Územie severozápadného Šariša má po prírodnej stránke úplne iný charakter ako zvyšok regiónu. Nielenže patrí už k úmoriu Baltského mora, ale aj reliéf dosahujúci nadmorskú výšku takmer 1 300 m spôsobuje značne odlišné klimatické podmienky.
Umiestnenie
Sakrálny objekt vznikol na výraznej vyvýšenine (625 m n. m.) východného výbežku vrchu Čierna hora, na okraji Levočských vrchov. Prudkosť terénu ešte umocňovalo blízke koryto Polomského potoka, obtekajúc vrch v rámci svojho horného toku. Obec totiž vznikla nezvyčajne v pramennej oblasti toku a jeho prítokov. Príčinu umiestnenia dediny do takej vysokej polohy so strmým reliéfom a nehostinnom klimatickom prostredí je možné hľadať v hospodárskych dôvodoch. Sám názov obce, ktorý sa výrazne od stredoveku nemenil, nám prezrádza primárnu funkciu osady. Tá vznikla na mieste lesného polomu a obyvateľstvo ďalej klčovalo lesy, čo bolo ich prevládajúcim zamestnaním (ťažba, spracovanie dreva). To spôsobilo, že už 16. - 17. stor. sa husté lesy až takmer do vrcholových partií hrebeňa zmenili na lúky a pasienky, čím sa sčasti zmenilo aj zamestnanie obyvateľstva. Dedina vznikla na prelome 13. - 14. stor. zrejme z iniciatívy šľachticov Berzeviczyovcov, resp. ich predchodcov. Pár rokov po založení obce bol vybudovaný aj kostol, určite však do 30. rokov 14. stor., keď bola v obci farnosť s farárom Pavlom.
Stavebno-historický vývoj
Začiatkom 15 .stor. bola Poloma stredne veľkou dedinou, preto je možné predpokladať značný počet obyvateľov i v 14. stor. Preto bol vybudovaný pomerne rozmerný kostol. Ten pozostával z pozdĺžneho jednolodia, svätyne s polygonálnym záverom a mohutnej predstavanej veže. Interiér bol presvetlený úzkymi, vysokými gotickými okennými otvormi s lomeným záklenkom a šikmým ostením. Do kostola viedol z juhu lomený gotický portál. V 17. stor. boli nárožia veže vyzdobené sgrafitovou výzdobou. V prvých desaťročiach 19. stor. bol kostol upravený (výmena krovu, strechy, prístavba južnej predsiene, vznik nových okien a úprava fasád).
Súčasný stav
V súčasnosti stojí prevažná časť pôvodného kostola s primárnymi architektonickými detailmi. Takmer bez zásahu sa zachovala mohutná, hranolová, 4-podlažná veža so značne krivými nesúmernými múrmi, v ktorých sú úzke štrbinové otvory so šikmým ostením. V čase ohrozenia mali slúžiť ako strieľne. Veža je ukončená ihlanovou strechou s výškou až dvoch podlaží! Jej drevená konštrukcia vznikla r. 1825, o čom svedčí vyrezaný nápis na jednom z trámov. Toto obdobie môžeme spájať s celkovou úpravou objektu. Podvežie je kryté stredovekou valenou klenbou. Sgrafitová armatúra na nárožiach bola odstránená pri úprave kostola koncom 20. stor. Stavebný zásah spôsobil vážne škody najmä vo svätyni, kde odstánili časť južného a severného múru kvôli prechodu do nových prístavieb. Hlavná hmota polygónu krytá pruskou klenbou a konchou v závere ostala napriek tomu nepoškodená. V južnom múre lode s rovným stropom sa zachovalo zamurované gotické okno a stále používaný pôvodný hlavný vstup. Ide o lomený gotický portál s bohato profilovaným ostením. Oblé a dosť subtílne prúty v ostení sa po krátkom zalomení plynule zasekávajú do pätiek, pričom sú rozložené značne nerovnomerne. Vyhotovenie takého portálu je možné vysvetliť snahou regionálneho majstra napodobniť vyspelejšie gotické umenie, v opačnom prípade by vstup predstavoval mohutnejší ranogotický typ portálu.
Z hnuteľných pamiatok je najcennejšie súsošie, polychrómovaná drevorezba Boha Otca s mŕtvym Kristom a ďalšími postavami v pozadí. Neskorogotická plastika bola vyhotovená v dielni majstra Pavla z Levoče okolo r. 1520. Tento unikát, takmer 500 rokov spätý s kostolom a obcou, bol však premiestnený do Slovenskej národnej galérie a nahradený len kópiou. Väčším problémom ostáva fakt, že kostol nie je kultúrnou pamiatkou, čo je potrebné pre jeho ochranu zmeniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
