PORÁČ. Bezpochyby sveták Mikuláš Siranko sa pred niekoľkými rokmi presťahoval z Košíc do Poráča v okrese Spišská Nová Ves. Vo svojom dome na samote, obklopený maliarskymi skicami, hovorí, že to tak má byť. Tvrdí, že je šťastný a samota, ktorej sa mnohí obávajú, jemu naopak vyhovuje.
Nič pre konzervatívne uši
"Tu na východe sa pásli ešte zubry a ja som už žil s dvoma ženami v trojke. Ideme maľovať alebo milovať?"
Z nášho siahodlhého rozhovoru sú toto iba dva výrazy, ktoré možno vystihujú jeho vzťah a prístup k nežnejšiemu pohlaviu, k vzťahu muž a žena. Umelec bez zábran rozpráva svoj životný príbeh, spomína príbehy, ktoré sú však pre konzervatívne uši veľmi ťažko počúvateľné.
Nemá rád komandovanie
Fotografie všetkých bývalých žien má umelec Siranko na čestnom mieste na stene vo svojom dome. Pri pohľade na niektoré sa usmieva. Niektoré manželstvá boli naopak veľmi búrlivé, prím hrali emócie. Preto ešte aj dnes v zlosti prstom ďobne do fotografie, vidieť, že to robí často, fotografia je totiž zničená. "Nikdy som nemal rád komandovanie," hovorí.
Ako každý umelec miluje slobodu či už v rámci svojho diela alebo intímneho života. Neuznáva kompromisy... Možno aj preto tých sedem manželstiev. "Prvýkrát som sa ženil ako 20-ročný," spomína. Zo vzťahov so ženami vzišli spolu tri deti, z toho jedno je nemanželské. So žiadnym potomkom umelec neudržiava kontakty. "Asi to tak má byť," vôbec nie rezignovane hovorí na margo svojho otcovstva.
Nemá rád cudzie manželky
Aj v starobe šarmantný pán Mikuláš tvrdí, že o ženy nemal nikdy núdzu. Zdá sa, že sedem manželiek je len zlomok žien, ktoré sa premleli jeho životom. So smiechom hovorí, že do manželského zväzku vstupoval iba s tými, ktoré ho o to požiadali. "Vždy som bol aj terčom klebiet. Nikdy som sa netajil tým, že som žil naraz aj s dvoma ženami," úprimne vyznáva umelec. Na druhej strane vyznával aj zásady: "Nemal som rád cudzie manželky. Rešpektoval som to," hovorí, ktoré ženy boli pre neho nedoknuteľné.
Voľná cesta k peniazom
V jeho živote hrali prím zásadne oveľa mladšie ženy, ako je on sám. Dvadsaťročný vekový rozdiel bol v jeho prípade normálom. "Zo starých žien som mal rád iba svoju matku," tvrdí. Dokonca spomína príhodu, ako sa na jednej z vlastných svadieb zoznámil s babičkou svojej nevesty, ktorá bola jeho rovesníčkou.
Možnože niekomu dych vyrazí posledný manželský zväzok umelca Siranka. Iba pred dvoma rokmi sa rozviedol so ženou, ktorá sa narodila v roku 1972. Ako sme spomínali, pán Mikuláš má dnes 84 rokov.
Akým vlastne bol manželom? Na našu otázku, či svoje manželky miloval, prekvapivo hovorí, že nie. "Žiadnej som nepovedal, že ju milujem. Každej som dal kľúče od svojho bytu, to bol prejav mojej lásky," hovorí. Dôležitá vraj bola pre neho dôvera. Okrem kľúča každá žena mala aj voľnú cestu k jeho peniazom.
Manželstvo, ktoré trvalo 24 hodín
Netají, že k svojim ženám bol aj tvrdý. Na druhej strane neuznával falošnú morálku, vypočítavosť. Ako príklad slúži jeho 24-hodinové manželstvo. Spomína na epizódu svojho života, keď žil s dvomi ženami naraz. Jedna z nich mu navrhla manželstvo, potom však vzťah v trojke rázne odmietala. "Povedal som jej, už máš papier, tak teraz moralizuješ. Doteraz ti to nevadilo, že tá druhá aj prala a varila. Okamžite som to s ňou skončil," hovorí o ráznom konci jedného z manželstiev.
Rozvod ako jedinú alternatívu volil aj v prípade, keď ženy veľa kričali a boli hysterické. Tak, ako teraz v starobe, vždy miloval ticho a pokoj.
Manželstvá trvali priemerne dva roky
Keďže s výnimkou jednej manželky všetky jeho bývalé ženy žijú, s umelcom sme sa dohodli, že nebudeme uvádzať podrobnosti z jeho manželstiev. Ale predsa len zopár faktov. Jeho najmladšiu manželku sme už spomínali, narodila sa v roku 1972. Zväzok trval osem rokov. Vcelku išlo o rekord, pretože ostatné jeho manželstvá trvali priemerne dva roky. Najdlhší zväzok mal s prvou manželkou, trval od roku 1949 do roku 1961. Zo siedmich manželiek bola najstaršou v poradí druhá manželka, tá sa narodila v roku 1928.
Mikuláš Siranko ako umelec
Narodil sa v roku 1926 v Prešove rodičom zo Spišskej Novej Vsi. Presadil sa vďaka talentu, a to bez odbornej prípravy.
Tvoriť začal hlavne v povojnovom období, jeho práce mali moderný smer.
Od roku 1962 je výtvarník v slobodnom povolaní. Jeho obrazy odrážajú dianie navonok aj vo vnútri človeka. Zameriava sa aj na reálne, aj na abstraktné umelecké vyjadrenie. Učil sa hlavne z diel klasikov expresionalizmu. Snažil sa vytvoriť vlastný expresionalisticky ladený výraz, ktorý zodpovedá jeho dynamickému životnému naturelu. Aj jeho krajinomaľby majú tvorivé napätie. Ide o dramatickosť prechádzajúcu v poeticky ladenú pokojnú atmosféru. Kontrasty dosahuje použitím vhodných farieb. Jeho monumentálna tvorba dopĺňa architektúru administratívnych budov, podnikov, hotelov, bánk a iných budov. Pri práci s drevom používa techniku taušírovania, ktorá je na Slovensku ojedinelá.
Zdroj: Jozef Joppa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
