bšinskému a Hansovi Christianovi Andersenovi bolo neúplné. Chýba ešte Šeherezáda a Ezop.
Nad takzvaným „reverzom emisnej zmluvy", čo je návrh, s ktorým nový konateľ Ružička (Interblue II) údajne oslovil rezort životného prostredia a ktorý propaguje Bilas, nemôže zostať jedno oko suché. Aké dojímavé! Takže, ak Slovensko pristúpi na „spätný tok", čiže vezme späť svoje emisie, tak „celý pavúk" (Bilas) firiem, čo vytvorili dodávateľsko-odberateľskú sieť a zúčastnili sa biznisu, vráti Japoncom, ktorí od nich nakupovali po osem eur, peniaze. Aké šľachetné, aké vznešené! Rok organizovali obchod, vymysleli „projekt" i logistiku, sieťou schránok a bielych koňov prepojili celú zemeguľu, od Belize cez Snohomishi po kanton Zug, a to len a len preto, aby sa teraz celého zisku zriekli a umožnili nášmu Slovensku predávať ešte raz, a už za reálnu cenu. „Všetci všetko vrátia," ohlasuje Bilas. Aj Interblue, aj Crataegus, aj Havalec, aj Atziox, aj Pleyer a každý ďalší „development ltd.", ktorí si rozdelili takmer 50 miliónov eur. Všetci všetko. No toto... Toľko charity nevyprodukujú za rok ani Angelina Jolie, Madonna a Bono Vox. A kam sa hrabe Matka Tereza?
No. Bilas, ktorý v príbehu vystupuje ako nájomná sila Interblue, garantuje zrušenie celej miliardovej transakcie. Úchvatné. Môžete povedať, že na Slovensku sa vylúčiť nedá nič. Áno. Ak ale má akúsi súvislosť s realitou, že „nebude problém vymôcť peniaze od každého, kto bol zúčastnený na tomto obchode" (Bilas), tak to môže znamenať len toľko, že celý biznis s emisiami je riadený od začiatku z jedného centrálneho dispečingu. A ten má takú veľkú autoritu, že môže desiatke či koľkým subjektom, čo už svoj profit zinkasovali, prikázať „reverzný chod". Predstava, ako množstvo obchodníkov, ktorí sa živia napr. povolenkami AAU, sa zbavuje jeden a pol miliardy Sk zisku, je zlučiteľná so základným rozumom iba tak, že všetci do nohy sú nastrčené figúrky, ktoré nereprezentujú skutočnú vôľu subjektov, čo zastupujú. A sú dirigované práve z onoho dispečingu, ktorý si z akýchsi dôvodov teraz uzmyslel vrátiť veci na poriadok. Je to rozprávkový scenár, avšak akýmsi dôvodom môžu byť obludné rozmery škandálu, ktoré už nabrali potenciál ohroziť aj povolebnú aritmetiku a teda budúce výnosy z vládnutia. Alebo tiež obava, že švajčiarske vyšetrovanie je schopné ísť dosť hlboko, aby zistilo, kto sedí s taktovkou v ruke na samotnom dispečingu.
Len pre plastickosť obrazu; Ružička, údajný konateľ Interblue II, ešte pred tromi týždňami robil tlačovku s leitmotívom, že uplatňujú zmluvný nárok na ďalších 35 miliónov ton. Teraz idú vracať aj tých pätnásť, čo už strelili Japoncom... No. Povedať, že to je finta, ktorou chcú vstúpiť do rokovaní so štátom (keďže ten nechce uznať Interlbue II ako právneho nástupcu), aby potom mali ľahšiu arbitráž o tých 35 miliónov ton, je problematické, keďže by sme naznačovali možnosť, že priekupníci a politické vedenie štátu nekonajú v zhode. A to si naozaj ani vo sne nedovolíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
