Henrieta Farkašová: Lyžovanie mi učarovalo

S číslom 1. Už štartové číslo predznamenávalo úspech v obrovskom slalome. Bolo to totiž číslo 1.
S číslom 1. Už štartové číslo predznamenávalo úspech v obrovskom slalome. Bolo to totiž číslo 1. (Autor: pp)
Sportnet|6. apr 2010 o 00:00

Tri zlaté a jedna strieborná medaila, taká bola pre paralympijská bilancia pre rožňavskú zrakovo postihnutú lyžiarku Henrietu Farkašovú. Ukázala, že keď niečo robí človek srdcom a neodradia ho žiadne prekážky, úspech sa skôr či neskôr musí dostaviť.



ROŽŇAVA. Výsledky pretekov svetového pohára naznačovali, že forma Henriety Farkašovej je výborná a jej prvá ozajstná paralympiáda môže byť medailová. Začiatok hier však poznačila nepriazeň počasia. Pre hustú hmlu odjazdili v zjazde len jeden tréning namiesto troch a po viac ako troch hodinách čakania bol zjazd zrušený. Predpovede počasia nenaznačovali v ďalších dňoch zlepšenie, organizátori sa preto rozhodli prehodiť poradie disciplín. Začínalo sa teda pôvodne posledným slalomom. Henrietu Farkašovú to príliš nepotešilo. "Je to moja najmenej obľúbená disciplína. Aj keď som sa v slalome v uplynulom roku dosť zlepšila, na svahu to tak nevyzeralo," priznala. Výsledkom bolo piate miesto. "Bol to zlý začiatok. Na zľadovatenej trati prvého kola som šla zle. Bola som štvrtá, no povedala som si, že ak v druhom kole zajazdím ako v tréningu, mám aj na víťazstvo. Na štart som nastupovala odhodlaná zabojovať. Nevyšlo to, padla som vo vlásenke," poznamenala H. Farkašová. Napriek tomu sa nevzdala, došla do cieľa a skončila piata. "Boli sme s navádzačkou trochu sklamané, bolo treba povzniesť sa nad to. Silnejšie disciplíny boli stále pred nami," uviedla mladá lyžiarka.

Henrietin deň

Po dni voľna čakal rožňavskú lyžiarku obrovský slalom. Počasie sa s pretekármi znova zahralo a preteky sa išli v hustom daždi. Takéto podmienky sú náročné hlavne pre zrakovo postihnutých, pretože hmla, kvapky vody na okuliaroch, podstatne nižšia viditeľnosť, to všetko sú nástrahy, s ktorými sa musia na trati vyrovnať. "Od rána som však cítila, že to bude môj deň a počasie ma nemôže dostať, ja to zvládnem a budem sa tým vedieť vysporiadať. S navádzačkou sme si od rána spievali, smiali sa, mali dobrú náladu. Vyšlo to, aj keď sme boli do nitky zmoknuté," usmiala sa H. Farkašová. Po prvom kole mala na súperky takmer trojsekundový náskok, ktorému najprv sama nechcela veriť. "Tri sekundy znamenali, že do druhého kola som mohla ísť v pohode. Musela som si len ustrážiť, aby som neurobila nejakú veľkú chybu. Podarilo sa a náskok som ešte aj zvýšila," povedala H. Farkašová.

Po slalome si napravila chuť a s odhodlaním bojovať o najcennejšiu medailu sa tešila na zjazd, svoju najobľúbenejšiu disciplínu. O stotiny sekundy to však bolo druhé miesto. "Je to super výsledok, ale hneď po dojazde do cieľa som to tak nevnímala. Mrzelo ma, že som to na záverečnom skoku pokazila. Hneď nato som si však uvedomila, že môžem byť rada, že mám striebro, lebo som vôbec nemusela dôjsť do cieľa. Na jedinom tréningu som tam mala totiž strašné problémy a pád. Našťastie, nič vážne sa mi nestalo, len som bola dosť doudieraná. Potom som si už medailu vychutnávala," uviedla lyžiarka.

Už len zlato

Druhá polovica paralympiády sa pre mladú Rožňavčanku začala super G. V ňom prvýkrát v živote štartovala ako stá pretekárka. Vzhľadom na časový sklz totiž v ten deň pretekali nielen zrakovo postihnutí. Prehodené bolo aj poradie medzi mužmi a ženami. V predchádzajúcich dňoch začínali ženy, lenže pre tvrdú zľadovatenú trať sa objavili protesty, tak išli prví muži. Henrieta sa tešila na štartové číslo 100. "Nakoniec som ho nedostala, lebo organizátori už toľko čísel nemali a ženám ich dávali znova od jednotky. Tak som mala päťku," podotkla s úsmevom H. Farkašová. Čakanie na štart využili s navádzačkou Natáliou Šubrtovou na to, aby si pozreli jazdy kolegov z reprezentácie, pozreli si trať a pripravili taktiku. "Počasie bolo slnečné, tak sme brali čakanie ako pozitívum a snažili sme sa z neho vyťažiť čo najviac. Prvých pár brán to nebolo ono, potom som to viac pustila. Do cieľa sme došli s veľkým náskokom," zaspomínala H. Farkašová.

