Vynovená bytovka na Sídlisku Sever v Trebišove láka pestrými farbami. Poriadne pestrý je už viac ako dva mesiace aj svet Antošovcov, ktorí žijú v trojizbovom byte na jej piatom poschodí. Farebnosť, teplo rodinného hniezda a charakteristickú vôňu detí im doň vniesli trojčatá Tadeáš, Teodor a Šarlotka.
TREBIŠOV. Tadeáš, Teodor a Šarlotka sú prvými deťmi Antošovcov a tiež prvými tohtoročnými trojčatami v Košickom kraji. Vo viacerých smeroch je príbeh ich rodičov aj ich samotných unikátny.
Spoznali sa v čakárni u lekára
Privítal nás sympatický Ignác Antoš: "Poďte ďalej. Manželka sa vám teraz nemôže venovať, lebo dojčí. Strieda materské mlieko a umelé. Podľa lekárov je to unikátne, lebo deti, ktoré okúsili fľašu, už prsník nechcú," vysvetľuje zápalisto ako skúsený rodič.
Usadený v kresle obývačky začína odvíjať klbko zaujímavého životného príbehu. Priznáva, že na ženbu už mal najvyšší čas: "Tento rok oslávim okrúhlych 45 a manželka 35. Trojičky sú vlastne nádherným živým darom k našim okrúhlym výročiam."
A ako sa mohla stretnúť zdravotná laborantka zo Spišských Vlách a železničiar z Trebišova? Ako inak - unikátne. "V čakárni u lekára. Ako železničiar mám obvodného v Železničnej nemocnici. Tam sme sa prvýkrát stretli."
Neprešlo veľa času a z partnerskej dvojice vznikla manželská: "Brali sme sa 20. septembra 2008. Keďže som mal byt v Trebišove, bolo to jasné. Mária sa presťahovala ku mne."
Tri šťastné batôžky. Takýto pohľad sa naskytne len jednému z 300-tisíc párov na svete.
Foto: Lýdia Vereščaková
Najskôr jedno, potom dve a napokon tri...
Panelákový byt v Trebišove ožil ženskou rukou. Prešlo len sedem mesiacov, keď Mária prezradila, že ich bude "o jedného" viac. Ošetrujúci lekár číslovku pri sonografickom vyšetrení poopravil: "Povedali nám, že budú dve. Veľmi sme sa čudovali, lebo v našej rodine nikto nemal dvojčatá. Manželka nebrala antikoncepciu, žiadne hormonálne lieky ani nemala umelé oplodnenie, takže je to dosť unikátne. Aj lekári to povedali."
Netradičný priebeh malo aj manželkino tehotenstvo: "Nebolo jej ani zle od žalúdka, ako ženám býva. Nemala zvláštne chute, znášala to, akoby ani nebola v druhom stave."
Jediným obmedzením bol Máriin predčasný odchod z práce: "Na odporúčanie lekára zostala doma už krátko po otehotnení. Zostať v laboratóriu bolo prílišné riziko."
Poriadne prekvapenie zažili v piatom mesiaci: "To už chodila do Košíc. Oznámili nám, že detičky nie sú dve, ale tri. Dievčatko a chlapček boli v jednej placente a druhý chlapček v druhej."
Otecko videl trojčatá prv ako mamka
Pre Antošovcov predstava domu plného detí až taká vzdialená nebola, Ignác pochádza z piatich a Mária z troch: "Len s tým rozdielom, že my sme čakali tri naraz..."
Do nemocnice išla Mária už po Novom roku: "Mala termín 21., ale detičky boli dosť veľké, tak ju zobrali na cisársky rez už 20. januára."
Mená Tadeáš, Teodor a Šarlota vybrali spolu: "Tadeáš sa volal svokor, Tea sme vybrali, lebo je na 'T' a Šarlotka sa nám páčilo."
Ignác ich videl ako prvý: "Pri pôrode som nebol, lebo je to operácia, ale ukázali mi ich hneď potom. Bože, to bol pocit. Manželka ešte bola v narkóze, takže som ich naozaj videl prvý."
