O tom najzaujímavejšom a najdôležitejšom z pretekov nám po príchode do cieľa porozprávali tatranskí horskí záchranári Igor Trgiňa a Martin Matúšek.
VYSOKÉ TATRY. Tento ročník štartoval od lanovkovej stanice Štart. Odtiaľ pretekári a zároveň horskí záchranári na lyžiach vyrazili ku Rainerovej chate a Veverkovmu ľadopádu v Malej Studenej doline. V ľadopáde ich čakalo lezenie s istením zhora.
"V tejto meranej disciplíne rozhoduje rýchlosť a technika. V nemeraných častiach, ako napríklad ku Rainerke, majú pretekári čas na výdych, keď nemusia ísť úplne nadoraz. Treba sa však zmestiť do celkového časového limitu, preto nemožno ísť ani úplne pomaly," vysvetlil Igor Trgiňa.
Trestné minúty
Od ľadopádu potom pretekári cez Zamkovského chatu zlyžovali k Filmárskemu žľabu. Vďaka jeho extrémnej strmosti 20-kilometrová trať získala až 1 800-metrové prevýšenie. Na vrchole žľabu čakal výstup po skale, kde bol náročný najmä začiatok. "Nemohli sme sa chytiť ničoho okrem skaly. Muselo sa liezť bez osadnutia do lana alebo chytenia hocijakej technickej pomôcky," upresnil Trgiňa.
Tu sa už nemeral čas, ale naopak, dávali sa trestné minúty. Ak sa niekto chytil lana, dostal ich šesť, ak spadol, obišiel s troma.
Od Lievika k Mulde
Od skaly pretekári cez Kartárikov žľab postupne zlyžovali do Skalnatej doliny. Odtiaľ po pásoch znova na nemeranom úseku liezli hore ku Lieviku. Od Lievika všetkých čakal časovkový kros cez Francúzsku muldu s cieľom znova v Skalnatej doline. Po tejto disciplíne sa na lyžiach presunuli na Čučoriedky, kde nasledoval obrovský slalom. V ňom pretekári miesto lyžiarskych palíc vliekli záchranárske sane. Znova išlo o sťaženú disciplínu, keďže pri nesprávnom nábehu do bránky môžu sane odstredivou silou narobiť poriadnu galibu.
Kros verzus ľad
V cieli sa potom spočítali všetky plusové a trestné minúty a určil víťaz. Pre Igora je najobľúbenejšou disciplínou kros, naopak najťažšie sa mu tento marec išiel ľad. Podľa Trgiňu domáci pretekári z tatranského strediska horskej služby nemajú výhodu. "Azda trocha lepšie poznajú napríklad ľadopád, ale na ňom liezli aj mnohí iní."
Počasie mení podmienky
V histórii deviatich ročníkov najúspešnejším pretekárom je zatiaľ Trgiňov kolega Martin Matúšek. Tohto roku skončil druhý, predtým trikrát vyhral, raz získal po jednom striebre a bronze. Matúšek tvrdí, že dôležité je aj šťastie a náhoda: "Stačí malá chybička alebo udalosť v lezení a z druhého miesta môže byť za sekundu dvadsiate."
Podľa Martina Matúšeka nemá zmysel špekulovať, či by bolo lepšie vyštartovať medzi prvými alebo poslednými. Tento rok štart 50 pretekárov kvôli trojminútovým odstupom presiahol 75 minút. "Pretože v ľade mali výhodu tí, ktorí prišli neskôr. V skale však zase tí, čo prišli skôr. Vtedy tam bolo teplo a svietilo slnko, potom sa ozimilo a bolo treba čakať v rade, keď človek vychladol," spresnil Matúšek. Rovnako kvôli zmenám počasia v krose mali výhodu tí, ktorí prišli skôr a v zjazde so saňami tí, ktorí neskôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