Poslednou disciplínou bola superkombinácia a v nej znova slalom. "Všetci mi verili, že to dokážem. V super G sme síce nemali taký náskok ako deň predtým. Bolo to nejakých sedem desatín, no stále to bol náskok. Čo sa týka slalomu, povedala som si, prečo by som ho práve dnes nemala zajazdiť dobre," poznamenala lyžiarka. Na štarte slalomu bola ako posledná, keď začula aplauz divákov, vedela, že jej súperka je v cieli. "Tak som si povedala, že musím aj ja. Neskôr mi navádzačka povedala, že tréner Kanaďanke hovoril, že víťazstvo je ich, lebo ja slalomy jazdiť neviem (úsmev). Že sa nemusí báť. Nakoniec som jej zlato vyfúkla," podotkla H. Farkašová.

Musela si počkať

Vancouverský úspech sa dá vnímať aj ako zadosťučinenie za paralympiádu v Turíne, na ktorej Henrieta Farkašová neprešla klasifikáciou, čo jej znemožnilo štartovať na hrách. "Snažím sa na to pozerať z pozitívneho hľadiska. Možno to bolo aj výhodou, určite som nebola tak psychicky pripravená ako teraz. Bola som dosť utiahnutá, teraz je to už lepšie. Neviem, ako by som zvládala pozornosť médií, keby som získala nejakú medailu. Dá sa povedať, že som vyzrela," zhodnotila H. Farkašová a pokračovala: "Už som si na novinárov začala zvykať. Nakoniec rozhovory boli prirodzené, čo som si ani nemyslela, že sa podarí, lebo predtým som sa klepala a srdce mi išlo vyskočiť z hrude."

Verdikt v Turíne však nejakú tú "jazvu na duši" zanechal. "Už nad tým tak nerozmýšľam. Čo sa stalo, už sa neodstane. Už som to prekonala. Hlavne som sa cítila nepríjemne, keď ma neklasifikovali a nepustili pretekať. Vôbec som to nečakala, ani mi nikdy nenapadlo, že sa to môže stať a už vôbec nie na takom vrcholnom podujatí. I keď som sa pred ostatnými tvárila, že som v pohode, akoby sa nič nebolo stalo, bola som sklamaná. Vo vnútri ma to bolelo, aj som mala strach, cítila výčitky v očiach iných, akoby som ja za to mohla. Vtedy som len začínala, o mnohých veciach som netušila, ako fungujú. Vlastne ma hodili do vody - a plávaj. Bolo to nepríjemné, no nevzdávala som to, chcela som lyžovať. Keď mi povedali, že ma nevedia klasifikovať, stále tam bola nádej, že sa to zmení. Ťahalo sa to ešte dva roky. To, čo sa povedalo na paralympiáde, rok neskôr už neplatilo. Nakoniec sa vybojovalo, aby ma lekári prezreli, nerozhodli bez toho, ako pred sezónou, keď ma nechceli ani zobrať na klasifikáciu. Ten pán, čo to mal na starosti, len na mňa kričal, čo ma dosť zarazilo. Akoby som bola nejaký hriešnik. Bola som v tej chvíli bezradná, ale prekonala som to. V živote som už prežila veľa nepríjemných chvíľ. Tak som si povedala, že zvládnem aj toto," vysvetlila H. Farkašová. Teraz už mala všetky výsledky vyšetrení pripravené, na kontrolu ju však nezavolali.

Získali aj fanúšika

Deň pre paralympijskú víťazku bol veľmi hektický. Hneď po dojazde do cieľa sa ohlásia dopingoví komisári, kontrolóri lyží, potom prídu na rad novinári. Priamo na svahu bola kvetinová ceremónia, nasledovala cesta do olympijskej dediny a potom večerný ceremoniál s odovzdávaním medailí. "Nemali sme čas ani najesť sa, ešteže tam bolo rýchle občerstvenie, kde sme si vzali nejaký hamburger. Na druhej strane to však bolo aj príjemné, lebo všetci vám tlieskajú, fandia, chcú sa s vami vyfotiť. Bolo to milé," priblížila H. Farkašová.