Okolo bábätiek sa krútia traja dospelí
Ignác zrazu spozornie. Z vedľajšej izby na jeho vycvičený sluch útočia tri druhy detského plaču a dva ženské hlasy. "Je u nás svokra. Jej pomoc je neoceniteľná," vysvetľuje a automaticky otvára dvere do spálne. Hneď pochopí, že musí asistovať. "Urob mlieko, Teodor je hladný a teraz dojčím Tadeáša," ozve sa spoza steny.
"Akoby cítili, že je tu niekto cudzí - sú nepokojné," okomentuje to Ignác. Odbehne do kuchyne a kým urobí, čo treba, stihne zodpovedať aj na otázku: "Už dokážete rozoznať, ktoré z detí plače?" Mohutný chlap zmäkne a s úsmevom, držiac v ruke fľašu, odvetí: "Zatiaľ nie, ale manželka už hej."
Zvedavo nakuknem cez dvere, kde Ignác do fľaše ešte kvapká D vitamín. Dve ženy v spálni, ktorú vypĺňa manželská posteľ a dve detské postieľky, sú matka a dcéra už na prvý pohľad. Obe držia v rukách perinky. Tretie bábätko leží na postieľke pripravené na "otcovu fľašu". Je zrejmé, že traja dospelí ľudia majú čo robiť, aby stíhali servis pre tri nádherné batôžky.
Trojčatá zamestnávajú troch dospelákov. Kým ženy debatujú nad ďalším postupom, otec Ignác kvapká do fľaše D vitamín.
Foto: Lýdia Vereščaková
Babka vychovala všetky svoje vnúčatá
Kým Ignác odbehne privítať návštevu príbuzných, ženy kmitajú okolo drobcov. Sú zohraté ako hodinky. Kým Máriina mama Anna zručne prebaľuje Teodora, rýchlo poopraví genetické predpoklady na dcérino viacnásobné tehotenstvo: "Je pravda, že v širokej rodine u nás nikto nemá dvojčatá, ale naši predkovia mali. Zisťovala som to. Moja prababka mala dvojčatá viackrát, ale neprežili. Možno preto sa na to zabudlo."
Hrdá babka neskryje skúsenosti s malými deťmi. To si všetko pamätá ešte z mladých čias? "Ale kdeže, len som za tie roky vychovala všetky svoje vnúčatá od dvoch starších synov! Už sú veľkí. Mária je moja najmladšia, aj ona pri nich pomáhala, takže starostlivosť o deti je pre ňu brnkačka. Híí, veď sa to história opakuje - ja som mala dvoch synov a dievča, aj moja dcéra. Akurát, že ona ich má naraz," uvedomí si.
Trojčatá valibuci
Kým Tadeáš "sám" papá z fľaše a Mária ho kontroluje varujúc Šarlotku, vysvetľuje, že jej tehotenstvo prebehlo veľmi ľahko: "Som laborantka, takže som si ho zistila sama. (Úsmev.) Pôrod som vnímala cez hmlu narkózy, ale viem, že bolo veľmi príjemné, keď mi ich ukázali prvýkrát."
Dlho neoddychovala. Deti sa narodili o druhej popoludní a o ôsmej ich už mala pri sebe na dojčenie. Zaujímavé je, že Mária pribrala len 13 kilogramov a z toho deti pri pôrode vážili takmer osem! Teodor mal 2 440 gramov, Šarlotka 2 800 a Tadeáš 2 640. Aj lekári nad tým vraj len krútili hlavami: "Väčšina trojičiek je maličká a musia byť dlho v nemocnici, kým naberú váhu. Naše sú výnimkou. Preto sme si ich už o pár dní mohli zobrať domov."
Prevrátili im život naruby
Režim rodiny sa zmenil zo dňa na deň. "Roboty je okolo nich celý deň. Jedia každé dve hodiny, striedame materské a umelé mlieko. Keď začne plakať jedno, začne aj druhé a tretie. Raz im treba dať jesť, raz prebaliť, povarovať. Oprať, ožehliť, navariť, pripraviť fľaše, nadojčiť.... Je to kolotoč, 24 hodín vo dne aj v noci. Zať k nim v noci nevstáva, aby sa vyspal do roboty, ale inak fungujeme všetci traja," vysvetľuje babička Anna.
