV - Zámok Žerotinských, Valašské Meziříčí /CZ/
  8. Lucia Žárska: Vývoj TOP energetických spoločností od začiatku vojny v rámci Európy
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 22 639
  2. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 7 987
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 7 333
  4. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 7 279
  5. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 6 092
  6. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 4 133
  7. EQUUS: Prvý 6-kolesový lesný traktor EQUUS. Čo všetko dokáže? 3 615
  8. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 998
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  4. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  5. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  6. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Jiří Ščobák: Čo robiť, aby sme sa nezbláznili z inflácie? Máme infláciu riešiť?

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu