Korzár logo Korzár
Štvrtok, 8. jún, 2023 | Meniny má Medard

Židovská komunita v Barci

Pred 150 rokmi v Barci žila početná židovská komunita, ktorá pri sčítaní obyvateľstva v r. 1857 predstavovala až 15,3 % z 950 obyvateľov Barce.

Náhrobný kameň. Túto pamiatku na židovských občanov umiestnia v budúcom múzeu v Barci.Náhrobný kameň. Túto pamiatku na židovských občanov umiestnia v budúcom múzeu v Barci. (Zdroj: Ing. Ladislav Falat)

Aj Schematizmus venerabilis cleri dioecesis Cassoviensis 1839 uvádza na strane 104, že v Barci v roku 1838 bolo 972 obyvateľov, z toho 644 katolíkov a 147 židov. Z náboženského hľadiska išlo po príslušníkoch rímskokatolíckeho náboženstva o druhú najsilnejšiu náboženskú komunitu v Barci.

Židovskú náboženskú obec v Barci založili v druhej polovici 18. stor. Náboženská obec v Barci patrila spočiatku k rabinátu v Seni. Najstaršia matrika židovskej náboženskej obce Seňa sa však stratila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na synagógu niet pamiatky

V Barci mala židovská náboženská obec 2 cintoríny a synagógu, ktorá je úplne zbúraná. Podľa územného plánu Barce z r. 1847 ešte synagóga v Barci neexistovala, ale podľa sčítania ľudu v roku 1857 už stála na niekdajšom pozemku Andreja Stankaya na terajšej Abovskej ulici oproti Zichyho kaštieľu. Po takmer 100 rokoch existencie na tomto mieste bola postavená telekomunikačná budova pre letisko. Základy synagógy mali rozmery 8 x 13 m, v ktorej bolo miesto pre 30 – 40 osôb. Podľa doterajších výskumov sa nezachovala žiadna jej fotografia. V Pribeníku pri Kráľovskom Chlmci je podobná synagóga.

Starší židovský cintorín bol na severnom konci Barce na súčasnom rázcestí ulíc Teplého a Svetlej. Nemá už ani jeden náhrobný kameň a predpokladá sa, že náhrobné kamene boli premiestnené na novší židovský cintorín. Jeden z nich bol až z r. 1787.

Novší židovský cintorín sa rozprestieral na juhozápad od obce vo vzdialenosti asi 2,5 km od bývalej synagógy v chotári Dlhé zeme, asi 800 m od hospodárskeho dvora smerom k letisku resp. k Šebastovciam a mal rozmery 55 x 33 m. V r. 1991 na ňom bolo asi 7 náhrobných kameňov. Nápisy na hroboch boli v hebrejčine a maďarčine. Na novších kameňoch bola vyrytá značka košického kamenára E. Goldmanna.

SkryťVypnúť reklamu

Jediný náhrobný kameň

Pri mojom výskume v roku 2008 som už po tomto cintoríne nenašiel žiadnu stopu, okrem jedného náhrobného kameňa z ružového mramoru, ktorý je v súčasnosti uschovaný ako budúci exponát do barčianskeho múzea. Sú na ňom iba hebrejské nápisy.

Na tzv. virtuálnom cintoríne www.cemetery.sk je na židovskom cintoríne v Barci uvedený len jeden záznam, a to že 23. apríla 1886 vo veku 72 rokov bol pochovaný krčmár Izák Klein, ktorý sa narodil v obci Grajciar a bol ženatý s Léni Neuländerovou.

V r. 1796 sa v Barci narodil Jozef Adler. Pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce v Rozhanovciach. Ako zlatník mal v Košiciach po r. 1850 obchod s klenotmi. Bol členom mestského zastupiteľstva v Košiciach ako virilista, t. j. na základe majetku resp. výšky dane, ktorými prispieval do mestskej kasy. Bol aj funkcionárom židovskej náboženskej obce v Košiciach. Prispieval na viaceré dobročinné a verejné podujatia v Košiciach. Daroval pozemok na výstavbu košickej synagógy. Pochovaný je na starom židovskom cintoríne v Košiciach na Tatranskej ulici.

Revolučných bojov v r. 1848 sa zúčastnil ako honvéd aj Abrahám Grünwald, ktorý sa narodil v Barci v r. 1826.

Obec Barca bola v bezprostrednej blízkosti Košíc. Židia z Rozhanoviec a zo Sene si netrúfali bližšie usadzovať sa ku Košiciam, známym svojím antisemitizmom, a len neskoršie sa nasťahovali do Barce. Bolo to pre nich výhodné. Nemuseli z veľkej vzdialenosti dopravovať tovar a je pravdepodobné, že kresťania z Košíc mohli ľahšie a častejšie od židov v Barci nakupovať tovar alebo získavať pôžičky.

V župnom archíve v Košiciach sú aj súpisy Židov v Barci. V r. 1817 sú zapísaní Majer Czinner, Jacob Bem, Sam Bernat, Naoh Engel, Jacob Rasz, Simon Zajaz, Abraham Zissauer. V roku 1844 je už zapísaných 28 rodín s celkovým počtom 132 osôb.

SkryťVypnúť reklamu

Árendátori majetkov

Podľa uznesenia uhorského parlamentu z r. 1840 a na základe zákona čl. XXIX, § 1 bol mestský magistrát Košíc povinný dať povolenie na usadenie aj židovským občanom. Židovské rodiny v Barci, ktoré väčšinou mali veľa detí, sa postupne začali sťahovať do Košíc. Popri árendátoroch bolo medzi nimi pomerne veľa robotníkov, tiež obchodníkov a remeselníkov.

Novinkou v dejinách Barce v r. 1857 bolo, že značnú časť majetku Bárzayovcov obhospodarovali židovskí árendátori ako: Majer Spiegel, Emanuel Klein, Leopold Klein, Jakub Weisz, Jakub Freiberger a Daniel Spitzer. Árendátori nemali svoje kaštiele, ale rozsiahle majere s príslušnými hospodárskymi stavbami i s domami pre sluhov a tzv. komenciášov. Po I. svetovej vojne zeman Berzeviczy prenajal svoju kúriu aj veľkostatok židovskému árendátorovi Moškovičovi, ktorý nechal tento barčiansky kaštieľ spustnúť.

Barčianski židia sa v decembri 1938 prihlásili k maďarskej národnosti. S domácim obyvateľstvom sa snažili vychádzať vždy harmonicky. Väčšinou to boli obchodníci ako Moldovan, Ganz, Neuman, resp. živnostníci ako Herškovič, Moškovič, Schön, aj árendátori tunajších veľkostatkov ako Lefkovič, Klein, Janovitz, Nógrady a Kovács. Dvadsiateho januára 1942 boli za asistencie maďarských žandárov s povoleným jedným kufríkom osobných vecí odvlečení do pracovných táborov. Veci ako periny a oblečenie si mohli uložiť na notárskom úrade, aby si ich po návrate z pracovných táborov mohli vyzdvihnúť. Notársky úrad sídlil v tzv. "kušnierkinom dome" na Ortáši. Notárom bol vtedy Imrich Molnár, pôvodom z Milhosti.

SkryťVypnúť reklamu

Deportácie

Keď 19. marca 1944 obsadili nemecké vojská celé Maďarsko a začala sa deportácia židov, židia z celej Turniansko–abovskej župy (asi 4-tisíc, medzi nimi aj z Barce) boli deportovaní do Košíc a odtiaľ v 4 transportoch odvlečení do koncentračných táborov. Niektorým sa podarilo ukrývať v ilegalite. Barčiansky notariát predtým ešte uplatnil proti nim všetky opatrenia podľa príkazov okresných a župných úradov, ako zhabanie rádioprijímačov, motorových vozidiel, nútenie nosiť žlté hviezdy, odňatie živnostenských listov a pod.

Zo spomienok pána Vincenta Vargu uverejnených v Barčianskom súčasníku (č. 2, r. 2002) sa dozvedáme, že z barčianskych židov stretol v Košiciach asi pred 7 rokmi staršieho syna mäsiara Moškoviča Tibora, ktorý mal v r. 1942 asi 17 rokov a tesne pred odvlečením ušiel do Budapešti a tak sa zachránil. Teraz žije v Nemecku.

V rámci reštitúcií nadobudli pozemky v pripravovanom priemyselnom parku Košice–Pereš letisko aj potomkovia p. Janovitza zo Švajčiarska, ktoré odpredali, to svedčí o ďalšom zachránenom židovi z Barce. Je reálne predpokladať, že sa ich zachránilo ešte viac, ale z rôznych príčin sa nehlásia k svojmu pôvodu. To potvrdzujú aj výsledky sčítania ľudu na Slovensku z r. 2001. Po vstupe SR do Európskej únie bolo zaznamenaných viacero prípadov záujmu o slovenské občianstvo aj z Izraela.