Aj ona už rozozná, ktoré dieťa je ktoré - podľa tváričky aj podľa hlasu. Šarlotka a Tadeáš sa pri vybalení z periniek automaticky otáčajú k sebe, akoby komunikovali. Ako starí priatelia. Teodor sa do ich tajnej hry nezapája, len sa zvedavo obzerá. Vysvetlenie dáva babka: "Tadeáš a Šarlotka v brušku ležali pri sebe, a tak si aj teraz asi majú čo povedať. (Úsmev.) Teodor mal vlastnú placentu."
Šikovný Teodor. Už dokáže "sám" piť z fľaše. Vytiahol rovnú stovku.
Foto: Lýdia Vereščaková
Omyl možný, preto si píšu poznámky
Obe ženy priznávajú, že pri troch deťoch by mohlo dôjsť k omylu, ktoré kedy aký druh mlieka jedlo, koľko ho bolo, či a kedy cikalo, kakalo a podobne. Hlavne v noci, keď k nim treba vstávať každé dve hodiny. Bežnej matke s jedným dieťaťom to pripadá možno zvláštne, ale pri trojčatách je to technický problém. A tak ženy našli spôsob, aby k omylu nedošlo. "Všetko sme si začali písať - čas dojčenia, kŕmenia, objem vypitého mlieka, čas kakania, cikania... Takto máme vždy prehľad, ktoré čo kedy robilo, aby sa nebodaj nestalo, že jedno jedlo dvakrát a druhé ani raz. Keď vyrastú, môžem z toho urobiť knihu," smeje sa Mária Antošová.
Tisíc plienok mesačne...
K manželskej posteli pribudli dve postieľky: "Nuž, tretia by sa už nevošla. Chýba nám len prebaľovací pult, ale dá sa to zvládať aj na postieľke."
Výbavičku chystali postupne, rovnako aj zásobu plienok - klasických látkových aj jednorazových. "Denne každé dieťatko spotrebuje 8-12 plienok. Teraz používame jednorazovky, lebo klasické v zime zle schnú."
Denne tak trojčatá spotrebujú okolo štyridsať, za týždeň 280 a za mesiac okolo tisíc plienok! Plus mlieko, kde balenie stojí 10-15 eur. Mária vysvetľuje, že popri materskom mlieku detičky dokážu vypiť z fľaše 80-100 mililitrov: "Veď preto aj rastú ako z vody. Majú len dva mesiace a už vážia po 4 300 gramov." Len tieto dve základné veci stoja Antošovcov 150-200 eur mesačne.
Žiadna spoločná večera, káva ani kúpalisko
Rodičia aj babka sa zhodli, že o financie teraz vôbec nejde. Tie sa vraj vždy musia nájsť. "Práve v našom veku si detičky vážime o to viac," vyznáva sa Mária, ktorá si materstvo po tridsiatke užíva plnými dúškami. "Po pôrode nám s trojkočiarikom pomohol trebišovský Rotary klub a finančne Slovenský Červený kríž."
Ignác dodáva: "Tešil som sa na rodinu a teraz ju mám. Som rodinný typ, takže mi nechýba ani posedenie pri pive či voľnosť. Už sa teším na prechádzky s kočiarikom."
Trojičky im obrátili život naruby. "Určite teraz neriešim, či je na nábytku prach, v kuchyni riad alebo obrus nakrivo. Zabudnúť sme museli aj na spoločné večere vo dvojici, kúpalisko či spoločnú kávu. Tú si dáme, kto má kedy čas," smeje sa Mária.
Krátka sonda do života rodiny s trojčatami sa končí. Isté je, že stále sa tu niečo dialo, deje a je jasné, že aj sa bude diať. Ešte dlho. Trojčatá rastú ako z vody. Každý deň, každý týždeň a s každým pribúdajúcim mesiacom sa z nich stávajú osobnosti. Rovnako rýchlo plynie čas aj ich rodičom. Výnimočným ľuďom, ktorí údel vychovávať naraz tri deti berú s nadhľadom svojho vyššieho veku, s radosťou a v očakávaní toho, čo im ešte život a osud nadelí.
Anka Koperdáková je tiež výnimočná. Zvládla aktívnu výchovu všetkých vnúčat. Teraz pomáha pri trojčatách.
Foto: Lýdia Vereščaková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
