Nevedno, kedy vznikla ľudová múdrosť, že láska ide cez žalúdok, ale je to múdrosť odpozorovaná zo života azda ešte v praveku a platí stále. Cez žalúdok získava popularitu jedlo, aj ten, ktorý ho vymyslel či pripravil, o čom máme dosť príkladov z dejín gastronómie.
Príklady z minulosti potvrdili, že cez žalúdok získavali popularitu aj mestá či obce. Netreba chodiť ani za hranice východného Slovenska, je ich tu dosť. Je síce po Veľkej noci, to však neznamená, že nespomenieme slávnu košickú šunku, oškvarky z Košickej Novej Vsi, mäsiarov a údenárov, ktorí svojimi výrobkami získali doma aj v zahraničí popularitu pre výrobok, pre seba aj mesto.
Jeden z najstarších cechov
Košice boli známe mäsiarskym remeslom a jeho výrobkami, ktoré aj exportovali, už v ranom stredoveku. V tom období sa odčlenilo mäsiarstvo ako samostatné remeslo od poľnohospodárstva a v roku 1452 vznikol v Košiciach jeden z našich najstarších mäsiarskych cechov, v roku 1517 v Prešove, r. 1561 v Bardejove, r. 1573 v Levoči.
Členovia cechu sa riadili veľmi prísnym cechovým štatútom určujúcim ich práva aj povinnosti. Jeho porušením mohli prísť aj o zrušenie výseku. Veľký dôraz sa kládol na čerstvosť a kvalitu mäsa, ktorý ho dovoľoval predávať maximálne sedem dní staré, a ak sa našiel nepoctivý mäsiar, ktorý prekročil túto lehotu, cech ho sankcionoval a so svojím výsekom, niekedy aj s členstvom v cechu sa mohol rozlúčiť. Takýto trest bol aj za predaj pokazeného alebo nekvalitného mäsa, za čo navyše musel zaplatiť pokutu do cechovej pokladnice, kupujúcemu vrátiť peniaze a odovzdať všetko mäso. Člen cechu si musel pri kúpe jatočného zvieraťa preveriť poctivosť pôvodu, pretože ak by sa až pri predaji výsekového mäsa zistilo, že je z ukradnutého zvieraťa, mäsiar by sa trestu nevyhol a mohol byť aj vylúčený z cechu. Takéto opatrenia poslúžili ku cti a popularite košických mäsiarov. Dni i čas predaja boli určené tiež cechovými artikulami. Cena mäsa bola rovnaká za hociktorú časť do 16. stor. Mäso sa nevážilo a sekali ho odhadom.
Popularita mäsiarskych výrobkov
V Košiciach je Mäsiarska ulica, ktorej pomenovanie súvisí s predajom mäsiarskych výrobkov. Obyvateľov Košickej Novej Vsi volali "škvarkare" podľa špeciálne pripravených oškvarkov. Novovešťania pestovali vinič a obec bola v 16. stor. známa kvalitným vínom. Po zničení vinohradov chorobou sa obyvatelia preorientovali na chov ošípaných a obchod s nimi, na výsek mäsa a výrobu údenárskych výrobkov. Vtedy sa stali slávnymi ich oškvarky. Do Košíc chodili kupovať šunku obchodníci z Čiech a Moravy, populárna bola klobása a tzv. majoše.
Výrobné dielne a obchody
Po zrušení cechov sa stalo mäsiarske remeslo súčasťou potravinárskeho priemyslu a v Košiciach sa udržalo aj v 19. stor. Dokonca prekvitalo po tom, ako začali v meste podnikať skúsení mäsiarski a údenárski majstri z iných miest, ktorí si v Košiciach založili výrobné dielne a obchody. Spomeňme najznámejších z nich: Freudenfeldovci, Haltenbergerovci, Elischerovci, A. Jassuscha, Š. Davidka, M. Halyka, V. Netušila, P. Hulta.
Údeniny ovenčené medailami
Od 19. stor. sa začala vyrábať veľmi známa košická rolovaná šunka, ktorú kupovali aj českí obchodníci. O jej popularite svedčí aj vývoz 3 014 kusov pred Veľkou nocou v r. 1892. Bola údajne chutnejšia ako slávna pražská. Šunke Vincenta Netušila v r. 1909 udelili na svetovej výstave v Paríži zlatú medailu. Saláma Karola Elischera získala ocenenie v r. 1885 na výstave v Budapešti. Tam udelili bronzovú medailu košickej saláme Adolfa Freundenfelda. Jeho brat Henrik, údenár, v r. 1890 ako 35–ročný zariaďoval svoj podnik podľa najmodernejšej technológie, keď náhle zomrel. A. a H. Freundfeldovci mali údenárstvo na Hlavnej ulici v Košiciach v Levočskom dome a prenajímali hostinec Baránok v Čermeli. Anton Jassusch mal dielňu aj obchod na Hlavnej a Mlynskej a z piatich synov boli dvaja jeho pokračovateľmi, Anton sa stal maliarom – podľa neho je v súčasnosti pomenovaná v Košiciach ulica. Výrobňu aj obchod Haltenbergerovcov na Hlavnej č. 80 prevzal spomenutý V. Netušil a tam vymyslel receptúru svojej zlatom ovenčenej šunky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