V Kanade si našli aj fanúšika. "Všade tam boli prísne bezpečnostné opatrenia. Keď sme získali prvú medailu a išli s kyticami do dediny, na jednej kontrole bol Arab a blahoželal nám. Na druhý deň bol na odovzdávaní medailí medzi divákmi a on zrazu na nás kričí a teší sa z medaily, vystískal nás. Bol to veľmi zlatý a príjemný človek. Prišiel aj na záverečný ceremoniál. Prišli sme k nemu, veľmi sa tešil, že sme získali toľko medailí," porozprávala príbeh H. Farkašová a dodala: "Príjemní, milí, ochotní pomôcť boli všetci dobrovoľníci. Príjemní boli aj Slováci a Česi, ktorí tam žijú. Fandili nám, povzbudzovali na svahu. Ochotní pomôcť, keď sme to potrebovali. Dobrú prácu vykonali aj tí, čo pripravovali trate na svahu."

Jazdí hlavne pre radosť

Dvojica slovenských zrakovo postihnutých lyžiarov J. Krako a H. Farkašová získali zhodne po troch zlatých a jednej striebornej medaile. V historických paralympijských tabuľkách sa tak dostali pred doposiaľ najúspešnejšieho slovenského reprezentanta a predsedu Paralympijského výboru J. Riapoša. Ten získal v stolnom tenise vozičkárov o jedno zlato menej. "Pýtali sa ma, či ho chceme prekonať. Ja som nikdy nerozmýšľala, že chcem niekoho prekonávať. Vždy som sa sústreďovala sama na seba, aby som mala dobrý pocit z jazdy, aby ma to tešilo. Aby som nejazdila preto, že to niekto iný chce. Nejazdím preto, aby som niekoho prekonávala, ale aby som si to užívala, aby ma to tešilo a pri tom by som chcela aj ostať," zdôraznila H. Farkašová.

Bojovníčka

Modriny, pády, zranenia už akosi patria k športu. Nevyhýbajú sa ani Henriete. Vždy sa však dokáže postaviť a pokračovať ďalej. Kde na to berie energiu? "Ani neviem," hľadala chvíľu odpoveď, potom zvážnela, "mne učarovalo lyžovanie, to je asi môj hnací motor. Aj teraz na zjazde som mala pád, všetci sa pozerali, čo je so mnou. Postavila som sa, hovorím si, nemám nič zlomené, môžeme pokračovať. Veď preteky mám pred sebou a prišla som sem niečo dosiahnuť. Nejako som zvyknutá odmalička bojovať, lebo vždy som bojovala sama so sebou, aj s ostatnými, s okolím. Veľa som si musela vytrpieť, dosť mi ostatní ubližovali v škole kvôli zraku. Nebrali ma ako rovnocennú, vysmievali sa mi a musela som sa nad to vždy nejako povzniesť a bojovať. Mama stála pri mne a podporovala ma. Možno odvtedy si mnohé veci tak nepripúšťam, vždy som chcela dokázať, že som rovnocenná ostatným."

Plány

Okrem spomínaných medailí získala H. Farkašová vo svetovom pohári malý glóbus za obrovský slalom. Aj sa celkom teší, že sa sezóna už skončila. "Bola dlhá a náročná. Teraz mi bude lyžovanie chýbať, treba sa však zregenerovať, nechať telo oddýchnuť," povedala H. Farkašová. Kým bude telo oddychovať, o to viac bude pracovať myseľ. Pred úspešnou zjazdárkou stoja školské povinnosti. "Od decembra nebolo na školu veľa času. Teraz budem musieť zabrať, čaká ma veľa skúšok," naznačila svoje najbližšie plány paralympionička. Samozrejme, uvažuje aj o tom, že sa zlepší v slalome, aj v ostatných disciplínach. Stojí pred ňou totiž ďalšia výzva, rada by zvíťazila v svetovom pohári a získala Veľký glóbus.

Torta pre medailistku

Príbuzní a priatelia pripravili Henriete po príchode domov malú oslavu. Dominovala jej krásna torta, ktorú upiekla jej mama. "Námet som už mala v hlave, vedela som, kam sa dcéra chystá. Motív som chcela premietnuť aj do torty. Minulý rok, keď získala zlato na majstrovstvách sveta, dostala tortu s medailami. Teraz som sa však nechcela opakovať," povedala Mária Farkašová. Torta sa skladala zo zástavy a vrchov. "Zástava bola dobošová, vrchy a zvyšok boli kakaové piškóty s ananásovou plnkou. Príprava trvala od rána do polnoci a pomáhal mi najmladší syn," pokračovala starostlivá mama.

Dcérine úspechy ju veľmi potešili, ešte radšej však je, že ju má konečne doma. "Medaily určite potešia, je to obrovský úspech a je za ním veľa práce a úsilia. No Henrieta nám bola vždy celá zlatá, akurát teraz je o niečo zlatšia," usmiala sa mama a dodala: "Je to naše slniečko."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Henrieta Farkašová: Lyžovanie mi učarovalo