Riaditeľ Okresného štátneho archívu v Košiciach po 2. svetovej vojne Imrich Kozák zozbieral dokumenty k dejinám Barce v rozsahu 30 – 40 strán o udalostiach po rok 1945. Tento materiál i ďalšie výpisky, ktoré boli odovzdané na vtedajší Obecný úrad v Barci, sa nezachovali. Pri mojom výskume v roku 2008 v Okresnom štátnom archíve pre okres Košice–okolie sa z tohto obdobia tiež nič nenašlo.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Aj vaše dieťa sa môže veľmi jednoducho nakaziť parazitmi.
  3. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu
  4. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  5. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  6. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. Hlavná cena 25.000 eur. Kráľovská súťaž s pivom Krušovice
  1. Ostré videnie vďaka špeciálnym biometrickým šošovkám
  2. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  3. Super zábava, super deň
  4. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  5. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  6. Čo priznali rodičia?
  7. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  8. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  1. Čierne zlato zeme premenili v Lipanoch na aquaparkové potešenie 15 386
  2. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 12 156
  3. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody 6 748
  4. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 5 862
  5. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu? 5 334
  6. Ak si teraz predplatíte mesačník INDEX, získate knihu zadarmo 5 147
  7. Dovolenkový raj kúsok za hranicami 5 085
  8. Tesco v Levoči otvára jedinečnú predajňu 3 851

Blogy SME

  1. Ján Šeďo: "Novinári SME sú Sorosovou čriedou prasiat".
  2. Irena Šimuneková: Tajchy Štiavnických hôr 2.
  3. Martin Turčan: Krstný otec IV, človek minulosti Fico.
  4. Julius Kravjar: Ako hlboko v dejinách majú korene integrita, etika a etiketa?
  5. Ján Valchár: Ako zničiť nepriateľský John Deere (a útok prežiť)
  6. Martin Zachar: Stále slabšie (každoročné) Majstrovstvá Sveta v hokeji?
  7. Miroslav Tokarčík: Školy čelia ďalšej výzve. Príspevky na nákup učebníc ministerstvo znížilo na polovicu
  8. Aleš Tvrdý: Cesta z Botswany do Namíbie
  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard 12 684
  2. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 10 828
  3. Martin Sukupčák: Barbari na Slovensku 8 992
  4. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 8 360
  5. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 7 563
  6. Lukáš Fedor: Medická nie je pre medikov alebo ako sa štát správa k budúcim lekárom 6 868
  7. Ján Šeďo: Západ nejaví záujem o dianie na Slovensku a odchádzajú aj veľkí investori. 5 045
  8. Adriana Boysová: Ako sa z paláca volá, tak sa z Ameriky ozýva 4 769
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ján Šeďo: "Novinári SME sú Sorosovou čriedou prasiat".
  2. Irena Šimuneková: Tajchy Štiavnických hôr 2.
  3. Martin Turčan: Krstný otec IV, človek minulosti Fico.
  4. Julius Kravjar: Ako hlboko v dejinách majú korene integrita, etika a etiketa?
  5. Ján Valchár: Ako zničiť nepriateľský John Deere (a útok prežiť)
  6. Martin Zachar: Stále slabšie (každoročné) Majstrovstvá Sveta v hokeji?
  7. Miroslav Tokarčík: Školy čelia ďalšej výzve. Príspevky na nákup učebníc ministerstvo znížilo na polovicu
  8. Aleš Tvrdý: Cesta z Botswany do Namíbie
  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard 12 684
  2. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 10 828
  3. Martin Sukupčák: Barbari na Slovensku 8 992
  4. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 8 360
  5. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 7 563
  6. Lukáš Fedor: Medická nie je pre medikov alebo ako sa štát správa k budúcim lekárom 6 868
  7. Ján Šeďo: Západ nejaví záujem o dianie na Slovensku a odchádzajú aj veľkí investori. 5 045
  8. Adriana Boysová: Ako sa z paláca volá, tak sa z Ameriky ozýva 4 769
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie Video
SkryťZatvoriť reklamu